29. februára 2024

Záhada stretnutí Daniela Lipšica s budúcimi „hlavami zločineckých skupín“

0

Lipšicov kabaret sa práve začal: Lipšic zatlačený do kúta ide žalovať Zoroslava Kollára. Ako sa to hovorí? Trafená hus zagágala?


👉Napriek ustavičnej cenzúre na FB, sa snažíme byť s Vami v kontakte. Sledujte nás na telegrame👈


éf špeciálnej prokuratúry Daniel Lipšic sa ešte ako advokát stretával s Petrom Koščom a Vladimírom Pčolinským, ktorí sú dnes podľa jeho úradu lídrami organizovanej zločineckej skupiny. Podľa Košča sa na týchto stretnutiach riešil Kočner a problémy Dušana Kováčika s médiami. Podľa Lipšica na stretnutiach iba preberal vlastné advokátske prípady. Vzhľadom na ich zásadnú povahu sú však stále neprávom zahaľované ako štátne tajomstvo.

Pozoruhodné stretnutia v dome Petra Košča, zvaného pán X, sa mali uskutočniť koncom roka 2016, podľa Daniela Lipšica to bolo neskôr, v roku 2018 alebo 2019. Zúčastniť sa ich mal aj Vladimír Pčolinský (vtedy pracoval pre Sme rodina), vtedajší šéf Úradu špeciálnej prokuratúry Dušan Kováčik a vtedajší funkcionár NAKA Bernard Slobodník.

Povaha týchto stretnutí je dodnes neznáma, no z viacerých indícií vyplýva, že mohli mať zásadný význam pre budúci vývoj v krajine.

Na týchto stretnutiach sa totiž mohol dohodnúť pád Mariana Kočnera, dovtedy osoby pod ochranou NAKA. Následne sa rozbehli trestné konania proti Kočnerovi. Viedli k jeho koncu, k vražde novinára, zmene vlády, vydeseniu smeráckej oligarchie a k zásadným politickým zmenám.

Aspoň tak to vyplýva z najnovších vyjadrení Petra Košča pre Špecializovaný trestný súd, ktoré poslal zo zahraničia, kde sa ukrýva. Koščova advokátka Eva Mišíková predniesla výpoveď svojho mandanta, v ktorej opisuje inkriminované stretnutia.

Košč je dnes spolu s Dušanom Kováčikom stíhaný pre údajný úplatok, v roku 2016 mal Kováčikovi posunúť 50-tisíc eur za to, aby zastavil dva prípady. Prokurátor pre Košča žiada trest dva a pol roka väzenia. NAKA zároveň Košča stíha ako jednu z hláv zločineckej skupiny, ktorá mala spoločne so SIS, policajnou inšpekciou a NBÚ vstúpiť do vojny v bezpečnostných zložkách proti čurillovcom z NAKA.

Ako stretnutia prebehli podľa Košča

Košč bol už počas vlád Smeru považovaný za šedú eminenciu tajných služieb, ktorá mala široké poznatky o pozadiach mnohých trestných činov.

Košč vo výpovedi uviedol, že sa s Kováčikom stretával vo svojom biliardovom klube v Bratislave a na terase svojho domu v Pezinku. Košč v tejto výpovedi tentoraz už priamo uvádza, že na týchto stretnutiach sa dohodlo, že Kováčik zasiahne do prípadu týkajúceho sa Mariana Kočnera, ktorý riešili jeho podriadení prokurátori. Pointou malo byť to, že Kočner stratí ochranu a policajné krytie, na ktoré sa roky spoliehal.

Košč priznal, že vedel o trestnej činnosti Bernarda Slobodníka, Borisa Beňu a Petra Petrova, odsúdených kriminálnikov, ktorí v súčasnosti s políciou a prokuratúrou spolupracujú ako prominentní „kajúcnici“. 

Košč sa mal s Kováčikom zoznámiť, keď za ním vtedajší špeciálny prokurátor prišiel do jeho biliardového klubu, kde sa Košč zvykol stretávať s ľuďmi z bezpečnostných zložiek. Na stretnutí mal byť aj Slobodník a neskorší policajný prezident Milan Lučanský. Na stretnutiach sa zariaďovalo, aby sa pokročilo vo vyšetrovaní Kočnerových káuz, ktoré niekoľko rokov viazlo.

Podľa Košča Kováčik túžil po tom, aby niektoré médiá zastavili „útoky“ na jeho osobu. Kováčik sa chcel cez Košča a Pčolinského dostať k Lipšicovi.

Podľa dávnejších medializovaných informácií stretnutie mal dohodnúť práve Bernard Slobodník (vtedy NAKA), ktorý vedel, že Košč sa pozná s Pčolinským. Práve cez neho chcel dohodnúť schôdzku s advokátom Danielom Lipšicom, o ktorom sa Kováčik domnieval, že má vplyv na viaceré médiá, ktoré kritizovali Kováčika.

Následne sa mali udiať dve stretnutia v Pezinku v dome Košča, kde bol okrem Košča a Kováčika aj Slobodník, Lipšic a Pčolinský. Prvé stretnutie malo byť koncom septembra 2016, Lipšic sa vtedy vrátil k advokácii. Podľa Košča sa na stretnutiach preberal istý pozoruhodný obchod: ak Lipšic cez svoj údajný vplyv na novinárov mediálne pomôže Kováčikovi, šéf Úradu špeciálnej prokuratúry zas prerozdelí spisy týkajúce sa Kočnera iným, aktívnejším prokurátorom.

Teda: Kočner sa začne reálne vyšetrovať.

Lipšic vraj podľa Košča zároveň chcel, aby Kováčik vzal trestný spis k prípadu Privatbanky, kde bol Lipšic stíhaný, „kočnerovským“ vyšetrovateľom Barochovskému a Jombikovi. Lipšic to popiera, faktom však je, že Kováčik dotyčným vyšetrovateľom prípad naozaj odňal. Lipšic bol však v tomto prípade obvinený až v októbri 2016. Podľa Košča prebehla prvá schôdzka na terase pravdepodobne už koncom septembra, iní svedkovia však tvrdia, že to mohlo byť neskôr.

Pre úplnosť dodajme, že Lipšicovo stíhanie v tejto kauze za neoprávnené zásahy do bankovej dokumentácie Privatbanky bolo zjavne vykonštruované a neskôr aj bolo zastavené. Lipšic však mohol vplyv uplatniť aj v iných prípadoch. Prokurátorka Trstenská, ktorá ho stíhala, figurovala vo viacerých ďalších jeho prípadoch, ktoré zastupoval ako advokát, napríklad v kauze Glance House, ktorá súvisela priamo s Kočnerom.

O pár týždňov sa stretnutie zopakovalo. Kováčik mal potvrdiť, že Kočner sa začne vyšetrovať, kým advokát Lipšic na oplátku sľúbil, že médiá, „na ktoré má dosah, nebudú tak ostro útočiť“ na Kováčika. Koščova advokátka Eva Mišíková na súde prezentovala graf, podľa ktorého malo v nasledujúcich mesiacoch naozaj dôjsť v denníkoch Aktuality a Denníku N k oslabeniu množstva kritických textov o Kováčikovi. Lipšic to označuje za nezmysel.

Ako stretnutia opisuje Daniel Lipšic

Lipšic pre Plus 7 potvrdil, že stretnutie so zmienenými osobami sa v dome „šéfa gangu temných síl“ – ako Košča označil policajný exprezident Štefan Hamran – naozaj uskutočnilo, ale podľa neho bolo neskôr, datuje ho do obdobia po roku 2018.

Vraj na týchto stretnutiach riešil len svoje vlastné prípady, ktoré ako advokát zastupoval a ktoré dozoroval Kováčikov Úrad špeciálnej prokuratúry.

Zvláštne však je, že sa ho médiá nepýtajú, o aké prípady išlo a prečo nespustili kritiku za to, že sa ako advokát utajene stretával so šéfom inštitúcie protistrany (prokuratúry), ktorá bola v jeho prípadoch žalobcom. V takýchto prípadoch spravidla médiá spúšťajú masívnu kritiku, ktorú ukončia až vtedy, keď sa dotyčný vzdá funkcie. Lipšica sa však na súvislosti inkriminovaných stretnutí ani nepýtajú.

Lipšic sa v nedávnom rozhovore v denníku Sme krátko zmienil aj o stretnutiach s Koščom, pozoruhodné však je, že on a ani redaktor denníka vôbec nespomenuli, že na týchto stretnutiach bol aj samotný Dušan Kováčik, ktorý bol ako špeciálny prokurátor podľa všetkého kľúčovou postavou a príčinou stretnutí.

V každom prípade, aj podľa jeho interpretácie sa stretával s ľuďmi, ktorých dnes jeho úrad považuje za mafiánov a hlavy organizovanej zločineckej skupiny, a s ich pomocou „riešil“ svoje advokátske prípady so šéfom prokuratúry, ktorého podriadení prípady dozorovali a žalovali jeho klientov. Pritom jedna z týchto mafiánskych „hláv“ Vladimír Pčolinský dlho patrila medzi Lipšicovych najbližších spolupracovníkov.

Poslednou osobou, ktorá bola na stretnutiach, je Bernard Slobodník, neskorší Lipšicov mandant, k tejto osobe sa však ešte vrátime. 

Z toho vyplýva niekoľko vážnych otázok. Považuje týchto ľudí Lipšic za hlavy organizovaného zločinu, ako ich dnes označuje jeho úrad? Ak áno, ako je možné, že sa s nimi stretával? Považoval ich za mafiánov už vtedy? Ak nie, čo si o nich vtedy myslel?

Je podľa neho v poriadku, že sa stretával so šéfom Špeciálnej prokuratúry, aby prejednával svoje advokátske prípady? Čo na nich vybavoval? Čo reálne vybavil? Akým spôsobom boli alebo mohli byť v prospech jeho prípadov?

Daniel Lipšic nám na naše otázky pre pracovnú vyťaženosť do uzávierky textu nestihol odpovedať, článok sme teda posunuli s tým, že s ním urobíme rozhovor na tieto témy, ktorý podľa dohody vyjde samostatne.

Čo sa po týchto stretnutiach zmenilo

Tak či onak, po týchto stretnutiach – ak sa odohrali v roku 2016, alebo pred rokom 2018 – sa naozaj odblokovalo vyšetrovanie zločinov Mariana Kočnera. 

Dušan Kováčik jeho spisy naozaj prerozdelil a pridelil vtedajšiemu šéfovi ekonomického úseku Úradu špeciálnej prokuratúry Marošovi Žilinkovi. Ten z prípadov vyradil známych Kočnerových vyšetrovateľov Jombika a Barochovského a začal skutočne, nielen formálne, vyšetrovať staré Kočnerove kauzy Donovaly a Technopol.

Kočner pochopil, že jeho bezpečné časy sa skončili a podľa Threemy sa začal obávať o slobodu. Jeho volavka Alena Zsuzsová vtedy najala vrahov, aby zavraždili Maroša Žilinku, čoho sa však vykonávatelia zľakli, keď už stáli pred jeho domom. Neskôr si rovnakých ľudí najala na vraždu Jána Kuciaka, ktorý úspešne odkrýval jeho kauzy a prinášal nové dôkazy (obžaloba podľa však súdu nedokázala, že Kočner o tom vedel a objednal vraždu, dôkazov tomu nasvedčujúcich pritom nebolo málo). 

Toxické stretnutia

Či už je pravdivejšia interpretácia Daniela Lipšica alebo Petra Košča, tieto stretnutia naberajú vážnosť aj v kontexte nedávnych policajných obvinení, keďže tie definujú Košča a Pčolinského ako hlavy organizovanej zločineckej skupiny, ktorá údajne pracovala na sabotáži vyšetrovaní a na stíhaní čurillovcov z NAKA v réžii policajnej inšpekcie (na základne zistení a nahrávok SIS).

Pčolinský bol pritom Lipšicovým dlhoročným a blízkym spolupracovníkom. V kontakte boli najneskôr ešte vtedy, keď bol Pčolinský šéfom Slovenskej informačnej služby (Lipšic na súde pri výsluchu k Pčolinského prípadu potvrdil SMS, ktorú vtedy od Pčolinského dostal). Zároveň je nepravdepodobné, že by Lipšic v minulosti nevedel o Koščovom zázemí a vplyve v tajných službách.

Lipšic so Slobodníkom

Na toxických stretnutiach u Košča sa okrem Lipšica zúčastnil aj vtedajší elitný funkcionár NAKA Bernard Slobodník, neskôr usvedčený kriminálnik, ktorý však vďaka spolupráci s políciou vyviazol s podmienečným trestom.

Z vyšetrovania Slobodníkových odposluchov vyplýva, že keď sa dozvedel, že bude stíhaný, začal mať o seba strach a hľadal spôsob, ako sa zachrániť. Vedel, že na to potrebuje jednu vec: aby sa jeho advokátom stal Daniel Lipšic (podobne ako ďalší jeho klient Boris Beňa, ktorý sa tiež vďaka spolupráci vyhol väčším trestom vo vážnych kauzách).

Ako si všimla novinárka a blogerka Júlia „Piraňa“ Mikolášiková, Daniel Lipšic počas výsluchu potvrdil, že to bol práve Pčolinský, kto ho požiadal o zastupovanie Bernarda Slobodníka. Ukázal aj SMS správu, v ktorej mu Pčolinský neskôr píše, že podľa jeho zdrojov v Smere sú „Kali a Pelle brutálne nervózni z toho, že Béďo vypovedá… Najviac sú nervózni, že si pritom ty“. Napísal to v roku 2020 Lipšicovi.  

Slobodník sa však po svojom zadržaní dozvedel, že vypovedať začal aj Ľudovít Makó. Mal sa o tom vraj dozvedieť od Košča, cez ktorého sa spojil s riaditeľom SIS Pčolinským. Podľa záznamu nahrávky Slobodníka s vyšetrovateľmi a jeho bývalými kolegami z 22. októbra 2020 ich Slobodník nakontaktoval práve preto, aby si pospomínal, akými informáciami by sa mohol pri spolupráci s políciou „vykúpiť“.

Z kontextu nahrávky nepriamo vyplýva, že tieto informácie ho poslal získavať práve jeho advokát Lipšic, ktorý mu dohodol spoluprácu s Úradom špeciálnej prokuratúry. Slobodník na nahrávkach tvrdí, že má vraj dohodnuté, že ak bude spolupracovať a veľa vypovedať, z obvinení vyjde s podmienkou.

Na druhý deň Slobodník naozaj komunikoval s prokurátormi Repom a Šúrekom, aby si dohodli termín výsluchu. Vraj mu povedali, že ak si na nič nespomenie, že bude stačiť, aby potvrdil to, čo tvrdí Makó.

Slobodník prišiel vypovedať spolu s advokátom Lipšicom a jeho vtedajším kolegom právnikom Petrom Kubinom 29. októbra 2020. Ako upozornila blogerka Mikolášiková, čakali ho tam traja novinári, hoci v ten deň nebolo na Špeciálnom súde žiadne pojednávanie. Redaktorov tam teda musel niekto zavolať. Slobodník pritom podľa zápisnice pri výsluchu používal poznámky, hoci prišiel vypovedať k veciam, o ktorých nemohol (nemal) vedieť, o čom budú.

Mimochodom, Košč a Švarc, Slobodníkovi bývalí najbližší podriadení, ktorí odovzdali inšpekcii Slobodníkovu nahrávku, vypovedali aj o Slobodníkových stretnutiach s lídrom hnutia OĽaNO Igorom Matovičom. Slobodníka s Matovičom mal zoznámil práve údajný „mafián“ Peter Košč.

Slobodník patrí spolu s Makóom, Beňom a Imreczem medzi symboly pochybného narábania s „kajúcnikmi“, ktorí dostali smiešne, prípadne žiadne tresty za vážne zločiny, zato sú však vždy k dispozícii, keď polícia potrebuje podporiť svoje stíhania nejakou výpoveďou „efektívneho“ svedka. Slobodník napríklad nedávno svedčil proti svojmu bývalému podriadenému Romanovi Stahlovi, ktorý mal brať úplatky.

Tento prípad si čitateľ môže pamätať z nedávnej predvolebnej „kampane“ Štefana Hamrana, keď na tlačovkách manipulatívnym spôsobom informoval o niekoľkých kauzách spojených so Smerom.

Slobodník Stahlovi tieto úplatky pritom sám nosil a dohodu vybavoval. Bol tak vyššie postaveným členom štruktúry ako Stahl.

Slobodník si však spoluprácou s Lipšicom a s vyšetrovateľmi vopred zabezpečil, že za túto svoju kauzu nepôjde za mreže.
Matej Gašparovič O autorovi Matej Gašparovič /Štandard


Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *