SME O KROK BLIŽŠIE K ROZŠÍRENIU UKRAJINSKEJ VOJNY?

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

Odpoveď na položenú otázku znie: Neviem, ale čoraz viac signálov naznačuje, že sa to nedá vylúčiť.

Poslanec ukrajinského parlamentu Alexej Gončarenko tvrdí, že Francúzsko zvažuje nasadenie európskej vojenskej misie na severnej Ukrajine. Úlohou európskeho zboru by malo byť prebratie zodpovednosti za stráženie hranice Ukrajiny s Bieloruskom (spojencom Ruska), aby sa ukrajinské ozbrojené sily koncentrované v tejto oblasti mohli zapojiť do operácií na fronte proti ruským jednotkám na Donbase. Okrem Francúzska by sa mali na strážení ukrajinsko-bieloruskej hranice podieľať aj Poliaci, Estónci, Lotyši a Litovčania.

Populárne

Saková-„plyn z Azerbajdžanu potrebujeme aby sme sa odstrihli od ruského plynu.“

Poslanec Gončarenko svoje správy opiera o rozhovory s bližšie nešpecifikovanými „francúzskymi kolegami“. Podľa jeho slov francúzsky prezident Emmanuel Macron je naklonený predstave zapojenia európskych vojakov do stráženia severnej hranice Ukrajiny.

Divoké nápady Paríža ohľadom prítomnosti vojakov európskych štátov na Ukrajine nie sú žiadnou novinkou. Doteraz však nemali informácie o týchto predstavách veľmi konkrétne kontúry. Výroky poslanca Gončarenka sú azda prvým presnejším popisom toho, o čom uvažujú, snívajú, blúznia (vyberte si sami) v Elyzejskom paláci.

Ak hovorí Alexej Gončarenko pravdu (predpokladajme, že si nevymýšľa), z jeho informácie možno vyvodiť predbežný záver, že Paríž v spolupráci s Poľskom a s troma pobaltskými republikami naozaj plánujú vyslať svojich vojakov na „nebojovú“ misu na Ukrajinu. Problém je v tom, že z nebojovej misie sa môže veľmi ľahko vyvinúť misia bojová, aj keď si to autori tohto plánu neželajú. Druhým zásadným problémom je veľká neznáma, ktorou je reakcia Moskvy na Macronovo a Tuskovo dobrodružstvo.

Začnime zmenou nebojovej misie na bojovú. Dobre vieme, že situácia na ukrajinsko-bieloruskej hranici je už teraz mimoriadne napätá. Okrem iného aj preto, lebo v Bielorusku je nezanedbateľný počet ruských vojakov. A na bielorusko-poľskej hranici je tiež pomerne husto. Stačí malé nedorozumenie, zlý odhad pohybu protivníka a medzi francúzsko-poľsko-pobaltskými strážcami hranice a bieloruskými či ruskými jednotkami na opačnej strane sa môže strhnúť najprv prestrelka, neskôr aj vážnejší kinetický stret. A potom čo?

Dajme tomu, že na hranici to síce bude napäté, ale všetci udržia nervy na uzde, budú pozorne a najmä neunáhlene vyhodnocovať pohyby protivníka a azda aj zriadia neoficiálne komunikačné kanály, aby sa vyhli eskalácii. Tak by to aspoň fungovalo v ideálnom svete, lenže taký neexistuje. Je oveľa pravdepodobnejšie, že Kremeľ odpovie na nasadenie európskych vojakov na Ukrajine ďalším posilnením vojenskej prítomnosti v Kaliningrade, na hraniciach Ruska s Estónskom a Lotyšskom a na hraniciach Bieloruska s Litvou a Poľskom. Možno Rusi urobia aj malý výpad do takzvaného Suwalského koridoru, teda pásma Litvy, ktoré oddeľuje Bielorusko od ruskej exklávy Kaliningrad na pobreží Baltického mora. Južný okraj Suwalského koridoru je zároveň hranicu Poľska s Litvou.

Je pravda, že Rusko sa potrebuje sústrediť na ukrajinský front a tam aj koncentrovať vojenské úsilie. Iba ťažko si však možno predstaviť, že by na prítomnosť európskych vojakov vôbec nereagovalo. Samozrejme, je ťažké predpokladať, ako by to presne vyzeralo, a práve preto je potrebné konať rozvážne a namiesto napínania svalov pohnúť mozgom.

Zdá sa, že USA sa zatiaľ do Macronovho projektu neženú, čo by mohlo signalizovať, že z nápadov francúzskeho prezidenta napokon nič nebude. Lenže na to sa nedá spoliehať, pretože za ostatných 25 rokov urobili západní spojenci nie málo strategických chýb, ktoré boli do chvíle, kým sa stali realitou, pôvodne nepredstaviteľné. Ukrajina je jedným z týchto zlyhaní a zdá sa, že poniektorí dodnes nepochopili príčiny k tomuto fiasku vedúce. Aj preto je rozumnejšie sa dopredu báť ako sa neskôr zľaknúť.

Ďateľ FB