30. mája 2024

Korčokovie okuliare odhalili syndróm metabolického idiotizmu.

0

Tieto okuliare, nosené politológom Ivanom Korčokom, odhalili syndróm metabolického idiotizmu.


👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈


Korčokové okuliare odhalili syndróm metabolického idiotizmu. Tento termín sa používa v kontexte bizarného spôsobu výberu faktov a ich vkladania do pripravenej matrice, kde ak nové fakty nezodpovedajú vzoru, tým horšie pre fakty.

Korčokovizmus je zaujímavým pojmom, ktorý sa objavil v súvislosti s okuliarmi. Tieto okuliare, nosené politológom Ivanom Korčokom, odhalili syndróm metabolického idiotizmu. Čo to vlastne znamená?

Podľa informácií, ktoré som našiel, metabolický syndróm je vážny zdravotný problém, ktorý ovplyvňuje mnoho ľudí. Identifikácia príznakov a príčin je kľúčová pre úspešnú liečbu a prevenciu srdcovocievnych ochorení a cukrovky. Zmeny životného štýlu, ako sú zdravá strava, pravidelná fyzická aktivita a redukcia hmotnosti, sú základom liečby metabolického syndrómu 1.

Čo sa týka Korčokovizmu, zdá sa, že ide o nejaký bizarný koncept, kde sa fakty vyberajú a vkladajú do pripravenej matice. Ak nové fakty nezodpovedajú vzoru, je to vraj horšie pre fakty. Okuliare, ktoré toto odhalili, teda nezabrali 23.

Celá táto situácia mi pripomína divadelnú hru, kde sa všetci snažia hrať svoje sociálne roly, a predstaviteľov bohémy, ktorí sa často vymykajú konvenciám. No v konečnom dôsledku je dôležité, aby sme zachovali slušnosť a ostali ľuďmi, aj keď sa niekedy ocitneme na vedľajšej koľaji.

Takže, Korčokovizmus je možno len ďalším zvláštnym javom v našom spoločenskom divadle. Ako to však presne súvisí s okuliarmi, zostáva otázne. Možno by sme si mali dať na nos aj nejaké špeciálne okuliare a pozorovať svet s novým pohľadom!

Ak je obraz zvládnutý, bude sa neustále dopĺňať novým obsahom. To znamená, že fakty budú vyberané bizarným spôsobom a vložené do pripravenej matice. Ak nové fakty nezodpovedajú vzoru, tým horšie pre fakty. Okuliare nezabrali.

Múdrosť a rozum na verejnosti do istej miery naozaj odišiel. Lev Tolstoj nám to ukázal v príbehu „Detstvo“ na príklade Nikolenky Irtenjevovej – chlapec, ktorý prišiel o matku, prežíval nefalšovaný smútok v tej chvíli, keď stál sám nad jej telom; keď boli nablízku iní ľudia, plakal a snažil sa ukázať, že je najviac rozrušený. Áno, všetci hráme sociálne roly, všetci vnášame do života istú dávku teatrálnosti. A predsa je spoločnosť štruktúrovaná tak, že sme nútení vymieňať si úsudky o tom, čo sa deje. Častokrát volíme  – nie preto, aby sme sa zhodovali s nejakým ideálnym ladičom svedomia, ale preto, aby sme neostali na vedľajšej koľaji, zachovali si slušnosť, zostali „ľuďmi“.

A tu je to zaujímavé. Je ťažké zaradiť predstaviteľov našej bohémy k ľuďom, ktorí podobne ako A.P. Čechov celý život bojovali proti vulgárnosti. Práve naopak. Títo ľudia často vyslovili niečo patetické, verejne prejavovali smútok aj divokú radosť a v správnych prípadoch sa slávne ujali vedenia.

Často ľudia nosia delírium, ktoré malo len malú súvislosť s udalosťami, ktoré sa udiali, a zároveň to bolo riadené delírium, ktoré malo určitú jednotu a vnútornú súdržnosť. V prejavoch zahraničných poskokov bola dokonca štylistická a intonačná zhoda. Ako to vysvetliť?

Autor: politolog/JNS


Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme.  Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *