O vinných a nevinných. Tri prípady. Začneme rovno vraždami novorodencov………

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

O vinných a nevinných.Tri prípady
Občas mi v schránke pristane typ na napísanie o nejakej vražde, ktorá práve otriasa verejnosťou.
Občas odpovedám, že o trestnej činnosti duševne chorých nepíšem. Nie je to voči nim fér.
Dnes urobím v dvoch prípadoch výnimku.
Tak poďme na to a pripravte sa, že to bude drsné…

Začneme rovno vraždami novorodencov.

Prvý prípad: Vražda v rozrušení pôrodom
V slovenskom trestnom zákone je takýto paragraf:
„Matka, ktorá v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtí svoje novonarodené dieťa pri pôrode alebo hneď po ňom, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až osem rokov.“
S týmto paragrafom mám problém.
Vysvetlím prečo.
Existuje typ vraždy, ktorý prebieha približne takto:
Žena čaká bábätko. Teší sa naň. Okolie o tom vie. Teší sa spolu s ňou. Pripravuje postieľku, dupačky, aj zásoby plienok. Chodí pravidelne do poradne. Všetko vyzerá normálne a aj normálne je.
Lenže potom príde šok. Ženu nájdu zakrvácanú u nej doma, vedľa nej zabitý novorodenec a žena si len matne pamätá, že ho asi usmrcovala a ako.
Čo sa stalo?
Počas náhleho, nečakaného pôrodu… keď žena nezvládla zavolať pomoc pre náhle silné bolesti… jej mozog prepol do primitívnej zvieracej verzie premýšľajúcej v intenciách útek-útok a v tom šoku, pri hormonálnych zmenách a bolesti jej mozog vyhodnotil najbližšieho tvora na blízku ako ohrozenie a zdroj bolesti… a zaútočil naň.
Až na to, že ten najbližší „nebezpečný“ tvor bolo čerstvo narodené bábätko.
Keď sa žena preberie z tohto stavu, pamätá si čiastočne, že zabíjala, ale nebolo to v žiadnom prípade vopred plánované.
Ona to bábätko 9 mesiacov chcela a reálne prežíva obrovský smútok nad smrťou svojho očakávaného, milovaného bábätka.
V civilizovaných krajinách by takáto žena dostala psychiatrickú a psychologickú pomoc. Zvlášť by bola pod dozorom počas jej ďalších pôrodov, aby pri podobnom stave mohol personál zasiahnuť. Jej dcéra by išla do pôrodnice poučená, že je vyššia pravdepodobnosť, že u nej nastane takýto stav a že sa teda personál od nej nemá pohnúť ani na sekundu.
Stať sa to môže doslova každej žene. Žena za to, podľa môjho názoru, nemôže.
Ale naši zákonodarci vymysleli, že aj takáto žena má dostať trest a to rovno štyri až osem rokov natvrdo… Lebo ak dosvedčí, že si matne pamätá, že chcela to bábo v tom okamihu prechodného šialenstva zabiť, je vinná.
Len na vysvetlenie: nehovorím tu o ženách, ktoré tehotenstvo taja, porodia a po úvahe, ako sa dieťaťa zbaviť, ho vyhodia z okna alebo do záchodu. Vtedy naozaj ide o úmysel a má byť potrestaný.

Hovorím tu len o prechodnom („psychiatricky“) zmenenom stave mysle ženy, ktorá bábätko 9 mesiacov plánovala s láskou opatrovať a nie zabiť.

Druhý prípad: Autonehoda na príkaz
Nedávno sa objavila dopravná nehoda, pri ktorej muž počul v hlave hlasy, ktoré mu uviedli náboženské dôvody na to, aby s autom v plnej rýchlosti vrazil do miesta plného ľudí.
Objavili sa výzvy, že ho treba stíhať za terorizmus.
Už celé stáročia vieme, že pri duševne chorých sa ich bludy a „hlasy“ riadia tým, čo je práve v móde. V stredoveku to boli náboženské motívy a čarodejníctvo. V 50.rokoch minulého storočia boli v móde ufóni.

Pre mňa je dôležité, že počul hlasy, ktoré mu niečo prikazovali. To jasne indikuje, že nebol zdravotne v poriadku a ak boli tie hlasy veľmi naliehavé, nedokázal im vzdorovať, a prípadne ho aj niečím vydierali (ak to nespravíš, zahynie zvyšok ľudstva), je to na psychiatrickú liečbu, ale nie na odsúdenie za terorizmus. Náboženský motív bol v takom prípade len náhodný obsah prilepený na jeho duševné ochorenie. Rovnako dobre mu to mohli našepkávať siedmi trpaslíci a nik by za tým terorizmus nehľadal.

Tretí prípad: Ako včas rozoznať vrahyňu
Pred rokmi sa v Žiline udiala vražda nožom. Už v deň vraždy mi bolo zrejmé, kto je vrahom.
Čo sa vtedy stalo?
16-ročná Judita s kamarátom boli spolu v byte jej mamy.
Záver príbehu bol taký, že slečna bola trocha porezaná na rukách… nič vážne… a mladík bol dobodaný niekoľkými desiatkami rán nožom. Neprežil.
Keď som videla, aká bola dievčina ospalá, bolo to bohužiaľ jasné.
Takže čo sa stalo z pohľadu profilerky:
Desiatky rán indikujú buď silný osobný motív vraha… Vrah osobne obeť poznal a preto tak silný hnev…
alebo…
Na miesto činu sa dostal niekto konajúci v ťažkej psychóze/silne intoxikovaný, kto zaútočil na neznámeho človeka napríklad presvedčený o nejakom blude… teda napríklad, že ide o Diabla, ktorého treba zlikvidovať. Preto tak obrovské množstvo rán…
Lenže človek s takouto psychózou/intoxikáciou zvykne konať bizarne aj pred činom alebo po čine… Presviedčal by trebárs ľudí naokolo, nech vzývajú nebesia… kreslil by krvou ochranné obrazce… proste by bol nápadný aj po čine. Nedokázal by celý zakrvácaný odísť a skryť stopy tak, že by ho nenašli. Na tak racionálne jednanie by vo svojom stave nemal kapacitu.
V tomto prípade sa nik taký neobjavil a podozrivá osoba bola veľmi ospalá.
Prečo je ospalosť dôležitá? Lebo po takýchto činoch s desiatkami rán páchatelia často upadajú do spánku… Bolo to na nich priveľa aktivity a vzrušenia. Nastal útlm.
Obete, ak to prežijú, nedokážu zaspať mnoho nocí…
PTSD ich udržuje bdelých. Príroda to tak zariadila… Veď čo ak by sa útok predátora zopakoval a oni by práve spali?
Niekedy sa spánok obetí nevráti do normy už nikdy.
Judita ale bola ospalá a neprejavovala strach o rodinu a o seba pre prípad, že sa do jej bytu predátor/odpočtár vráti. Zjavne vedela, že žiadny odpočtár nie je…
Prípad bol (pre mňa) uzavretý. Už stačilo len počkať, kedy to oficiálne docvakne aj OČTK a v tomto prípade boli rýchli. Trvalo len pár hodín, kým oznámili zatknutie Judity.
(Ak to tu číta nejaký odborník, tak by možno rád namietal, že mohlo ísť o afekt a Judita za svoj čin nie je zodpovedná, ale obsah volania Judity na 112-ku afekt vylučuje. Judita už v tomto telefonáte rovno prišla s verziou, že prišiel odpočtár a zaútočil.)
Na scéne sa čoskoro objavil pán advokát JUDr. Daniel Lipšic, LL.M. a začal obhajovať úbohú „nevinnú“ Juditu – obeť odpočtára.
Jej prípad dozoroval vtedy-ešte-len-žilinský prokurátor Harkabus. Dnes je Harkabus už povýšený na prokurátora špeciálnej prokuratúry a jeho prístup v mnohých prípadoch je naozaj „špeciálny“.
Kto vie, či by sa dostal tak vysoko, keby nebolo prípadu Judity…
Čo sa stalo?
Najskôr rodičia zavraždeného Tomáša zverejnili toto vyhlásenie: „Pána Lipšica sme vždy vnímali ako bojovníka za dobro, spravodlivosť, obhajcu bezbranných a slabých. Je pre nás obrovským sklamaním, že obhajobu tohto brutálneho činu, ktorý nemá v dejinách Slovenska obdobu, prevzal.“
Lipšic odpovedal týmto vyjadrením:
„Som otec a syn a preto bolesť Tomášových rodičov chápem. Zároveň som právnik a za kľúčové poslanie nášho povolania považujem nastoľovanie spravodlivosti. V tomto prípade hľadáme spravodlivosť pre Tomáša a jeho rodičov. Jeho vrah má byť nájdený a spravodlivo potrestaný.“
Juditin team stále trval na nevine Judity.
Juditina rodina na jej nevine trvá dodnes.
Napriek tomu z prípadu mladistvej Judity Lipšic už o mesiac neskôr vycúval s týmito slovami:
„Klient napriek poučeniu advokátom trvá na tom, aby advokát postupoval podľa jeho pokynu.“
Naznačil tým, že klientka trvala na nevine aj napriek poučeniu advokátom?
Povedal advokát Lipšic medzi riadkami o svojej mladistvej klientke, že nie je nevinná, ako celý čas klientka tvrdí?
Po tomto vyhlásení Lipšica už výčitky za obhajobu Judity ustali. Verejnosť zjavne pochopila…
Lenže…
Advokát v zmysle zákona o advokácii v spojitosti s advokátskym poriadkom sa má vyjadrovať ZDRŽANLIVO a s predchádzajúcim SÚHLASOM osoby, ktorej poskytuje obhajobu a v prípade, že ide o osobu mladistvú sa vyžaduje SÚHLAS aj jej zákonných zástupcov.
Obhajoba mladistvej Judity sa po tomto Lipšicovom vyjadrení zmohla len na vyhlásenie, že ich PREKVAPILO rozhodnutie Daniela Lipšica.
Verím.
Daniel Lipšic je zjavne samé prekvapenie… nielen pre svojich blízkych, ale aj pre svojich klientov.

Taký malý čertík v krabičke…

V žiadnom prípade neospravedlňujem jednanie Judity voči Tomášovi.
Je hrozné, že doposiaľ nevysvetlila rodičom Tomáša, čo sa naozaj stalo a je mi veľmi ľúto rodičov zavraždeného Tomáša a ich straty.

Savenna Monteloup