Video-Judita Laššáková: Odborníci, magické myslenie a viera v lídrov – časť 22

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

Aký sme štát? Mafiánsky alebo fašisticko-nacistický…?
Perex:
Slovenská republika bude oslavovať svoje 31. narodeniny. Mnohí sa snažia vysvetliť podstatu našej existenciu. Vyčítajú mnohým našu minulosť počas nacistickej hrôzovlády. Tej spred vyše 85 rokmi. Pričom si nevšímajú fašisticko-nacistickej „nálady“ v dnešnej spoločnosti. Neveríte? Skúste sa zamyslieť nad tým, ako sa staviame ako štát k filmovej tvorbe. Povie to o nás viac, než čokoľvek iné…

Slovenská republika bude oslavovať svoje 31. narodeniny. Mnohí sa snažia vysvetliť podstatu našej existenciu. Vyčítajú mnohým našu minulosť počas nacistickej hrôzovlády. Tej spred vyše 85 rokmi. Pričom si nevšímajú fašisticko-nacistickej „nálady“ v dnešnej spoločnosti. Neveríte? Skúste sa zamyslieť nad tým, ako sa staviame ako štát k filmovej tvorbe. Povie to o nás viac, než čokoľvek iné …

V tomto blogovom príspevku by som chcel poukázať na niektoré príklady, ktoré ukazujú, že Slovensko má problém s uznávaním a spracovaním svojej histórie, najmä tej, ktorá sa týka obdobia druhej svetovej vojny a holokaustu. Nie je to len otázka minulosti, ale aj súčasnosti a budúcnosti. Ako sa dokážeme postaviť k výzvam 21. storočia, ak nevieme čeliť pravde o tom, čo sme urobili a čo sme prežili?

Jedným z najviditeľnejších prejavov tohto problému je náš vzťah k filmovej tvorbe, ktorá sa zaoberá témami spojenými s nacizmom a holokaustom. Ako štát sme nedokázali podporiť ani oceniť také filmy, ktoré sa snažia objektívne a citlivo zobraziť túto časť našej histórie. Naopak, sme boli ochotní financovať a odmeňovať filmy, ktoré glorifikujú naše údajné hrdinstvo a obetavosť, alebo bagatelizujú našu zodpovednosť a vinu.

Príkladom toho je film Obchod na korze z roku 1965, ktorý je považovaný za jedno z najlepších diel slovenskej kinematografie. Film vypráva príbeh Tóna Brtku, ktorý sa stane arizátorom židovského obchodu v Sabinove začiatkom roka 1942. Neskôr sa zamiluje do dcéry bývalej majiteľky obchodu a pokúsi sa jej pomôcť uniknúť pred deportáciou do koncentračného tábora. Film bol ocenený Oscarom za najlepší cudzojazyčný film a získal aj ďalšie medzinárodné ocenenia.

Film Obchod na korze je síce umelecky hodnotný a dobre zahraný, ale má aj niekoľko problémov z historického a etického hľadiska. Po prvé, film zobrazuje Slovákov ako pasívne obete nacistického režimu, ktoré nemali inú možnosť, ako spolupracovať s arizáciami a deportáciami židov. To je v rozpore s faktami, ktoré ukazujú, že Slovenský štát bol aktívnym spojencom nacistického Nemecka a dobrovoľne sa zapojil do riešenia židovskej otázky. Po druhé, film romantizuje vzťah medzi arizátorom a židovskou dievčinou, ktorý je v skutočnosti založený na nerovnosti a vykorisťovaní. Po tretie, film ignoruje osudy ostatných židovských postáv, ktoré sú len anonymnými masami bez tvárí a hlasov

JNS