ČURILLOVCI, TAKÁČOVCI, TATRANKA A NÁMET NA VYŠETROVANIE

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

Po viacerých medializovaných pochybnostiach generálny prokurátor Maroš Žilinka odňal dozor nad kauzou čurillovci Krajskej prokuratúre v Bratislave a pridelil dozorový spis Krajskej prokuratúre v Trnave. Kaviarne a konšpirátori jasali a hlásali, že sa potvrdili podozrenia o tom, že vo veci konal nezákonný vyšetrovateľ inšpekcie. Dnes ich schladil Dag Daniš analýzou, v ktorej dokazuje, že všetko je úplne inak: zákrok generálneho prokurátora bol vyvolaný nezákonným postupom nadriadeného proti vyšetrovateľovi inšpekcie.

Toľko k manipulovaniu verejnej mienky škrabákov a hlásnych trúb zo SME, Aktualít, N, Markízy atď. v službách advokáta Petra Kubinu, konajúceho v zhode s politikom na čele Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR Danielom Lipšicom.

Teraz si pripomeňme, prečo je vlastne okolo čurillovcov toľko rozruchu. V kocke preto, lebo o spomínanej organizovanej partii vytvorili liberálne médiá, niekoľkí bývalí policajní funkcionári, politici šialencovho režimu a spolupracujúce entity príťažlivú mytológiu neochvejných bojovníkov za očistu spoločnosti, či čo. A keďže čurillovci stíhali elity vlády Fico 3.0, táto mytológia bola v kaviarenských kruhoch neobyčajne sexi.

Úspechy čurillovcov v boji proti Ficovi 3.0 boli do veľkej miery založené na (i) výrobe univerzálnych kajúcnikov; (ii) prispôsobovaní výpovedí svedkov politickým potrebám, odporujúcim právnej a materiálnej realite. Obrovskou výhodou na strane čurillovcov bola okolnosť, že stáli akože na správnej strane, a preto liberálne médiá a šialencov režim odbíjali každú kritiku tejto skupiny vyšetrovateľov sloganom o „kopaní za mafiu“.

Ak chceme dovidieť za hmlu kaviarenskej propagandy, musíme sa zahľadieť do hlbšej histórie čurillovcov. Nazrieť do čias, keď Mirka z Bratislavy a ďalší propagandisti ani len netušili, že existujú vyšetrovatelia Ján Čurilla a Pavol Ďurka a nenaučili sa ich mená adorovať ako božstvá kultu revolučnej spravodlivosti.

Čurilla a Ďruka sa v kruhoch NAKA preslávili ako lovci takzvaných takáčovcov a svoje prinajmenšom diskutabilné úspechy už vtedy stavali na výrobe univerzálnych kajúcnikov. Jedným z nich bol istý Jozef Walzer, prezývaný Tatranka. V roku 2017 som o ňom napísal na stránke datel.sk tri články. Kto chce, môže si ich dohľadať. Pre potreby tohto statusu len pripomeniem, že Walzer bol chráneným svedkom NAKA, pásli ho Ďurka s Čurillom a dovoľovali mu aj v programe na ochranu svedkov naďalej páchať trestnú činnosť. Dovolili mu čokoľvek, len nech porozprával takisto čokoľvek na vopred vytipovaných páchateľov. Dokonca si zatvárali oči aj pred tým, že ten ich Tatranka si podľa všetkého objednal (aj keď nedokonal) vraždu istého bratislavského komunálneho politika.

Čurilla a Ďurka ani ich metódy sa nezrodili zo dňa na deň. Boli tu s nami dlho, len sa o nich začalo hovoriť relatívne prednedávnom. Lenže to, čo žije v mediálnom svete, sa spravidla nezhoduje s materiálnou realitou. Aj preto by mali nielen (skutoční) investigatívni žurnalisti, ale najmä Úrad inšpekčnej služby MV SR venovať pozornosť dávnejšej minulosti čurillovcov. A začať by mohli preverovaním kauzy Tatranka alias Walzer. Ak by sa do toho pustili, na Slovensku by sa zrejme zásadným spôsobom zvýšil predaj pukancov a sladených nápojov.

Ďatel