Dag Daniš: Demokrati pripomínajú rád žobravých mníchov. Na čelo straničky Demokrati sa dostala politická celebrita so slovníkom pubertiaka

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

---

Strana Demokrati zmenila predsedu. Šéf – skutočný šéf – však ostal ten istý. Volá sa Jaroslav Naď.

Výmena vedenia Demokratov bola povinná jazda. Stranu by sme totiž mohli pokojne nazvať lúzer roka (to je aj dôvod, prečo o tejto pokrčenej mikrostrane píšeme). Jej volebný výsledok bol čistá katastrofa. Hlavne, ak zohľadníme kontext.

Jadro strany tvorili premiér a kľúčoví ministri. Rozpočet na kampaň prekročil dva milióny eur. Volebnú stratégiu robil Michal Repa, ktorý sa podieľal na kampaniach Matúša Valla, progresívcov, Zuzany Čaputovej či českého prezidenta Petra Pavla… Repa v minulosti pôsobil v kontroverznej izraelskej agentúre Shaviv Strategy, ktorej sa vyčítalo, že na manipulácie verejnej mienky používa mimoriadne agresívne metódy (súkromné dáta používateľov sietí).

Prepracovať sa s týmto kapitálom na prepadák volieb – to si vyžadovalo bohatú dávku antitalentu.

Tímu Demokratov sa to podarilo. Nedosiahli ani tri percentá a nárok na štátne príspevky.

Heger, ktorý predstieral, že je predseda, bol na víkendovom sneme strany vymenený. Paradoxne, nahradil ho Jaroslav Naď. Teda človek, ktorý bol skutočným šéfom strany už pred voľbami.

Heger stranu nikdy neriadil. V politike bol stratený. Kompenzoval to tým, že si vždy našiel šéfa, ktorého oddane poslúchal. Pôvodne to bol Matovič. Po páde Matoviča to bol zase Naď.

Teda: Hegera vymenil ten, kto ho riadil. A kto stranu doviedol z diaľnice rovno do jarku. Milé.

Demokratom treba pripomenúť, že ich príšerný volebný osud bol celkom zaslúžený. A veľmi užitočný. Ukázal, že strany, ktorých jediným poslaním je vzorne, servilne plniť atlantické vojnové úlohy, nemajú verejnú podporu.

Trúfalý názov Demokrati si dali omylom.

Krátko po volebnom debakli Demokratov sa pritom ukázalo, že strana nemôže urobiť to, čo by bolo poctivé a správne – nenápadne zmiznúť z obehu. Nejde to.

Dôvody sú dva.

Prvý je personálny. Túto bonsajovú stranu totiž tvoria ľudia s tým správnym, predpísaným kádrovým profilom. Novodobí komsomolci, ktorí sú naučení plniť príkazy. A nevypytovať sa. Väčšina z tvárí strany (Naď, Hirman, Miroslav Kollár, Letanovská, Nicholsonová) je obdarená presvedčením, že patrí rovno do vlády. Alebo aspoň do europarlamentu…

Ľudí, do ktorých sa toľko investovalo, je nemožné len tak rozpustiť. S vysvetlením, že sú v demokratických podmienkach načisto neschopní. Ráta sa s nimi ďalej.

Druhý dôvod je finančný. Bežná strana, ktorá by nedosiahla na tri percentá a štátne peniaze, by zanikla. A ak by mala dlhy, veritelia by ich museli odpísať. V prípade Demokratov je to komplikovanejšie. Vysoké sumy – stovky tisíc eur – strane požičali jej zakladatelia. S vidinou, že po voľbách investované sumy dostanú naspäť. Aj s úrokmi. Tie si nastavili na štyri percentá.

Preto Demokrati hneď po voľbách, v ktorých vyhoreli, prišli s čudnou kampaňou – vraj hľadajú nových členov. Nových darcov. Nové peňaženky…

Na ich stránke svietia tri karty: pridajte sa k nám; pomôžte nám; prispejte nám.

Slovom, otcovia zakladatelia „projektu“ otrčili dlaň. Ako žobraví mnísi, ktorí sa potešia akejkoľvek hotovosti.

Treba uznať, že najnovšia, žobravá poloha im – na rozdiel od tej vládnej – celkom svedčí.
Dag Daniš/Štandard

---

---