12. apríla 2024

Video-Monika Beňová: Nebojme sa Bruselu, nie je všemocný

0

Monika Beňová: Nebojme sa Bruselu, nie je všemocný


👉Napriek ustavičnej cenzúre na FB, sa snažíme byť s Vami v kontakte. Sledujte nás na telegrame👈


Štyridsiate tretie vydanie Diskusie na palete s poslankyňou Európskeho parlamentu za Smer-SSD Monikou Beňovou. Ako na úvod povedala, vládna strana júnové eurovoľby považuje za jedny z najdôležitejších počas dvadsaťročného členstva SR v Európskej únii. Z jej pohľadu do nich vstupuje s najsilnejšou kandidátkou zo všetkých slovenských politických strán. Okrem jej mena na nej figuruje Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková či Katarína Roth Neveďalová. Kandidáti Smeru idú do volieb so zásadným posolstvom, že Slovensko musí byť na prvom mieste pri všetkých rozhodovaniach na pôde EP. Zdôraznila tiež, že ich europoslanci budú budú pri obhajobe slovenských národných záujmov veľmi úzko spolupracovať so súčasnou vládou.

Keďže ako europoslankyňa začínala už pred dvadsiatmi rokmi, eviduje tendenciu prenášať čoraz viac kompetencií národných štátov do Bruselu a snahu stále viac za ne rozhodovať. Spomenula i pretrvávajúce veľké rozdiely medzi členskými krajinami a deficit sociálnej politiky EÚ. Situácia v európskych inštitúciách sa podľa nej posúva k federalizácii únie, s čím zásadne nesúhlasí, pretože veľké krajiny by chceli o všetkom rozhodovať na úkor menších. Je to model tzv. európskeho superštátu, ktorý presadzujú najmä liberáli. V tejto súvislosti tiež eviduje silné tlaky na zrušenie práva veta pri rozhodovaní. Podľa jej slov sa však Bruselu netreba báť, pretože nie je všemocný.

Dotkla sa aj pôsobenia slovenských opozičných europoslancov, ktorí prenášajú vnútropolitický boj na pôdu Európskeho parlamentu. Rázne sa ohradila proti účelovému útoku spomenutých poslancov na Slovenskú republiku, čo je podľa nej dôsledkom ich frustrácie z výsledkov parlamentných volieb. Ako povedala, hanbou najmä politikov Progresívneho Slovenska je to, že sa snažia medzinárodne izolovať vlastnú krajinu, pričom vyzývajú na pozastavenie eurofondov a ďalšie sankcie a obmedzenia pre SR. Tlak na novú slovenskú vládu je však evidentný aj zo zahraničia, keď niektoré kruhy kritizujú principiálny postoj Roberta Fica a jeho kabinetu v ukrajinskej otázke. K zrušeniu plánovaného rokovania slovenskej a českej vlády v Prahe zo strany ČR podotkla, že Petr Fiala je na rozdiel od slovenského premiéra neskúsený politik, ktorý v tomto prípade podľahol tlaku francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ten sa podľa jej slov snaží presadiť víziu urobiť z EÚ nielen prosperujúci ekonomický a sociálny projekt, ale aj vojenský projekt s vlastnou európskou armádou.

Naznačila aj podporu vyváženej zahraničnej politiky, ktorú začala v praxi uskutočňovať nová vláda, vrátane podporovania mierových snáh na Ukrajine. Ako príklad premiér uviedol rokovanie ministra obrany SR Roberta Kaliňáka a s jeho rezortným americkým kolegom Lloydom Austinom v Pentagóne a stretnutie ministra zahraničných vecí SR Juraja Blanára so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Náš zahraničnopolitický priestor zahŕňa všetky svetové strany, potvrdila. Odsúdila tiež reakciu britského veľvyslanca v SR, ktorý rozhovory Blanára s Lavrovom ostro kritizoval.

Na margo budúceho personálneho zloženia Európskej komisie uviedla, že po predpokladanom zásadnom preskupení síl v Európskom parlamente, keďže sú v nadchádzajúcich eurovoľbách favoritom strany, presadzujúce väčšiu mieru suverenity národných štátov, je veľký predpoklad, že sa podarí “zastaviť valec” súčasnej eurokomisie. Očakáva, že v tom prípade sa aj spriehľadnia kroky EK, ktoré nie sú dostatočne transparentné. Opätovnú kandidatúru Ursuly von der Leyenovej, podozrivej z klientelizmu a korupcie, na šéfku komisie rozhodne nepodporuje. Je za to, aby sa v novom volebnom období v EÚ odložili nabok ideológie a riešili sa prioritne ekonomické a sociálne otázky. Priznala, že sama pod vplyvom skúseností prešla názorovým prerodom a v súčasnosti už nezastáva také liberálne postoje ako v minulosti, napríklad v kultúrno-etických témach, ktoré dnes nepovažuje za prvoradé. Je presvedčená, že súčasné oslabenie spolupráce a vplyvu V4 by sa malo zmeniť – nemali by sme dopustiť, aby sa vrazil klin do spolupráce najmä medzi SR a ČR.

Na záverečnú otázku o úlohe žien v politike odpovedala, že hoci kedysi považovala za správne kvóty na podiel žien v politike, dnes si to už nemyslí. Nazdáva sa, že je úplne jedno, či v politike pôsobia ženy alebo muži, dôležité je ich hodnotové nastavenie. Tvrdenie, že ženy vnášajú do politiky mäkší prístup a obrusujú hrany, považuje za mýtus – podľa nej sa správajú úplne rovnako ako muži. Príkladom je prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá navyše nebola pripravená na tento post, neprešla postupným vývojom v politike, zlyhala a preto “uteká z boja”. Ženám v politike hovorí áno, ale vstupovať do nej by mali len tie, ktoré sa “na to cítia” a majú vôľu prekonávať neľahké prekážky.

Diskusia na palete


Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *