12. apríla 2024

Eduard Chmelár: HANBÍM SA ZA PREZIDENTKU ČAPUTOVÚ.

0

Eduard Chmelár: AK NIE STE NA ŽIADNOM ZOZNAME, STE NEŠKODNÍ


👉Napriek ustavičnej cenzúre na FB, sa snažíme byť s Vami v kontakte. Sledujte nás na telegrame👈


HANBÍM SA ZA PREZIDENTKU ČAPUTOVÚ. NECHCEM SA HANBIŤ AJ ZA JEJ NÁSTUPCU.

Gratulujem všetkým divákom a voličom, ktorí dokázali včera v noci dopozerať to šialené panoptikum prezidentských kandidátov bez ujmy na zdraví. Nechcem sa tej debate na RTVS venovať nejako extra podrobne, chcem sa pristaviť len pri niektorých momentoch.

Po prvé, videli sme asi tú najneprofesionálnejšie vedenú predvolebnú diskusiu v moderných dejinách demokracie karpatského typu. To, že moderátori Marta Jančkárová a Marek Makara nepovolili diskutujúcim reagovať jeden na druhého, považujem za blamáž. Keď však vzápätí Ivanovi Korčokovi a Igorovi Matovičovi neskákali do reči, pričom ich konkurenti celkom prirodzene protestovali, vymkol sa im pôvodný scenár spod kontroly a celé to dopadlo ako fiasko. Nahrnúť všetkých kandidátov do jednej diskusie vyzerá na prvý pohľad demokraticky, v skutočnosti však toto pomiešanie reálnych uchádzačov s exotmi vytvorilo nestráviteľnú zmes bizarných monológov, na ktoré tí príčetnejší kandidáti ani nereagovali, aby si šetrili čas. Bežný divák sa tak v tých protichodných posolstvách úplne strácal.

Zaujalo ma niekoľko vecí. Hoci takmer všetci kandidáti tvrdili, že právomoci prezidenta sú nastavené úplne v poriadku, jedným dychom navrhovali také opatrenia v zdravotníctve, školstve, sociálnych veciach a podobne, na ktoré nemá hlava štátu žiadne kompetencie. Každý z diskutujúcich aspoň raz klamal, zavádzal alebo sa mýlil, no nikto ich na to nedokázal kompetentne upozorniť. Mal som pocit, že aj tí dvaja – traja najlepší z nich sú len druhou ligou, že tam chýba štátnik, ktorý by vedel bez prázdnych fráz aspoň načrtnúť svoju predstavu o budovaní štátu. Nadobudol som presvedčenie, že títo ľudia vôbec nevedia, čo s tou funkciou robiť – jeden to chápe ako ďalší kariérny postup, druhý ako krok k zjednoteniu opozície, tretí čaká, čo mu ponúknu za podporu jedného z favoritov, štvrtý chcel len zasmradiť a dostať sa na chvíľu z mediálnej izolácie, ďalší chcel upozorniť na svoju etnickú skupinu a tí ostatní sa pokúšajú zviditeľniť buď seba alebo svoje bonsaj – strany. Keby to voliči tušili, asi by zaplakali, nevidel som medzi nimi ani jedného skutočného štátnika, iba zmes sebeckých záujmov.

Je dobre, že sa táto čudná kampaň končí, lebo bola hysterická, bezobsažná a hovorilo sa v nej o všetkom možnom, len nie o skutočných úlohách hlavy štátu. Nezabrali ani dramatizujúce demonštrácie, ktoré napriek svojej masovosti priniesli presný opak: zvýšili preferencie vládnej koalície. Andrej Danko má v jednej veci pravdu: ak sa niečo zásadné nezmení, ak tu nevznikne politická vôľa posilniť právomoci priamo voleného prezidenta zodpovedajúce jeho najvyššej demokratickej legitimite, potom bude praktickejšie a logickejšie preniesť toto nákladné divadlo naspäť do parlamentu. Ale ešte o jednej temnej úlohe by sme si na okraj končiacej kampane mali pohovoriť.

Ak chce niekto vidieť odstrašujúci príklad, ako prezident nemá vyzerať, nech sa pozrie na Zuzanu Čaputovú. Prirodzene, nemám na mysli jej vizáž, ale jej kroky najmä v posledných mesiacoch, keď sa úplne opustila, prestala predstierať nadstraníckosť a stále skúša posúvať hranice, čo si vo svojej zaujatosti môže v tomto úrade dovoliť. O jej škandalóznom rozhovore pre Financial Times, v ktorom nepriamo nabádala Európsku komisiu, aby zastavila peniaze pre Slovensko, som už písal. No aj toto dno sa jej podarilo preraziť počas návštevy v Prahe, kde sa vyjadrila, že rozumie dôvodom, prečo česká vláda obmedzila kontakty so slovenskou. Ja si na podobný prípad ešte nepamätám. Hoci väčšina Čechov podľa prieskumu agentúry SANEP nesúhlasí s krokom svojej vlády, slovenská prezidentka sa radšej postavila na stranu najneobľúbenejšieho premiéra v histórii Českej republiky, ako by mala brániť záujmy a dobré meno štátu, na čele ktorého stojí a ktorý reprezentuje. Zdá sa však, že Zuzana Čaputová nám chce robiť hanbu až do konca svojich dní vo funkcii a že sa už vôbec necíti byť viazaná povinnosťami úradu, za ktorý ju štedro platíme.

Už predvčerom sa mi chcelo vracať z jej extrémne falošného prejavu na výročnej konferencii SFPA. Zuzana Čaputová s mimoriadne agresívnym odhodlaním sfanatizovanej zväzáčky pred diplomatmi a zahraničnopolitickými expertmi vyhlásila, že „v náročných časoch potrebujeme ostať verní pravde, veci musíme nazvať pravým menom, nezahmlievať ich a nestrácať čas ačohentizmom“… Fu, ja neviem, či to vôbec číta po tých, čo jej tieto zlátaniny píšu a či sa nehanbí vysloviť v jednej vete toľko protirečení. Ona, ktorá sa vždy (najmä za vlád Matoviča, Hegera a Ódora) vyhýbala nazývať veci priamo, odrazu nechce strácať čas „ačohentizmom“. Pritom práve toto primitívne propagandistické slovo (ktorého používanie je na hlavu štátu až nedôstojné) neznamená v ideológii extrémneho centrizmu nič iné ako snahu zametať nepríjemné fakty pod koberec – najmä tie, keď vás usvedčia z dvojakého metra. Ako však môžete ostať „verný pravde“, keď časť z nej náročky zamlčiavate, utajujete a nedokážete ju ani vysloviť?

Práve ona, ktorá vždy volala po „pragmatizme“ a zdôvodňovala všetky svoje nepopulárne kroky „realizmom“, sa dnes vyhovára, že tieto princípy „treba ukotviť v západných hodnotách, ktoré vyznávame“. A hneď vysvetlila, ako to myslí: ak je niekto agresor, nestačí ho tak vraj iba pomenovať, treba sa k nemu tak aj správať. A tak svoje niekdajšie tvrdenia upravila v tom zmysle, že zdravým realizmom je po novom to, že Ukrajina musí udržať ruskú hrozbu čo najviac od našich hraníc a za rokovací stôl sa môže posadiť až vtedy, keď bude silná… Ale toto už nevyzerá ako podpora slabšieho, ale ako fanatický tlak silnejšieho, ktorý diktuje Ukrajine, že musí vykrvácať, nech to stojí, čo to stojí… K nepriateľom Slovenska pridala okrem Ruska aj Irán, ktorý nám síce nič nerobí, ale na tom nezáleží, keď si to želajú Spojené štáty, všakáno… Je smiešne a šokujúce zároveň, že po týchto najmilitantnejších slovách, aké som kedy počul od slovenskej hlavy štátu (s výnimkou Jozefa Tisa), mala táto osoba už podstatne zmeneným jemným hláskom (vlka, ktorý si ho dal ukuť u kováča pred tým, ako oklamal a zožral kozliatka) tú drzosť požadovať dialóg, ktorý sa vraj vinou našej vlády zo zahraničnej politiky vytráca… Toto si dovolí povedať niekto, kto celé roky ignoroval opozíciu, kto od volieb ignoruje stretnutia troch najvyšších ústavných činiteľov, kto sa radí len s progresívnymi politikmi a na legitímnu politickú reprezentáciu štátu kašle… Neuveriteľné, strácam slová…

Žiaľ, to nie je všetko. Prezidentka včera zneužila priestor vo verejnoprávnej televízii, aby sa pokúsila úplne bez zábran a bez hanby nahnať ešte nejaké hlasy Ivanovi Korčokovi nepriamymi, ale jasnými narážkami na to, že žiadny kandidát nezlacní potraviny a nezabezpečí svetový mier, ale môže vraj garantovať ústavnosť a vyvíjať tlak na zmenu. No a potom medovým hláskom opäť mútila hlavy, že si vraj neželá nič viac ako nájsť spoločnú reč aj v otázkach, v ktorých si nerozumieme… Po toľkých skúsenostiach s touto extrémne falošnou ženou, ktorá úmyselne a arogantne polarizovala túto spoločnosť tak ako málokto ignorujúc väčšinu občanov, môže naletieť na takéto lacné slová len klinický idiot alebo človek, ktorý sa prebral z kryogénneho spánku po desaťročiach strávených v inej galaxii.

Vrcholom tohto pokryteckého predstavenia je jej status, ktorým sa ospravedlnila všetkým, ktorých vraj táto vláda odvolala, urazila, údajne označila za nepriateľov štátu a vyhráža sa im trestnými stíhaniami. Najmä posledné dve obvinenia sú bezočivým klamstvom. Preto mi dovoľte, aby som sa na záver ospravedlnil ja.

Ospravedlňujem sa všetkým prenasledovaným, šikanovaným, kriminalizovaným a urážaným ľuďom, ktorých sa tento omyl na poste hlavy štátu nikdy nezastal. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých za predchádzajúcej vlády nezákonne väznili – a Zuzana Čaputová mlčala. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých nazývali opicami, dezolátmi, luzou a sviňami kvičiacimi na bitúnku – a Zuzana Čaputová mlčala. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých nespravodlivo a protiprávne vyhodili z práce – a Zuzana Čaputová mlčala. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých prenasledovali a kriminalizovali za odlišný názor na vojnu na Ukrajine – a Zuzana Čaputová mlčala. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorým zavierali ústa a potláčali ich slobodu prejavu .- a Zuzana Čaputová mlčala. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorým Matovičova a Hegerova vláda zničila životy – a Zuzana Čaputová mlčala. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých blízki v dôsledku Matovičovej hrôzovlády zbytočne zomreli – a Zuzana Čaputová mlčala. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých ľudské práva boli pošliapavané, ktorí čelili vyhrážkam smrťou a ktorých sa Zuzana Čaputová nikdy nezastala. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorým zmarila ich právo na referendum, hoci vo včerajšom príhovore k prezidentským voľbám sa falošne odvolávala na presne ten istý článok ústavy, ktorý toto právo zaručuje. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých práva odmietla chrániť, keď radšej ochránila americké vojenské záujmy na Slovensku ako štátne záujmy Slovenskej republiky. Zuzana Čaputová, dni, keď vám formálne preukazujem úctu ako predstaviteľke najvyššieho štátneho úradu, ktorý si vážim, sa krátia. Vo svojej úlohe ste hanebne zlyhali a ste taká arogantná, že sa ospravedlňujete za iných a nie za seba. Zo skládky ste vzišli, na smetisko dejín aj patríte.


Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *