Mrzkí manipulátori a mrzké manipulátorky v Slovenskom parlamente

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

ZNÁSILNENIE A POLITICKÁ HYSTÉRIA
Predloženie noviel trestných kódexov v skrátenom legislatívnom konaní bola chyba. Dnes to už nepochybne dávno vedia aj náčelníci vládnej koalície. S ohľadom na masívnu hystériu, indukovanú opozíciou, hlavou štátu a progresívnymi médiami, to nie je kozmetická triviálnosť, pretože proces zmien v trestnej politike štátu môže naraziť na Ústavný súd SR. Ak sa to stane a celá tortúra sa bude musieť v parlamente zopakovať znova, koalícia bude za to môcť klásť vinu len sama sebe.
Inou stranou tej istej mince je poľutovania hodná okolnosť, že ak by sa schvaľovanie noviel uskutočnilo aj v bežnom legislatívnom procese, opozíciou, prezidentkou a šerblíkmi nastavená úroveň argumentácie signalizuje, že ani v takom prípade by nebola diskusia iná. Hystéria, manipulácie, zjednodušovanie a prekrúcanie by boli nosnými piliermi opozičného, prezidentského aj mediálneho naratívu bez ohľadu na procedurálne okolnosti.

Populárne

Den zúčtovania! Jožo Ráž ponúka okamžite riešenie pre Slovensko: Tento BORDEL s  Bulvárnymi krysami vyriešime jednoducho

Nespochybňujem, že viacero návrhov najmä v Trestnom zákone bolo a dodnes je na diskusiu. Lenže tí, čo mali diskutovať, nediskutovali, ale predvádzali teáter nehodný ani zasadnutia veľrady ľudožrútov, nedotknutých dedičstvom rímskeho práva. Opakovane pripomínam, že žiaden aktér diskusie, čo prikuruje pod kotlom vášní, sa nevenuje zásadným zmenám v prístupe ku kajúcnikom, ktoré upravuje novela Trestného poriadku. O tom nikto z opozície, z paláca ani spomedzi šerblíkov diskutovať nechce, pretože vedia, kde tlačí zlipšicovanú spravodlivosť topánka. Ak teda boli niektoré pôvodné návrhy koalície sporné alebo dokonca nevhodné, ani to nemôže zakryť do očí bijúci fakt, že o poctivú, odbornú a vecnú diskusiu vonkoncom nešlo. Podstatné bolo a doteraz je podnecovanie najodpornejších vášní.

Vrcholom citového vydierania a odporným prejavom politického gýču bol včerajší záver rokovania parlamentu, keď si mrzkí manipulátori a mrzké manipulátorky spomenuli na premlčaciu lehotu trestného činu znásilnenia podľa § 199, lebo vraj už nebude 20, ale iba desať rokov. K tomu je potrebné povedať niekoľko slov nielen v súvislosti s trestným činom znásilnenia ako takého, ale aj poukázať na to, aká perfídna, plytká a ľudsky úbohá je spomínaná argumentácia.
Po prvé, nie je celkom pravda, že premlčacia lehota znásilnenia bude len desať rokov. Platí to, ak sa páchateľ tohto skutku dopustí podľa § 199 odsek 1, teda menej závažným spôsobom. Podľa tohto ustanovenia bola aj za Lipšicovej a Žitňanskej úpravy trestná sadzba od päť do desať rokov. Ak sa však páchateľ dopustí znásilnenia podľa odseku 2 tohto paragrafu, trestná sadzba je v rozmedzí od sedem do pätnásť rokov, a preto sa na takýto skutok vzťahuje premlčacia lehota 15 rokov. To isté platí, ak sa páchateľ dopustí znásilnenia podľa odsekov 3 a 4. Podľa tretieho odseku je trestná sadzba od 15 – 20 a podľa štvrtého 20 – 25 rokov. Ani tieto sadzby nie sú výsledkom aktuálnej novely, boli a sú požehnané aj presvätým tieňom Matovičovho Himmlera Lpišica.

Po druhé, vždy platilo – teda aj pred zrodením blahoslaveného Lipšica, aj v čase jeho nepoškvrneného počatia a bude to tak aj po jeho nanebovzatí –, že na jeden typ trestného činu (prečiny, zločiny, obzvlášť závažné zločiny) v určitej trestnej sadzbe sa vzťahovala rovnaká premlčacia lehota. Nerobili sa nikdy výnimky len preto, lebo niektoré trestné činy viac otrasú emóciami ľudí a hormónmi poniektorých jedincov než iné.

Po tretie, nech by bola premlčacia lehota znásilnenia už v základnej sadzbe až 30 rokov, ako by sa tým zmenila realita? Ak žena neohlási znásilnenie okamžite po spáchaní skutku a nie sú vykonané prvé úkony na zistenie napríklad biologického materiálu a podobne, pravdepodobnosť objasnenia skutku, ak nejestvujú priami svedkovia činu, sa znižuje každým dňom a týždňom, nie rokom. Chápem, že pre ženu je znásilnenie traumatickou udalosťou a môže ju poznačiť na celý život. Lenže to je len jedna strana problému. Druhou je, že každý trestný čin je potrebné preukázať a čím existuje viac materiálnych a priamych dôkazov, tým je väčšia pravdepodobnosť, že prokurátor unesie dôkazné bremeno a páchateľ bude zaslúžene a spravodlivo potrestaný.

Po štvrté, mrzkí manipulátori a mrzké manipulátorky v parlamente by mali namiesto citového vydierania a sentimentálneho divadielka určeného pre kamery jojkajúcich markíz uvažovať nad tým, ako vytvoriť vhodný systém podpory ženám, čo boli znásilnené a majú rôzne obavy a zábrany takýto skutok nahlásiť. Predlžovanie premlčacej lehoty tento problém nevyrieši, práve naopak. Čím skôr sa skutok ohlási a čím skôr sa zabezpečia forenzné dôkazy najmä cestou lekárskeho vyšetrenia, tým je väčšia nádej na usvedčenie páchateľa. A čím dlhšie žena mlčí, tým je vyššie riziko, že páchateľ, posmelený absenciou zákonného následku, sa dopustí rovnakého konania znova.
Nazdávam sa, že predložená analýza vcelku plasticky vystihuje nielen chybnosť a mrzkosť politického teátra, akého sme boli včera svedkami, ale aj poodhaľuje vzorce myslenia a manipulatívnu podstatu konania toho, čo sa vzletne nazýva parlamentnou opozíciou, hlavou štátu a strážnymi pudlami demokracie.

Ďateľ FB