12. apríla 2024

Potrebujeme bežecké topánky a lupu ?

0

Viktória Hellenbart


Aký je váš vzťah ku pravde ? Naozaj potrebujeme kvalitnú bežeckú obuv, aby sme stíhali beh za klamármi s cieľom odhaľovať ich nové a nové klamstvá? A naozaj potrebujeme lupu, aby sme dokázali rozlíšiť kvalitu a objektivitu informácií, ktorými sme zdanlivo zahlcovaní z každej strany ?

Lebo ľudia, ktorí nie sú informovaní, alebo sú zle informovaní, ale nevadí im to, sú tí, ktorí sa snažia byť najhlučnejší a rozdávať karty v živote spoločnosti a diktovať trendy. Udávať tempo a určovať čo je a čo nie je správne, čo je a čo nie je slušné a vkusné, čo sa nosí a čo nie. Títo sú motorom protestov, spoločenského tlaku, živnou pôdou pre mediálny lynč a rôzne verejné popravy a šírenia hystérie. Tí, ktorí bez odporu nasledujú dav, pohodlne sa plavia po prúde a vždy včas vystihnú, z ktorého smeru fúka ten správny vietor. Na to, aby to robili s vervou a s potrebnou razanciou musia mať potrebné hodnotové ukotvenie. Pocit, že sa stavajú za správnu vec. Na toho, kto vyzlečie hrubý kabát, keď mu je teplo, a potom si dá baloňák, keď sa trocha ochladí, už nepozeráme ako na prevracača kabátov, ale na osobu, ktorá sa flexibilne prispôsobí aktuálnemu počasiu. A už to neznie tak zle.

Spoločnosť podporovaná takýmito ľuďmi dosahuje výsledky priamo úmerné kvalite informácií, ktoré klub fanúšikov konzumuje. Za všetky príklady môžeme uviesť to, čo sme sa včera mohli dozvedieť z tlačovej besedy ministra spravodlivosti

Tvrdil v nej, že rekonštrukcie súdov sa nestíhajú zrealizovať do konca roka 2025. Hrozí preto, že Slovensku nevyplatia takmer 300 miliónov eur z plánu obnovy. Avizoval, že preto prebiehajú intenzívne debaty o posune termínov alebo o revízii plánu obnovy.

Pani ministerka spravila to, že čerpanie finančných prostriedkov na rekonštrukciu budov spojila s potrebou reformy justície, ktorú jej nástupca napriek závažným a principiálnym výhradám presadil do praxe, namiesto toho, aby jej účinnosť takticky posunul tak, že by k nej reálne nedošlo (mohol reálne predísť obrovským škodám a problémom). Ale aj on mal za to, že už sa nedá nič robiť, lebo prídeme o peniaze na rekonštrukciu budov. Aj reforma aj rekonštrukcia boli potrebné.

Ale vyzerá to tak, že nebude ani jedno ani druhé. Výsledok, ktorý vidíme, je dokonalým podmínovaním justície označenej za nedôveryhodnú a odovzdanie zápaliek na jej odpálenie do rúk nespokojných občanov. V jej troskách občania vlastnými rukami pochovajú zvyšky svojej slobody a bezpečia pred buldozérom moci.

Mnohí kritici reformy verejne poukazovali na to, že sa jedná len o realitný biznis ministerky, a že reforma narobí v justícii veľmi veľa škôd. Tieto hlasy boli znevažované, kritici reformy boli označovaní za skorumpovaných a v médiách boli zosmiešňovaní a napádaní.

Sama som sa v mnohých blogoch venovala téme reformy justície s cieľom dostať na verejnosť rozumné pripomienky a výhrady z prostredia ľudí, ktorí celý život pracovali v justícii.

https://dennikn.sk/blog/2143841/skonci-sa-to-uplnym-knock-outom-alebo-happy-endom/

https://dennikn.sk/blog/2161709/23-rokov-trvajuci-experiment-ktory-sa-neosvedcil/

https://dennikn.sk/blog/2216053/reformatori-a-stavitelia-buducnosti-i/

https://dennikn.sk/blog/2217638/reformatori-a-stavitelia-buducnosti-ii/

https://dennikn.sk/blog/2238277/hra-na-pravdu/

https://dennikn.sk/blog/2245409/ze-by-sa-uz-rozbehol-konstruktivny-dialog/

O to viac zaráža, že ani rekonštrukciu budov ministerka nerozbehla na plné obrátky a teda ani to, kvôli čomu sa pre mnohých (ak nie pre väčšinu) občanov zhoršil prístup k súdom, sa nerealizovalo. A to mala predchádzajúca vláda k dispozícii bonus vo forme vyhlásení núdzových stavov a mimoriadnych situácií, počas ktorých sú mnohé procesy zrýchlené a zjednodušené a vláda ukázala ako sa dajú zneuvyužiť na kadejaké nákupy bez transparentných súťaží.

Nechcem sa sústrediť na tých, ktorí sa o verejné veci nezaujímajú, informácie nevyhľadávajú a neuvažujú o dianí okolo seba. Chcem poukázať na nebezpečný a pre mnohých zarážajúci postoj tých, ktorí informácie vyhľadávajú, dianie okolo nich ich zaujíma, vrátane inštitúcií a štátnych orgánov a ich predstaviteľov. Týmto prístupom, a veľakrát aj svojím spoločenským postavením, dávajú najavo, že sú vzhľadom na svoje osobné okolnosti nielen schopní informácie vyhľadávať, ale to aj chcú robiť a robia.

V prípade samosprávy a štátnych orgánov platí povinnosť byť riadne informovaný a z ústavy zákaz politikárčenia a ďalšieho šírenia propagandy.

A predsa sa pri vyhľadávaní informácií uspokoja so zle maskovanými napodobeninami informácií, ktoré im ponúkajú médiá tzv. hlavného prúdu a lacnú propagandu hltajú ako overené fakty, na ktorých sú schopní zakladať aj svoje rozhodovanie.

Pristavme sa najprv pri výraze hlavný prúd (mainstream). Dlhé roky som ho evidovala skôr v hudobnej branži, a vnímala som ho v nie celkom lichotivom kontexte označenia toho, čo nepatrí medzi tú najkvalitnejšiu kultúru pre náročných, ale skôr to, čo uspokojí menej prieberčivé publikum a mieri na čo najširšie spektrum priemerne alebo podpriemerne hudobne zdatných poslucháčov. Také bolo moje laické vnímanie označenia hlavný hudobný prúd. Tento môj názor podporuje aj jeho definícia, ktorú nájdete vo wikipédii, ktorá definuje mainstream ako prevládajúci spoločenský konsenzus a výber v kultúre, v umení a v názore na spoločenské dianie. Často je tento termín používaný v negatívnom význame.

Ale toto označenie sa v prípade populárnych masmédií bohatých vlastníkov začalo cielene napĺňať iným obsahom. Hlavný prúd (mainstream) začali zamestnávateľmi motivovaní zamestnanci týchto médií, niekedy označovaní ako žurnalisti, stotožňovať s hlavným a súčasne jediným spoľahlivým zdrojom informácií a správnym myšlienkovým prúdom. Negatívny význam sa vytráca, a nositelia hlavného prúdu sa pasujú do úlohy strážcov demokracie, rytierov pravdy. Dôvody sú jednoduché. Peniaze. Kto ich má veľa, chce im mať viac. A v tejto branži máte najviac peňazí, keď si vaše nosiče informácií kupuje a tieto sleduje čo najviac ľudí. Preto nálepka “ jediný overený zdroj“, „nezávislé médium“, je pre tých, ktorí chcú byť dobre informovaní lákavá asi tak, ako pre priaznivcov zdravej životosprávy nálepka „bio“ na potravinách.

A keď vás sleduje veľa ľudí, kupujú si vás aj firmy a politici, ktorí chcú vo svoj prospech ovplyvňovať myslenie más. Jednoduché ako facka.

Ale jednou vecou sú šikovné marketingové ťahy a druhou vecou je, že ľudia, ktorí si jednak sami o sebe myslia, že sú inteligentní, jednak ich aj okolie za takých považuje, nielen vzhľadom na ich spoločenské postavenie, tieto finty nie sú schopní odhaliť a hltajú informačný odpad ako prvotriednu kvalitu. Zvyknú byť označovaní ako osoby s vymytým mozgom. V súčasnosti sú za takéto osoby považovaní všetci, pretože spoločnosť je vďaka čoraz silnejšiemu prúdeniu hlavného prúdu vychovávaná k tomu, aby ste každého s iným názorom než máte vy, považovali za osobu s vymytým mozgom. Takto označujú svojich názorových oponentov už všetky tábory a tento trend je zárukou, že spoločnosť sa nezjednotí a teda ju viete ľahšie ovládať a manipulovať.

Lenže tak ako telo živené zlou stravou chradne, lebo samotná nálepka „bio“ nespraví z nekvality kvalitu, tak aj myseľ živená informačným balastom, okoreneným nenávisťou s prídavkami na rozbujnenie agresivity, stráca schopnosť zapnúť akúkoľvek kontrolku kvality. A tak sa hlavný mediálny prúd, určený na uspokojenie priemerných informačných potrieb širokých más, stal prúdom hlavnej, a kýmsi schválenej pravdy o všetkom.

Lenže čím je prúd silnejší, tým môže byť besnejší a nebezpečnejší. Hrozí, že čoraz viac ľudí odhalí jeho pravú egocentrickú podstatu a škodlivosť.

Preto vzniká potreba pripraviť aj „protipožiarne“ opatrenie, cenzúru. Stlačíte gombík a nepohodlné médium je vypnuté, lebo sa opovážilo nabúrať váš starostlivo budovaný imidž férového šerifa, ktorý síce nie vždy dodržiava zákon, ale všetko robí vo váš prospech. A preto dvojaký meter nie je dvojaký, ale jeden, s ktorým múdro narábajú tí zasvätení majitelia pravdy. A už len stačí porozprávať v hlavnom médiu hlavnú pravdu o tom, že k vypnutiu zlého média došlo v hodine dvanástej a zabránilo sa tak ohrozeniu národnej bezpečnosti (jeden prezidentský kandidát cíti potrebu kvôli takýmto médiám zvolávať bezpečnostnú radu štátu) a váš úspešný biznismodel pokračuje.

Úniky rôznych informácií do médií, ktoré sú sprístupňované úzkemu okruhu osôb v režime prísne tajné, tajné, porušovanie základných ľudských práv a slobôd pri týchto únikoch (prezumpcia neviny, totožnosť utajovaného svedka) a to všetko beztrestne, v úkryte za ochrannou baštou práva na šírenie informácií a potreby chrániť ich zdroje, rozmlátili základy panstva práva a úcty k platným zákonom. A to všetko sa deje za radostného jasotu nič netušiacej verejnosti starostlivo vedenej, pastierskymi psami z médií hlavného prúdu, do ovčinca novej totality.

Ale aj v prípade kritizovaného úniku informácií z ústavného súdu do určitých súkromných médií o tom, ako rozhodol v spoločensky ostro sledovanej téme zrušenia špeciálnej prokuratúry a novely trestného zákona a trestného poriadku, ešte predtým, než sa to dozvedeli strany v konaní, a ešte predtým, než samotný súd vydal oficiálnu tlačovú správu a sprístupnil text rozhodnutia, nie je dostatočne kladený dôraz na hlavnú pointu problému.

Médium, ktoré získa informáciu ako prvé, je na relevantnom mediálnom trhu zvýhodnené oproti iným súťažiteľom, a súd alebo iný štátny orgán, ktorý takéto zvýhodnenie oproti iným podnikateľom médiu poskytne, sa aktívne podieľa za zlepšení pozície jedného súkromného podnikateľa na úkor iného. Pre médiá je prvotný zdroj informácie, ktorú verejnosť netrpezlivo očakáva, a teda je veľmi cenná, zlatou žilou. Kto ju objaví prvý, stáva sa boháčom.

Ako sa pozerať na štátnych zamestnancov (policajtov) , ústavných činiteľov (sudcov), platených z našich daní, ktorí dôveru verejnosti, ktorá ich do funkcie dosadila, zobchodujú so súkromnými podnikateľmi v mediálnej oblasti tým, že niektorých uprednostnia oproti iným v prístupe k informáciám, ktoré sú povinní poskytnúť všetkým za rovnakých podmienok a bez diskriminácie.

Volanie po objektívnej žurnalistike zosilnelo najmä v súvislosti s RTVS. Čím viac klamstiev, poloprávd a vulgarizmov je vo vo verejnom priestore, tým viac sa používajú pojmy objektivita, slušnosť, overovanie faktov, ale len ako „plácačka“ na muchy, ktorou sú umlčiavané nesúhlasné hlasy.

Objektivita nie je obsiahnutá v samotnej informácii, ktorú vám poskytnem. To nie je možné. Obraz, blízky objektívnemu, o čomkoľvek, si môžeme vytvoriť až keď poznáme celý obraz z viacerých uhlov pohľadu. A nezískame ho ani vtedy, ak sme očitými svedkami určitej udalosti. To, čo sme videli, veľakrát začne dávať úplne iný zmysel, keď poznáme dôvody, pre ktoré sme čosi videli, pozadie deja, a najlepšie je, ak to dostaneme od všetkých na sledovanom deji zúčastnených strán.

V prvom rade sledujme, čo sa deje okolo nás a nie to, čo nám médiá hovoria, že sa deje. A v tom je čoraz väčší rozdiel. Čím menší rozdiel, tým viac pravdivých a objektívnych informácií prijímate, čím väčší rozdiel, tým horšie ste informovaní. Nemci kŕmení počas II. svetovej vojny fašistickou propagandou, ktorej hlavné postuláty sú populárne a hojne využívané dodnes, boli zaskočení, keď videli ruské tanky na uliciach Berlína, hoci médiá ich ubezpečovali, že vojnu vyhrávajú a Moskva je na kolenách.

Ak niekto vedome napíše alebo povie nepravdu, klame. Rovnako klame aj ten, ktorý vám zamlčí pre vaše rozhodovanie dôležitú informáciu, hoci ju vie a je jeho povinnosťou vás informovať. Keď raz začnete klamať, nevymotáte sa z toho, pretože každá lož je časom odhalená a každý klamár sa toto odhalenie snaží zakryť alebo oddialiť ďalšou lžou.

Preto si môžete ušetriť naháňačky s klamármi tým, že tomu, kto vás raz oklamal, už nebudete dôverovať.

Lebo obľúbený výrok a nástroj propagandistov, že stokrát opakovaná lož sa stane pravdou, nie je pravdivý. Stokrát opakovaná lož sa stane lžou prijímanou čoraz väčším počtom ľudí namiesto pravdy. A následný stret tejto lži s pravdou môže byť takým „kultúrnym“ šokom, že lož adoptovanú ako dieťa pravdy, začne obhajovať aj široká verejnosť, aby sa vyhla potupe, že bola tak hlúpo oklamaná. A takto, zdanlivo geniálne, to funguje.

K čomu táto domnelá genialita doviedla našu spoločnosť vidíme všade naokolo.

Do radu takýchto klamárov sa radí čoraz viac inštitúcií, ktoré mali byť garantom dodržiavania zákona s puncom dôveryhodnosti. Ale ich odmietnutie a zničenie zo strany spoločnosti je dobrovoľným vložením hláv jednotlivcov do chomúta totality, pre ktorú si TY, len spotrebným materiálom.

Bez využívania lží ako pracovnej metódy vo verejnom priestore by si s tým nikdy nesúhlasil, ako ani s tým, aby ťa druhí okrádali, aby ťa vyhnali zomierať za pochybné ciele a cudzie záujmy. Na to nezabúdajme. Lož vedie ku smrti a je to jed. Veľká dávka vás zabije ihneď, malé dávky vás zabíjajú postupne.

Lož nie je pevným základom žiadnej stavby, o to menej na nej môžete vybudovať šťastnú budúcnosť pre ľudskú spoločnosť.

Viktória Hellenbart


Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *