Novinárom zakázali informovať o potýčke pre parkovací lístok. Sudkyňa z okresu si osvojila praktiky Špecializovaného trestné súdu. Na návrh advokáta kajúcnika.
Viac ako štyri roky má mestský policajt zo Šamorína prerušené trestné stíhanie v kauze vraždy exprimátora Hurbanova.
👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈
👉Sledujte nás tiež na X. com 👈
Júlia Piraňa Mikolášiková
Ešte v prvej polovici decembra na súde v Dunajskej Strede pokračovalo zaujímavé pojednávanie. Keďže som však mala iné povinnosti, článok som napísala až medzi sviatkami a zverejňujem ho teraz. Prípad stojí za pozornosť z dôvodu, že je v ňom poškodený mestský policajt Ladislav Végh zo Šamorína, ktorý má prerušené trestné stíhanie v kauze úkladnej vraždy.
Obžalobe z útoku na verejného činiteľa čelí muž z Kvetoslavova. Mestskí strážnici 9. novembra 2021 kontrolovali parkovacie lístky, keďže ho dotyčný v aute nemal, Ladislav Végh aj s kolegom mu chceli dať na vozidlo papuču, následne ho vyzvali na predloženie dokladu totožnosti. Došlo však k slovnej potýčke, padli vulgarizmy a muž z Kvetoslavova mal mestského policajta aj sotiť. Hlavné pojednávanie začalo ešte vlani v auguste. Obžalovaný uviedol, že bude vypovedať až po výsluchu všetkých svedkov. Pred súdom tak začal vypovedať poškodený.
Prerušené stíhanie za vraždu
Na súde sa rozoberalo aj to, že Ladislavovi Véghovi v inom prípade vzniesli obvinenie za úkladnú vraždu. Figuruje totiž ako kajúcnik Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) v prípade vraždy exprimátora Hurbanova z júla 2010.
Keď odišiel zo súkromnej SBS-ky spojenej so zločineckou skupinou sýkorovcov, zamestnal sa na šamorínskej mestskej polícii. Osem rokov o čine mlčal, až napokon začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a vypovedal proti iným vrátane Aleny Zsuzsovej. V januári 2019 ho najskôr spolu s ostatnými aj obvinili a v decembri 2019 mu vyšetrovateľ so súhlasom prokurátora trestné stíhanie prerušil.
V prípade úkladnej vraždy ešte v novembri 2011 odsúdili strelca Štefana Kaluza na 25 rokov. Polícia už vtedy pracovala s verziou, že vraždu si niekto objednal. Štefan Kaluz však objednávateľa neprezradil. Neskôr z výkonu trestu napísal vtedy advokátovi Danielovi Lipšicovi (dnes špeciálny prokurátor) a začal vypovedať na iných. Alenu Zsuzsovú, Vladimíra Mosnára a Romana Ostružlíka právoplatne odsúdili v októbri 2021 na trest odňatia slobody vo výške 21 rokov. Bez trestu ostal iba Ladislav Végh.
Na pojednávaní v Dunajskej Streda sa však k veci odmietol vyjadriť. Tvrdil, že je vraj viazaný mlčanlivosťou, kto, prečo a kedy ho k nej zaviazal odmietol povedať. Súd si vyžiada informáciu z NAKA. (Tejto téme sa budem ešte venovať v samostatnom texte.)
Splnomocnencovi prekáža medializácia
O prípade, ktorý prejedávajú na Okresnom súde v Dunajskej Streda a týka sporu o parkovací lístok som už písala po podaní obžaloby tu a po prvom pojednávaní tu. Na pojednávaní na súde bol vtedy prítomný aj redaktor z portálu Parameter.sk, ktorý tiež zverejnil článok v maďarskom jazyku, v texte zhrnul prednesenie obžaloby prokurátorom a citoval z výpovede poškodeného.
Mestského policajta Ladislava Végha na súde zastupuje splnomocnenec Ľudevít Rabay. Na úvod decembrového pojednávania požiadal samosudkyňu Danu Molitorys, aby novinárom zakázala vyhotovovať z pojednávania zvukový záznam. Argumentoval tým, že Parameter.sk minulý rok v auguste po pojednávaní zverejnil celé pasáže výpovedí Ladislava Végha, súd ešte len bude vypočúvať svedkov incidentu a z článku sa teda vraj mohli dozvedieť, čo jeho klient pred súdom povedal.
Po mojej pripomienke, že nie je možné zakázať vyhotoviť z pojednávania zvukový záznam a bolo by to v rozpore s nálezmi ústavného súdu, je však možné vydať opatrenie a zakázať iba online prenos zvukového záznamu, minútu po minúte, či zverejniť obsah výpovede svedka, do času kým nebudú vypočutí ďalší svedkovia, sudkyňa vyhlásila krátku prestávku.
Následne opatrením zaviazala prítomných žurnalistov (mňa a redaktora z webu Paramater.sk) zákazom zverejňovať články, ktoré by obsahovali výpovede svedkov a toto opatrenie platí až do času, kým bude dokazovanie vyhlásené za skočené. Inými slovami, je zakázané informovať o dianí na celom hlavnom pojednávaní. Do zápisnice to sudkyňa zapísala až na základe mojej žiadosti.
Inšpirácia zo špeciálu
S takýmto podobnými postupmi sa novinári stretávajú najmä na Špecializovanom trestnom súde v exponovaných kauzách. No vôbec nie na návrh splnomocnenca, ktorého práva a povinnosti začínajú a končia pri uplatnení si náhrady škody.
Ak si dobre spomínam, iba raz sa stalo, že predseda senátu Ján Buvala vydal opatrenie, ktoré zakazovalo zverejňovať informácie o priebehu úplne celého hlavného pojednávania v kauze takáčovci. Urobil tak na základe požiadavky obhajoby. Neskôr však toto opatrenie sám zrušil.
Napríklad, samosudca Michal Truban vo veci obžalovaného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a Petra Košča alias pána X takéto opatrenie vydal dvakrát počas celého pojednávania. Vždy sa však týkalo iba výpovede konkrétneho svedka a platilo iba do výpovede iného konkrétneho svedka. Prvý raz sa tak urobil, keď vypovedal svedok Peter Koščo (odlišná osoba od osoby Peter Košč) , ktorý bol so svedkom Marekom Švarcom na stretnutí s kľúčovým svedkom obžaloby Bernardom Slobodníkom. Sudca Michal Truban zákaz zverejniť výpoveď Petra Košča do času, kým nebude vypočutý Marek Švarc. Druhýkrát v súdnej sieni vznikla polemika, keďže išlo o niekoľko týždňový časový odstup medzi výsluchom svedka Mariana Kučerku a svedka Jána Káľavského. Prítomná totiž bola aj iná verejnosť (ako novinári), ktorej zástupcovia si vyhotovili zvukový záznam a z pojednávacej miestnosti stihli odísť ešte skôr, ako samosudca oparenie vydal. Nebolo im tak možné nijako zabrániť zverejniť nahrávku či obsah výpovede prvého svedka. No zákaz by sa tak vzťahoval iba na novinárov, ktorí v súdnej sieni ostali a vydanie opatrenia počuli. Diskusia však nikam neviedla a žurnalisti zákaz Michala Trubana akceptovali, aj keď napokon sám uznal, že ich proti argumenty sú logické.
V korupčnom prípade expolicajta Jána Káľavského zase samosudca Miroslav Mazúch zakázal zverejňovať takzvanú minútu po minúte z pojednávania. Ide o krátke správy zo súdnej siene, ktoré s krátkym časovým odstupom informujú o priebehu pojednávania a okrem opisu deja na súde obsahujú aj výpovede svedkov.
Rozhodoval aj Ústavný súd SR
Tejto problematike sa podrobne venoval aj novinár Adam Valček napríklad v tomto článku. Kvôli spomínanému opatreniu vo veci takáčovci sa obrátil Ústavný súd SR.
Ústavný súd SR v náleze konštatoval že plošné, automatické a nedôvodné nepovolenie informovania o priebehu hlavného pojednávania spôsobom bezprostredných citácií nie je súladné s článkom 26 odsek 1 a 2 ústavy a článok 10 odsek 1 dohovoru. Súčasne je podľa nálezu potrebné dodať, že bezprostredné zaznamenávanie priebehu hlavného pojednávania nemôže byť bezbrehé.
„Argumentum a contrario, nie je v rozpore so zákonom ponechanie daného zákazu v platnosti v priebehu dokazovania, zohľadňujúc samozrejme individuálne okolnosti každej jednotlivej veci. Táto skutočnosť rovnako nezbavuje všeobecný súd povinnosti po celú dobu skúmať, či ide o opatrenie, ktoré je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa,“ uviedol ústavný súd v náleze.
Ústavný súd SR identifikoval existenciu naliehavej (nevyhnutnej) spoločenskej potreby vykonať daný zásah pri súčasnom naplnení niektorých z alternatívnych dôvodov ústavnosti obmedzenia základného práva na šírenie informácií, ktorou je ochrana práv a slobôd iných, pod ktorý možno podriadiť záujem na spravodlivom výsledku súdneho konania, keďže môže byť prostriedkom zabraňujúcim ovplyvnenie svedkov, ktorí ešte neboli súdom vypočutí, a súčasne ochrana verejného poriadku na nariadenom pojednávaní v záujme hladkého priebehu trestného konania a zaručenia čo možno najväčšej procesnej hodnoty dôkazov získaných z výpovede svedkov.
„Ak svedok v zmysle Trestného poriadku nemôže byť prítomný v pojednávacej miestnosti, pokiaľ nebol ešte vypočutý pred súdom, bezprostredné citácie z hlavného pojednávania mu tento prístup fakticky garantujú. Práve preto záujem na dosiahnutí účelu trestného konania a dodržania záruk spravodlivého súdneho konania vysoko prevyšuje záujem bezprostredne, autenticky, a teda doslovne rozširovať informácie z hlavného pojednávania pre verejnosť,“ napísal Ústavný súd SR.
Trestný poriadok nezakotvuje žiadnu požiadavku na písomne vyhotovenie opatrenia ani požiadavku, aby opatrenie obsahovalo odôvodnenie, či požiadavku, aby bolo odôvodnené aj skutkovými okolnosťami. Ústavný súd SR v tejto súvislosti zastáva názor, že ústne vysvetlenie dôvodov vydania opatrenia nie je v zrejmom rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku, i keď sa v prejedávanom prípade (takáčovci) javí ako vhodnejšie, ak by aspoň stručne bolo zaznamenané v zápisnici z hlavného pojednávania.
„Médiá majú vo vzťahu k (nielen) súdnej moci nezastupiteľnú úlohu. Jednak plnia funkciu verejnej kontroly a jednak informovaním o trestných konaniach spolupôsobia pri plnení preventívnej úlohy trestného práva. Je potrebné si však uvedomiť, že médiá majú aj svoju (spolu)zodpovednosť. V prejedávanom prípade je to spoluzodpovednosť za to, že výsledky dokazovania nebudú deformované,“ konštatoval ešte Ústavný súd SR.
Z nálezu tiež vyplýva, že súd musí v priebehu konania skúmať či ešte existujú dôvody na takéto opatrenia. Média môžu požiadať v prípade senátu o rozhodnutie a ak vec pojednáva samosudca môžu sa obrátiť rovno na Ústavný súd SR.
Doťahovanie sa novinárov so sudcami
„Ak umožníme, aby novinári a sudcovia medzi sebou interagovali v priebehu hlavného pojednávania alebo verejného zasadnutia, je to riziko“, varoval v odlišnom stanovisku k rozhodnutiu k online prenosom ústavný sudca Peter Straka.
Podotkol, že aj na mediálnom trhu existuje istá forma zdravého súperenia a je pochopiteľné, že každé médium sa snaží prísť čo najskôr s konkrétnou informáciou a predbehnúť svojich konkurentov. „Rovnako existuje a je prítomná aj snaha o zabezpečenie exkluzivity, čo by mohlo práve v analyzovanom kontexte vytvoriť platformu na súperenie aj na súdnom pojednávaní, kde bude každý chcieť ‚dostať slovo,“ tvrdil.
Z pojednávania by sa tak podľa Petru Straku stala neplánovaná tlačová konferencia súdu, čo by bol jav nežiaduci až ústavne neakceptovateľný. „Je veľmi dôležité nezabúdať na to, že ak má spoločnosť vysoké očakávania od súdneho verdiktu, súd musí mať aj pokoj a ergonomické podmienky na svoju prácu,“ doplnil v odlišnom stanovisku a zamyslel sa, že by bolo dobré zmeniť zákon tak, aby sa konfrontácia s novinármi diala písomne pred pojednávaním.
Aký je záujem?
Ostáva však nezodpovedaná otázka, aký je vlastne záujem v tomto konkrétnom prípade z Dunajskej Stredy, ktorý sa týka v podstate bezvýznamnej potýčky medzi vodičom a mestským policajtom pre parkovací lístok.
Zaujímavý je totiž iba z dôvodu, že jeden z aktérov má za veľmi čudných okolností prerušené trestné stíhanie v kauze úkladnej vraždy, nechcel sa pred súdom vyjadriť v akom štádiu je konanie voči jeho osobe. A sudkyňa vydala opatrenie o zákaze informovať o priebehu konania o potýčke pre parkovací lístok na základe návrhu jeho splnomocnenca.
Minúta po minúte
Ústavný súd SR zaujal stanovisko k online textovým prenosom z trestných pojednávaní, upozornil novinár Adam Valček. Minúta po minúte je podľa ústavného súdu rovnocenná so zvukovým prenosom (streaming). „V reáliách súdneho konania je zrejme možné bez výhrad pripodobniť zvukový prenos k prenosu informácií prostredníctvom bezprostredných citácií, a to najmä na základe ich podstatného znaku, ktorým je vtiahnutie verejnosti do deja hlavného pojednávaní a v konkrétnom čase, pričom rozdiel spočíva v podobe prenosu informácie,“ konštatoval.
Rozhodnutie ovplyvnilo prácu novinárov, pretože na zvukový prenos treba podľa Trestného poriadku predchádzajúci súhlas. Bez neho je prenos zakázaný. Po rozhodnutí Ústavného súdu to už rovnako platí aj pre minútu po minúte.
Ak sudca s textovým prenosom súhlasí, v záujme zachovania rovnováhy medzi právom na informácie a verejným záujmom na nerušený priebeh trestného konania môže minútu podmieniť. Napríklad tým, že novinári môžu o dianí na pojednávaní informovať s oneskorením niekoľkých hodín alebo až po vykonaní konkrétneho dôkazu.
Zvláštny príbeh prokurátora
Malou pikantériou prípadu z Dunajskej Stredy bola aj skutočnosť, že dozorového prokurátora v decembri na súdnom pojednávaní zastupoval kolega, ktorý bol pred niekoľkými rokmi, presnejšie v decembri 2014 aktérom bizarného incidentu. Informoval o tom vtedy týždenník Plus 7 DNÍ.
Na ceste z Komárna do Bratislavy dopravní namerali prekročenie povolenej rýchlosti o dvadsaťsedem kilometrov za hodinu vozidlu značky Nissan Juke. Priestupok chceli riešiť na mieste, lenže vodič nerešpektoval ich pokyn, aby zastavil, a začal pred hliadkou unikať. Auto patrilo prokurátorovi z Dunajskej Stredy Mariánovi Zvodovi. Policajti vozidlo dostihli až pred jeho domom, kde šofér zaparkoval. „Pustil sa vám do nich, či vedia, kto on je, čo si to vraj dovoľujú, že on si to s nimi vybaví… No a potom samé vulgarizmy. Už to dokonca vyzeralo, že jedného z policajtov fyzicky napadne,“ citovala v článku svedkov incidentu redaktorka. Na ilustráciu jej vraj svedok uviedol aj niekoľko vulgarizmov, ktoré prokurátor údajne uštedril policajtom, zverejniteľné však neboli.
Úplne odlišnú verziu poskytol pre týždenník samotný prokurátor Marián Zvoda. V spomínaný deň vraj cestoval z Budapešti, pričom počas cesty začal mať problémy so zrakom, auto tak odstavil pred kasínom. Zavolal manželke, ktorá bola v tom čase v práci, aby mu pomohla nájsť človeka ochotného odviezť ho domov do Novej Stráže. Žena prišla do kasína a vyhliadla si najdôveryhodnejšie pôsobiacu osobu – muža, ktorého poznala z videnia, požiadala ho o pomoc a zaplatila mu tridsať eur. Išlo o Moldavčana, ktorý si všimol, že automobil prenasleduje iné vozidlo, začal pred ním vraj zo strachu unikať. Keď zastavil, vybehol z auta a odvtedy ho Marián Zvoda nevidel. Rýchlo vošiel do domu, aby sa ozbrojil, lebo naháňať ich mohol ktokoľvek. Keď opäť vyšiel na ulicu, stálo tam policajné auto.
„K predmetnej veci boli vypočutí majitelia vozidla, ktorí uviedli, že v čase šoférovala auto iná osoba. Pretože bolo uvedené, že tento vodič je z Moldavska, bola mu zaslaná výzva. Keďže sa priestupok nedá bez výsluchu tejto osoby doriešiť, bol v zmysle zákona o priestupkoch odložený,“ povedala vtedy pre časopis policajná hovorkyňa. Vecou sa zoberala aj Generálna prokuratúra SR, s akým výsledkom nie je známe. No Marián Zvoda je zjavne prokurátorom ďalej.
Iba pripomeniem, že podľa obžaloby v prejedávanej veci na súde v Dunajskej Strede, muž z Kvetoslavova mal hliadku mestskej polície slovne urážať, že sú „k…i v…í“. Prokurátor v obžalobe tvrdí, že mal uviesť: „mám na to dosť peňazí, aby som vás dal zlikvidovať, neviete kto som ja, aké mám známosti na inšpekcii a aj na generálnej prokuratúre, dám vás generálnej prokuratúre a na inšpekciu.“ Prítomnosť dotyčného prokurátora na uvedenom pojednávaní tak bola v celku úsmevná.
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme
