Video-Judita Laššáková: Odborníci, magické myslenie a viera v lídrov – časť 22

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

Aký sme štát? Mafiánsky alebo fašisticko-nacistický…?
Perex:
Slovenská republika bude oslavovať svoje 31. narodeniny. Mnohí sa snažia vysvetliť podstatu našej existenciu. Vyčítajú mnohým našu minulosť počas nacistickej hrôzovlády. Tej spred vyše 85 rokmi. Pričom si nevšímajú fašisticko-nacistickej „nálady“ v dnešnej spoločnosti. Neveríte? Skúste sa zamyslieť nad tým, ako sa staviame ako štát k filmovej tvorbe. Povie to o nás viac, než čokoľvek iné…

Populárne

Jimmy Door: AUSTRALSKÁ TELEVIZE OMYLEM UKÁZALA ROZSAH OBLUDNÉ AMERICKÉ VÁLEČNÉ MAŠINÉRIE (CZ DAB, 6 MIN)

Slovenská republika bude oslavovať svoje 31. narodeniny. Mnohí sa snažia vysvetliť podstatu našej existenciu. Vyčítajú mnohým našu minulosť počas nacistickej hrôzovlády. Tej spred vyše 85 rokmi. Pričom si nevšímajú fašisticko-nacistickej „nálady“ v dnešnej spoločnosti. Neveríte? Skúste sa zamyslieť nad tým, ako sa staviame ako štát k filmovej tvorbe. Povie to o nás viac, než čokoľvek iné …

V tomto blogovom príspevku by som chcel poukázať na niektoré príklady, ktoré ukazujú, že Slovensko má problém s uznávaním a spracovaním svojej histórie, najmä tej, ktorá sa týka obdobia druhej svetovej vojny a holokaustu. Nie je to len otázka minulosti, ale aj súčasnosti a budúcnosti. Ako sa dokážeme postaviť k výzvam 21. storočia, ak nevieme čeliť pravde o tom, čo sme urobili a čo sme prežili?

Jedným z najviditeľnejších prejavov tohto problému je náš vzťah k filmovej tvorbe, ktorá sa zaoberá témami spojenými s nacizmom a holokaustom. Ako štát sme nedokázali podporiť ani oceniť také filmy, ktoré sa snažia objektívne a citlivo zobraziť túto časť našej histórie. Naopak, sme boli ochotní financovať a odmeňovať filmy, ktoré glorifikujú naše údajné hrdinstvo a obetavosť, alebo bagatelizujú našu zodpovednosť a vinu.

Príkladom toho je film Obchod na korze z roku 1965, ktorý je považovaný za jedno z najlepších diel slovenskej kinematografie. Film vypráva príbeh Tóna Brtku, ktorý sa stane arizátorom židovského obchodu v Sabinove začiatkom roka 1942. Neskôr sa zamiluje do dcéry bývalej majiteľky obchodu a pokúsi sa jej pomôcť uniknúť pred deportáciou do koncentračného tábora. Film bol ocenený Oscarom za najlepší cudzojazyčný film a získal aj ďalšie medzinárodné ocenenia.

Film Obchod na korze je síce umelecky hodnotný a dobre zahraný, ale má aj niekoľko problémov z historického a etického hľadiska. Po prvé, film zobrazuje Slovákov ako pasívne obete nacistického režimu, ktoré nemali inú možnosť, ako spolupracovať s arizáciami a deportáciami židov. To je v rozpore s faktami, ktoré ukazujú, že Slovenský štát bol aktívnym spojencom nacistického Nemecka a dobrovoľne sa zapojil do riešenia židovskej otázky. Po druhé, film romantizuje vzťah medzi arizátorom a židovskou dievčinou, ktorý je v skutočnosti založený na nerovnosti a vykorisťovaní. Po tretie, film ignoruje osudy ostatných židovských postáv, ktoré sú len anonymnými masami bez tvárí a hlasov

JNS