Viac ako štyri roky má mestský policajt zo Šamorína prerušené trestné stíhanie v kauze vraždy exprimátora Hurbanova.

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

---

Viac ako štyri roky má mestský policajt zo Šamorína prerušené trestné stíhanie v kauze vraždy exprimátora Hurbanova.

Odklon v trestnom konaní predstavuje alternatívny postup prokurátora v prípravnom konaní a súdu na hlavnom pojednávaní pri vyriešení trestnej veci. Takáto situácia nastala aj v kauze vraždy bývalého primátora Hurbanova. Štyri osoby už odsúdili, no jeden obvinený doposiaľ nemá konanie právoplatne ukončené. Najavo to vyšlo v súvislosti s iným, v podstate banálnym prípadom, v ktorom má dotyčný postavenie poškodeného. O kajúcnikovi bez trestu za vraždu som už písala v tomto článku.

Aktér vraždy exprimátora Hurbanova ostal bez trestu. Je mestský policajt a stráži verejný poriadok

Vtedajší prezident Ivan Gašparovič vymenoval 8. júla 2010 vládu Ivety Radičovej (SDKÚ – DS) ministrom vnútra sa za KDH stal Daniel Lipšic, ktorý je dnes špeciálny prokurátor. O deň neskôr v Hurbanove zavraždili bývalého primátora za SMK Lászlóa Basternáka, ktorý pracoval ako mestský kontrolór a bol aj poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja.

Páchateľ ho zasiahol výstrelmi do hlavy pred jeho domom. Strelec nasadol do auta a snažil sa ujsť. Poslancov nevlastný syn po ňom začal strieľať, zasiahol vozidlo a lakeť útočníka, ten následne vyskočil z auta a utiekol.

Išlo v poradí o tretí pokus o vraždu regionálneho politika. Počas kampane viedli proti Basternákovi v meste na juhu Slovenska diskreditačnú kampaň. Napríklad, ešte v roku 2009 pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu po meste niekto roznášal letáky, ktoré ho osočovali. Okrem slovných atakov od protikandidáta, dostával aj anonymné výhražné listy. Nosil nepriestrelnú vestu.

Policajti pomerne rýchlo vypátrali strelca Štefana Kaluzu, ktorý pracoval v SBS-ke DKFB spojenej so sýkorovcami. Zadržali ho 10. júla 2011 v chate pri Gabčíkove. Orgány činné v trestnom konaní už vtedy pracovali s verziou, že išlo o objednávku. No obvinený však nechcel nič prezradiť.  

Prípad začali vyšetrovať v čase keď sa menili policajní funkcionári. Riaditeľom Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK), ktorý bol predchodcom Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) sa stal Peter Krajíček. Útvar patril pod prvého viceprezidenta, ktorým bol v tom čase Ján Vaľo. Vraždu riešili na odbore Západ a prípad dozoroval prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) Peter Kysel.

Keď podal obžalobu, Štefan Kaluz žiadal o vrátenie prípadu do prípravného konania, tvrdil, že je vraj ochotný spolupracovať s vyšetrovateľom pri objasňovaní skutku. Žiadal pre seba aj rodinu ochranu a prepustenie z väzby. Senát špecializovaného trestného súdu zložený z predsedu Jozefa Šutku, Ruženy Sabovej a Ivana Matela však obžalobu prijal a nariadil prvý termín hlavného pojednávania.

Na pojednávaní Kaluz navrhol vylúčenie verejnosti, najmä médií. Požiadavku zdôvodňoval aj tým, že by chcel odhaliť identitu podľa neho skutočného páchateľa, ktorý by vraj mohol ujsť a bál sa o rodinu.

Počas procesu vypovedala ako svedkyňa aj Alena Zsuzsová, ktorú o osem rokov neskôr obvinili z objednania vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a neskôr aj za prípravy vrážd prokurátorov Maroša Žilinku a Petra Šufliarskeho a v tom čase advokáta Daniela Lipšica.

Zsuzsová finančne podporovala iného kandidáta na primátora Hurbanova, Romana Ostružlíka. Ako svedok bol na súde vypočutý aj ďalší zamestnanec SBS-ky DKFB, Vladimír Mosnár, ktorý sa v čase vraždy sa v Hurbanove pohyboval. Tvrdil, že aj s kolegom Ladislavom Véghom náhodu prechádzali okolo.

Zsuzsová spomenula, že sa s Mosnárom zoznámili, keď mala defekt a on jej začal občas robiť šoféra. Po vražde poslala Mosnárovej družke na účet peniaze. Vraj to bolo pôžička. Z neznámeho dôvodu tieto výpovede vtedy zjavne ďalej nepreverovali.

V novembri 2011 napokon strelca Kauluzu právoplatne odsúdili senát Najvyšší súd SR v senáte zloženom z predsedu senátu Juraja Klimenta a sudcov Milana Karabína a Petra Szaba na 25 rokov. (Rozsudok si môžete prečítať tu.)

Strelec napísal Lipšicovi

Už z výkonu trestu Štefan Kaluz napísal vtedy ešte advokátovi Danielovi Lipšicovi a začal v starom prípade vraždy vypovedať a usvedčovať iných. V januári 2019  vyšetrovateľ NAKA Martin Pučko tak na základe jeho výpovede obvinil nie len Basternákovho konkurenta z kampane –  Romana Ostružlíka, ale aj Alenu Zsuzsovú, Vladimíra Mosnára i Ladislava Végha, ktorý sa medzi časom odišiel z SBS-ky DKFB a štyri roky po vražde sa z neho stal verejný činiteľ, v septembri 2014 sa totiž zamestnal na Mestskej polícii v Šamoríne. Po zadržaní Végh začal s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracovať, priznal svoj podiel na čine a vypovedal proti ostatným a ostal na slobode.

Podľa uznesenia o vznesení obvinenia voči Véghovi, ktoré som získala, sa najskôr spolu s Kaluzom a Vladimírom Mosnárom podieľal na monitorovaní poškodeného za účelom vykonania úkladnej vraždy a na odvoze strelca Kaluzu z miesta činu za presne neustanovenú finančnú odplatu.

Prerušené trestné stíhanie

V septembri 2019 Ladislava Végha vylúčili na samostatné konanie. Podľa informácií, ktoré som získala z prostredia bezpečnostných zložiek, vyšetrovateľ v uznesení uviedol, že do úvahy prichádza prerušenie trestného stíhania. Obvinený sa totiž významnou mierou podieľal na objasnení skutku. A to sa napokon aj v decembri 2019 stalo.

Trestný poriadok hovorí, že policajt s predchádzajúcim súhlasom prokurátora môže prerušiť trestné stíhanie, ak sa obvinený významnou mierou podieľa na objasnení napríklad, trestného činu úkladnej vraždy alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto trestného činu, a to pre taký trestný čin alebo pre iný trestný čin. Prerušiť trestné stíhanie sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa. Pred prerušením trestného stíhania treba urobiť všetky úkony potrebné na zabezpečenie vykonania trestného stíhania a dosiahnutia jeho účelu.

Ďalší obvinený Roman Ostružlík bol v tom čase vo výkone väzby z dôvodu obavy, že by sa vyhýbal trestnému stíhaniu, obavy, že by ovplyvňoval svedkov a tiež z obavy, že pokračoval v trestnej činnosti. Alena Zszusová bola vo väzbe pre obvinenie z vraždy Jána Kuciaka. Vladimír Mosnár bol už výkone trestu, odsúdili ho za iný trestný čin.

Na súde

Prípad dozorovali prokurátori Vladimír Turan a Juraj Novocký, dostal sa pred senát Špecializovaného trestného súdu zložený z predsedu Jána Hrubalu a členov Jána Giertliho a Jozefa Šutku. Obaja prokurátori z ÚŠP odišli, jeden do dôchodku, druhú na európsku prokuratúru a na pojednávaní sa začali striedať iní prokurátori.

Na súde vypovedal ako svedok aj Zoltán Andruskó známy aj z kauzy vraždy novinára, ktorý Zsuszovej s kampaňou konkurenta poškodeného. Predseda senátu Hrubala počas vyhlasovania odôvodnenia rozsudku opakovane prízvukoval, že Andruskó v prípade vraždy Lászlóa Basternáka nie je kajúcnikom, ako je to v prípade kauzy vraždy Jána Kuciaka.

V októbri 2021 Najvyšší súd SR v senát zloženom z predsedníčky Jany Serbovej a sudcov Ivetty Macejkovej a Petra Kaňu  právoplatne potvrdil odsúdenie Romana Ostruložlíka, Alenu Zsuzsovú aj Vladimíra Mosnára na trest odňatia slobody vo výške 21 rokov.

Hlavným motívom vraždy bola podľa rozsudku rivalita medzi miestnymi politikmi a kandidátmi na primátora mesta. Ostružlík zadal objednávku, Zsuzsová ju sprostredkovala, Mosnár zákazku prijal posunul ju strelcovi Kaluzovi. (Rozsudok si môžete prečítať tu.)

Minimálne osem rokov väzenia

NAKA a ÚŠP výpoveď Ladislava Végha v prípade vraždy regionálneho politika Lászlóa Basternáka tak už nepotrebujú. Trestné stíhanie má však prerušené trestné stíhanie doposiaľ a nie je teda právoplatne skončené. A stále je verejný činiteľ, keďže pracuje ako mestský policajt.

Trestný poriadok neurčuje žiadnu lehotu dokedy môže trvať taký stav. Kto prípad dozozoruje, sa mi zistiť nepodarilo, rovnako neviem, či ho má ešte pridelený vyšetrovateľ Martin Pučko, alebo už niekto iný.

Ak by prokurátor podal na Ladislava Végha obžalobu za úkladnú vraždy z osobitého motívu – na objednávku v spolupáchateľstve formou účastníctva, hrozí mu trest odňatia slobody na 25 rokov až doživotie. 

Végh by na hlavnom pojednávaní mohlo urobiť vyhlásenie o vine, v takom prípade by mohol do úvahy prichádzať trest odňatia slobody na 16 rokov a osem mesiacov. Rovnaký trest by mohol dostať aj v prípade, ak by súd schválil jeho dohodu o vine a treste s prokurátorom.

Súd by však trest mohol aj mimoriadne znížiť. Podľa Trestného poriadku ide o situácie, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne, ak páchateľ poskytol im informácie, ktoré by inak nezískali a významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu. V tomto prípade by to mohlo byť minimálne osem rokov.

Zastavenie trestného stíhania

Do úvahy by prichádzala aj možnosť, že by prokurátor trestné stíhanie Ladislavovi Véghovi podmienečne zastavil a určil by mu primeranú skúšobnú lehotu.

Podmienečným zastavením trestného stíhania spolupracujúceho obvineného sa dočasne ukončuje prípravné konanie. Tento inštitút je alternatívnym spôsobom riešenia trestnej veci, ktorý v štádiu prípravného konania predstavuje odklon v trestnom konaní, teda odchýlenie od vykonania hlavného pojednávania v prípade spolupracujúcej osoby.

Už sa však stali aj prípady, keď prokurátor vraždu úplne odpustil a trestné stíhanie zastavil z dôvodu, že obvinený sa podieľal na objasnení skutku. O jednej takej kauze si môžete prečítať v samostatnom texte na konci tohto článku.

Otvorený prípad

Stav prerušeného trestného stíhania, je nevýhodný aj pre samotného Ladislava Végha. Ak by spáchal ďalší trestný čin, trestné konanie by pokračovalo a zrejme by sa aj postavil  za úkladnú vraždu pred súd a už by mu hrozil súhrnný trest. Napríklad, stačí, ak by mu v snehovej fujavici  na diaľnici niekto skočil pod kolesá auta, z iného pre poruchu odstaveného vozidla. Inými slovami, aj ak by spáchal neúmyselný trestný čin.

Na Okresnom súde v Dunajskej Strede v prípade, v ktorom má Végh postavenie poškodeného, sa k vlastnému trestnému stíhaniu za vraždu nechcel vyjadriť. Obžalobe z útoku na verejného činiteľa čelí muž z Kvetoslavova. Mestskí strážnici v novembri 2021 kontrolovali parkovacie lístky, keďže ho dotyčný v aute nemal, Végh aj s kolegom mu chceli dať na vozidlo papuču, následne ho vyzvali na predloženie dokladu totožnosti. Došlo však k slovnej potýčke, padli vulgarizmy a muž z Kvetoslavova mal Végha aj sotiť. Hlavné pojednávanie začalo ešte vlani v auguste a naposledy sa pojednávalo minulý rok na začiatku decembra. Pred súdom vypovedal aj Végh. Keď sa ho pýtali na jeho obvinenie, odvolal sa na to, že je viazaný mlčanlivosťou. Kto, prečo a kedy ho k nej zaviazal, nepovedal. Sudkyňa si informáciu vyžiada z NAKA. Viac o prípade si môžete prečítať tu.

Možné verzie

Najmenej pravdepodobná je verzia, že vyšetrovateľ NAKA a prokurátor ÚŠP, ktorí majú aktuálne prípad Ladislava Végha pridelení, sú šlendriáni a jednoducho zabudli na to, že toto konanie je otvorené.

Keďže však sám Végh povedal, že je viazaný mlčanlivosťou je možné, že ho orgány činné trestnom konaní ešte potrebujú v nejakých prípadoch, ktoré nie sú verejne známe, takto si ho držia tak povediac v hrsti a zaviazali si ho k spolupráci. Je to však veľmi nízky predpoklad.

Najskôr je to tak, že prokurátor a vyšetrovateľ mu sľúbili niečo, čo nie je reálne a nevedia to dodržať. Napríklad, o spomínanom najnižšom možnom treste vo výške osem rokov odňatia slobody, by musel rozhodnúť súd. V minulosti sa už ukázalo, že takéto prinízke tresty sa sudcom nepozdávajú a dohody o vine a treste, ktoré uzavreli prokurátori s obvinenými, odmietajú schváliť.

Obvinený má potom dve možnosti, buď bude súhlasiť s vyšším trestom, ktorý určí súd a nechá si dohodu schváliť, alebo od dohody odstúpi a podstúpi hlavné pojednávanie aj s vykonaním dokazovania. Má to však háčik. Priznanie v rámci dohadovacieho konania je už neodvolateľné a reálne už nie je možné dosiahnuť nižší trest či oslobodenie.

Z ÚŠP ani policajného prezídia na otázky, ktoré som im zaslala ešte 2. januára, neodpovedali. Na otázky z toho istého dňa k inému prípadu, pritom policajti odpovedali bez problémov.

Sľubovali osem rokov, dostal 15

Poslednej spomenutej verzii by mohlo nasvedčovať nie len mlčanie orgánov činných v trestnom konaní a opatrenie, ktorým sudkyňa v Dunajskej Strede zakázala novinárom informovať o potýčke pre parkovací lístok a Ladislav Végh má v prípade postavenie poškodeného, ale aj iná kauza. 

Novinárom zakázali informovať o potýčke pre parkovací lístok. Sudkyňa z okresu si osvojila praktiky Špecializovaného trestné súdu. Na návrh advokáta kajúcnika.

Špecializovaný trestný súd nepovažoval trest 10 rokov väzenia, ktorý si Zoltán Andruskó dohodol s prokurátormi ÚŠP Vladimírom Turanom a Jurajom Novockým v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka za spravodlivý. Uviedla to v decembri 2019  predsedníčka senátu Špecializovaného trestného súdu  Pamela Záleská. Členovia jej senátu boli Emil Klemanič a Ján Buvala.

Takýto trest by bol podľa nej spravodlivý len pre obvineného. Súd však podľa nej musí prihliadať na spravodlivosť pre všetky procesné strany. Andruskó podľa sudkyne najskôr „zobchodoval“ ľudský život a následne aj svoj trest. Trest 10 rokov by bol v tomto prípade podľa nej zákonný, avšak spravodlivosť je tou primeranou hodnotou, na ktorú musí súd prihliadať. Súd zvýšil trest na 15 rokov a Andruskó napokon súhlasil. (Rozsudok si môžete prečítať tu.)

Neskôr sa však začal sťažovať sa na to, že mu ako kľúčovému svedkovi nesplnili údajné sľuby. Keď začal v minulosti vypovedať v kauze vraždy novinára, najskôr bola podľa jeho slov s policajtmi reč o tom, že mu bude zastavené trestné stíhanie. Napokon sa mala jeho obhajkyňa dohodnúť s prokurátorom, že mu bude navrhovať osem rokov väzenia. „Trest mi bol zdvojnásobený,“ podotkol Andruskó. Ako významný svedok pomohol objasniť aj vraždu podnikateľa z Kolárova, vraždu i prípravy vrážd dvoch prokurátorov a Daniela Lipšica. A ako svedok vypovedal aj v prípade vraždy exprimátora Hurbanova. 

Podľa Andruskóa sa nakoniec nenaplnila ani dohoda, že v príprave vrážd prokurátorov a Lipšica bude utajeným svedkom. „Z neznámych príčin sa to tak nestalo. Dali do spoločného konania všetky tri prípravy vrážd a náhodou, účelovo zmenili moje procesné postavenie svedka na obvineného,“ povedal.

Strelec žiadal obnovu konania

Samotný odsúdený strelec z prípadu vraždy exprimátora Hurbanova, Štefan Kaluz požiadal súd už dvakrát o obnovu konania.

Prvý raz požiadal o obnovu konania pred ešte takmer 10 rokmi. V tom čase ešte tvrdil, že s vraždou Lászlóa Bašternáka nemá nič spoločné. Keďže nepredložil žiadne nové závažné zistenia, súd mu nevyhovel.

Jeho návrh zamietol Špecializovaný trestný súd aj vlani v apríli. „V minulosti údajne bola dohoda,“ ozrejmil pre televíziu JOJ  jeho advokát Igor Ribár, „Kolega, ktorého zastupujem ma o ničom takom neinformoval, nebolo by to ani možné,“ uviedol vtedy pre televíziu prokurátor ÚŠP Michal Šúrek. Televízia uviedla, že napriek argumentom, že súd u neho použil paragraf o asperačnej zásade, ktorý už po novom neplatí, mu senát obnovu konania nepovolili. „Tu bola buď možnosť 25 rokov alebo doživotie, on dostal ten nižší trest, čiže nie je tu na to priestor,„ dodal Šúrek. Najvyšší súd SR  o sťažnosť vlani v máji zamietol ako nedôvodnú.

Kaluz sa rozhovoril až po zadržaní Aleny Zsuzsovej. Čiastočne sa cítil zodpovedný aj za vraždu Jána Kuciaka a jeho partnerky a hnevalo ho, že komplici ho nechali v štichu a nevyplatili, čo sľúbili. V tom čase ho ako advokát zastupoval Daniel Lipšic, ktorému ako som spomenula v úvode článku z výkonu trestu napísal. „Jeho svedectvo bolo jedno z kľúčových. Zatiaľ mu neplynú žiadne výhody, bude to vecou ďalšieho konania,“ vyjadril sa pre televíziu JOJ, ktorá sa prípadu Kaluzu venovala.

Odpustenie vraždy

Zvláštne praktiky pri obchodovaní so spravodlivosťou použil aj prokurátor ÚŠP Bohdan Čelovský v prípade známom ako výbuch v spoločnosti Euromont v Topoľčanoch z augusta 2009.

Najskôr za vraždu mafiána Jozefa Mišenku z júla 2010 dostal Milan Pavlovič  trest 25 rokov, obvinený bol aj v prípade výbuchu z augusta 2009, išlo  pokusu o vraždu Mišenkovej matky Zuzany.

Na základe výpovede Pavloviča ako svedka senát Špecializovaného trestného súdu zložený z predsedu Jána Giertliho a sudcov Jána Hrubalu a Jozefa Šutku v júni 2016 Viliama Mišenku (strýko Jozefa a švagor Zuzany) odsúdili na 25 rokov a Ján Krajčík dostal doživotie. Podľa súdu sa však motív pokusu o usmrtenie Zuzany Mišenkovej ostal nejasný. V marci 2018 Najvyšší súd SR v senáte zloženom z predsedu  Petra Paludu a sudcov Františka Moznera a Dany Wänkeovej trest pre Mišenku znížil na 23 rokov a Krajčíkovi doživotie potvrdil. (Rozsudok si môžete prečítať tu.)

Mišenka stihol ešte predtým právoplatným rozsudkom ujsť, napokon ho zatkli v Rakúsku. Keďže mal aj rakúske občianstvo, tamojší súd prípad posudzoval nanovo, v októbri 2020 trest mu znížili na 20 rokov. Na najvyšší súd sa Mišenka obrátil s dovolaním, úspešný však nebol.

Pavlovičovi, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie prokurátor ÚŠP Bohdan Čelovský v apríli 2019 trestné stíhanie zastavil. „V rozsudku Špecializovaného trestného súdu je výpoveď svedka Pavloviča hodnotená ako vierohodná. Možno konštatovať, že táto výpoveď významnou mierou prispela k odsúdeniu Viliama Mišesnku a Jána Krajčka. Obdobne bola hodnotená výpoveď aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR. Bez svedeckej výpovede Pavoloviča, by reálne nebolo možné náležite objasniť skutok a hlavne dosiahnuť odsúdenie páchateľov tohto skutku,“ napísal v uznesení o zastavení trestného stíhania. Celého si ho môžete prečítať tu.

Júlia Piraňa Mikolášiková

---

---