29. februára 2024

Pán X žiada zrušiť obvinenie podľa paragrafu 363

0

Ako menili zákon, ktorý chráni policajtov okolo Čurillu?


👉Napriek ustavičnej cenzúre na FB, sa snažíme byť s Vami v kontakte. Sledujte nás na telegrame👈


Júlia Piraňa Mikolášiková

Čurilla podal trestné oznámenie na prvého námestníka generálnej prokuratúry Kanderu.

Prípad Rozuzlenie je pokračovaním vojny v bezpečnostných zložkách. Podľa uznesenia o vznesení obvinenia Peter Košč alias pán X riadil zločineckú skupinu, ktorá chcela diskreditovať našich chlapcov so správnym morálnym kompasom bojujúcimi s temnými silami okolo vyšetrovateľa NAKA Jána Čurillu, skupina tiež mala ovplyvňovať priebeh exponovaných trestných konaní. Okrem Petra Košča tento rok v auguste obvinili aj bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského, jeho nástupcu Michala Aláča, exšéfa bratislavských operatívcov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Jána Káľavského a bývalého príslušníka spravodajskej služby Martina Ciriaka.

Takmer tri mesiace sa v prípade nič nedialo. Prokurátor z Úradu špeciálnej prokuratúry Daniel Mikuláš a ani jeho zastupujúci prokurátor Matúš Harkabus nerozhodli o sťažnostiach voči uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré spomínaní obvinení (až na jedného) podali.

Chránený Čurilla

Pred pár dňami začal vyšetrovateľ kauzy Rozuzlenie však vypočúvať svedkov. Medzi nimi aj Jána Čurillu, ktorý má v prípade status chráneného oznamovateľa a v súčasnosti je kvôli vlastnému obvineniu dočasne postavený mimo službu.

Na úvod výsluchu, ktorý mám k dispozícii, Ján Čurilla vyjadril nespokojnosť s postupom vyšetrovateľa, na rozdiel od neho totiž zastáva názor, že mali byť obvinené ešte aj ďalšie osoby.  

„Podľa doposiaľ zistených informácií vyplývajúcich z mojej služobnej činnosti sa vedome na diskreditácii pracovnej skupiny Očistec podieľali aj generálny prokurátor SR Maroš Žilinka, prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera, minimálne prokurátorka generálnej prokuratúry Katarína Habčáková, tak bol tiež do tejto schémy zapojený aj prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava Juraj Chylo, pán Poprac, krstné meno si nespomeniem a príslušníci národnej kriminálnej agentúry ako aj Úradu inšpekčnej služby, minimálne v rozsahu tých, ktorí boli zaradení vo vyšetrovacom tíme Oblúk,“ povedal na úvod výsluchu Ján Čurilla.

Iba pripomeniem, že Ján Čurilla je stíhaný za to, že si aj s kolegami vymýšľali obvinenie voči niekdajšej šéfke inšpekčného tímu Oblúk Diane Santusovej.

Na výsluchu porozprával o tom, ako sa v roku 2019 spolupodieľal na vyšetrovaní trestnej činnosti páchanej členmi zločineckej skupiny takáčovcov a následne došlo k obvineniu bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta Makóa a bývalého príslušníka SIS Františka Böhma a obaja prejavili záujem o spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní, čo vyústilo do obvinenia vtedajšieho špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a zástupcu policajného útvaru, ktorý sa venuje odpočúvaniu Norberta Paksiho. Ján Čurilla tieto udalosti považuje za moment, kedy jeho práca údajne začala prekážať politikom.

Trestné oznámenie na Kanderu

Uviedol tiež, že generálny prokurátor nebol oprávnený použiť ustanovenie paragrafu 363 Trestného poriadku a zrušiť uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci v prípade, v ktorom s kolegami viedli vyšetrovanie voči Diane Santusovej a iným.

„Týmto spôsobom podľa môjho názoru Jozef Kandera (prvý námestník generálneho prokurátora, ktorý v zastúpení Maroša Žilinku predmetné uznesenie vydal) prekročil svoju právomoc, čím súčasne touto cestou aj podávam trestné oznámenie na Jozefa Kandera za spáchanie trestného činu za zneužívanie verejného činiteľa,“ povedal do zápisnice.

Doplnil, že má totiž vedomosť o rozhodnutí Ústavného súdu SR , ktorý sa aj keď nie prioritne, ale predsa len zaoberal aj problematikou aplikácie ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku, kde jasne uviedol, že v prípade ak vo veci nie je vznesené obvinenie, nie je možné tento inštitút aplikovať.

„Toho istého názoru bol aj samotný Jozef Kandera, v ním podpísanom rozhodnutí z roku, ak si dobre pamätám v roku 2019 alebo 2020 kedy sám Jozef Kandera skonštatoval vo svojom písomnom podaní, že ustanovenie paragrafu 363 nie je možné použiť vo veci kde nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Podľa môjho názoru tým, že v roku 2021 pán Kandera rozhodol úplne odlišne, ako rozhodol rok respektíve dva  roky predtým, je možné chápať jedine tak, že potreboval zastaviť vyšetrovanie,“ vysvetľoval.

Obvinení podali 363

Niektorí obvinení v prípade Rozuzlenie vzali späť sťažnosť voči obvineniu (o ktorej by rozhodoval dozorvý prokurátor zo špeciálnej prokuratúry). Obrátili sa však s návrhom na zrušenie právoplatného rozhodnutia, v tomto prípade uznesenia o vznesení obvinenia, podľa paragrafu 363 na generálneho prokurátora. Pre môj blog to potvrdil jeden z obhajcov.

Inšpirácia od mafiánov?

Keďže generálny prokurátor Maroš Žilinka sa z prípadov, v ktorých figuruje Vladimír Pčolinský, už skôr vylúčil, z dôvodu, že spolu pracovali na ministerstve vnútra, rozhodovať byť mal jeho prvý námestník Jozef Kandera, prípadne námestník Jozef Sedlák.

Trestné oznámenie na Jozefa Kanderu pôsobí ako snaha vylúčiť ho z rozhodovania o návrhu podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Nevedno však, či sa Ján Čurilla inšpiroval konaním mafián zo Zemplína Branislava Adamča. Nešlo by totiž o nič nové, trestné oznámenia či civilné žaloby na sudcov a následné námietky zaujatosti podávali svojho času trestne stíhaní kriminálnici, ak ich chceli odstaviť od svojho prípadu.

Každopádne však existujú rozhodnutia tak Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR, z ktorých vyplýva, že podanie trestného oznámenie nie je dôvod na vylúčenie sudcu (prokurátora, policajta) z prípadu. Ak by totiž bolo podanie trestného oznámenia dôvodom na vylúčenie osoby proti ktorej smeruje, tak by si oznamovatelia, vyberali zákonných sudcov (prokurátorov, policajtov), čo nie je v súlade s článkom 48 Ústavy SR a s článkom 6 Dohovoru.

Ak by však vyšetrovateľ kauzy Rozuzlenie naozaj chcel predísť tomu, aby o návrhu podľa paragrafu 363 Trestného poriadku rozhodoval Jozef Kandera, mohol by ho na základe výpovede Jána Čurillu vypočuť ako svedka. To isté platí aj o prokurátorke Kataríne Habčákovej, nemohla by pre námestníka pripravovať podklady, keďže aj ju Ján Čurilla spomínal vo svojej výpovedi.

Ako dostať z prípadu advokáta?

Ján Čurilla vo výsluchu spomínal aj advokátku Evu Mišíkovú, ktorá v prípade zastupuje Petra Košča aj Jána Káľavského. Je tak pravdepodobné, respektíve takmer isté, že ju bude potrebné vypočuť ako svedka. To bude znamenať koniec jej právneho zastupovania. Inými slovami svedok Ján Čurilla pomohol kolegovi vyšetrovateľovi dostať advokátku z prípadu.

Takéto praktiky požíval aj s kolegom Pavlom Ďurkom pri vyšetrovaní takáčovcov aj piťovcov. Spolupracujúci obvinený, dnes nazývaní kajúcnici si zrazu spomenuli aj na advokátov, ktorí boli v prípade činní a zo dňa na deň sa z nich stali svedkovia. Obvinení, ktorí sa nechceli podrobiť vôli orgánov činných v trestnom konaní, tak náhle ostali bez obhajcov.


Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *