26. mája 2024

Bratislava nie je Slovensko, Vojna nie je mier a Slováci nie sú blbí

0

L. Belák-Bratislava nie je Slovensko, Vojna nie je mier a Slováci nie sú blbí


👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈


 Ľubomír Belák

Chcem vám povedať jedno zreteľne a jasne. Toto vám nezabudnem…” uviedol vo svojom povolebnom prejave porazený kandidát Ivan Korčok. Nielen on, ale aj väčšina voličov na Slovensku, nezabudne na jeho vyjadrenia a atmosféru na námestiach počas predvolebnej kampane, kde odzneli aj slová rečníkov: “SMER-SSD volili fašisti a neonacisti, vyslovene spodina…“, alebo „Fico do basy!Dosť bolo Fica!“. Bratislavské námestie oslavovalo víťazstvo Ivana Korčoka s istotou jeho víťazstva aj vo finále. Zabudli na Slovensko, mestá a dediny, kde okrem Bratislavy žijú tiež občania Slovenskej republiky, majú svoje problémy a svoje túžby. Krik z námestí sa dostal až k nim. Práve to zburcovalo aj tých, ktorí neboli rozhodnutí ísť voliť. Slováci, ktorých bratislavské celebrity označovali za spodinu, dezolátorov, proruských konšpirátorov sa zobudili a išli k urnám. Toto bola hlavná porážka bratislavskej pýchy a nadradenosti, s ktorou do volieb išiel aj Ivan Korčok.

Ale dá sa to vyhrať aj tak, že z toho druhého, aby som bol presný – zo mňa, urobíte kandidáta vojny,“ Táto metafora Ivana Korčoka, či anonymného autora jeho myšlienok, zaznela ako výčitka Petrovi Pellegrinimu. Protikandidátovi, ktorý sa takmer počas celej kampane zdržiaval komentárov a glosovania o svojou súperovi na prezidentskú stoličku. Už to vyzeralo tak, že o jeho predvolebnej pasivite začali pochybovať aj jeho prívrženci. Ivan Korčok sa sám svojim predchádzajúcim politickým a úradníckym diplomatickým životom postupne vyobrazil ako nekritický zástanca vojenskej agresie, ktorá sprevádza západné krajiny novodobou históriou vojenských zásahov mimo vlastného územia. Juhoslávia, Kosovo, Afganistan, Irak, Sýria, Lýbia, Gaza;  Korčok vždy stál na strane západného agresora. Posledným ťahom štetca na vyobrazení militantného Ivana Korčoka bola jeho neúmerná aktivita v presadzovaní vojenského riešenia krízy na Ukrajine, kde okrem podpory neustáleho vyzbrojovania ukrajinskej armády úplne aj ako minister zahraničných vecí rezignoval na diplomatické riešenie krízy. Namiesto stretnutí so štátnikmi si obliekol vojenskú uniformu, nasadil si helmu a vyrukoval na Ukrajinu, nie aby hrdinsky bojoval proti agresorovi, ale aby sa verejne prihlásil k vojnovému riešeniu v čase, keď na bojisku nechali svoje životy státisíce vojakov. Vojna je Mier….by malo byť heslom Ivana Korčoka. Videli to všetci….na celom Slovensku.

Na Slovensku sa dá stať prezidentom Slovenskej republiky aj tak, že budete viesť netransparentnú kampaň (o Pellegrinim, pozn.)…“, pripomína Ivan Korčok svojim fanúšikom v bratislavskej tržnici. Nespomenie však, že netransparentná kampaň má aj inú podobu ako vedenie bankového účtu. Bola to najmä podprahová kampaň českej politickej scény, do ktorej zapojili bratia Česi aj médiá. Určite k tomu patrí aj postoj Českej vlády k vláde Roberta Fica. Českí politici si diplomaciu začali zamieňať za pokrytectvo. S úsmevom a s pokrikom „bratia Slováci, naši najbližší partneri…“ jedného dňa zastavili medzivládne rokovania so slovenskou vládou. Bola to len zhoda okolností, že to bolo práve v čase predvolebnej kampane na Slovensku? Bol to otvorený odkaz Slovákom, aby kandidáta koaličných strán nevolili. Určite by sa mal niekto spýtať, kto zaplatil vlaky z organizovaným transportom mladých ľudí z Česka, ktorí mali posilniť voličský tábor Ivana Korčoka. Opäť „transparentne“ organizátori bezplatného zájazdu z Česka vyhlasovali, že to nemá nič s volebnou korupciou: „veď vlakom môžu prísť aj voliči Pellegriniho…“ Potom, ako sa robil výber „apolitickej“ mládeže, ktorá „narukovala“ do šíkov Ivana Korčoka? Boli to aj ďalšie netransparentné aktivity v tábore súčasnej opozície na čele s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, ktorá sa tiež v predvolebnej atmosfére na pražskom hrade stretávala s tými, ktorí zabudli, že na Slovensku je premiérom Robert Fico. Podobne „transparentne“ sa chovali české médiá, najmä Česká televízia. Dva dni pred voľbami si Michaela Jílková do svojej relácie Máte slovo pozvala poradcu Roberta Fica docenta Eduarda Chmelára. Nedostatočne skrytým zámerom českej verejnoprávnej televízie bolo pri hľadaní dôvodu jednostranného kroku českej vlády vystaviť slovenského zástupcu kritike za kroky súčasnej slovenskej vlády.  Plánované divadlo na „utužovanie priateľstva“ medzi Slovenskom a Českom sa napriek pokryteckej dramaturgii v istom momente zlomilo.

Dôvodom bola bravúrna obrana Eduarda Chmelára voči útokom plných klamstiev českého ministra pre európske záležitosti Martina Dvořáka a neistého politológa Jozefa Mlejneka (z FSV UK). V Tridsiatej tretej minúte zrazu počas vysielania pristúpil k zmierlivej Michaele Jílkovej tajomný muž v kvalitnom obleku a podal jej hárok papiera. V réžii pochopili, že je zle a treba vrátiť debatu späť k agresívnemu obviňovaniu slovenskej vládnej politiky s jasnou nevyslovenou správou pre Slovákov. Kandidáta takejto slovenskej koalície nevoľte! Čítajúc z podaného papiera pani moderátorka vypálila: „aby nešlo jen o Ukrajinu…to je chování vašej ministrině kultury“ a spustila súčet všetkých „zločinov“ novej slovenskej ministerky. Určite sa treba spýtať, či to všetko bola len „transparentná náhoda“? Opäť sa Slováci pri televízoroch dvíhali zo stoličky s presvedčením, že to takto nenechajú…ďalší klinec do prehry Ivana Korčoka.

Ukazuje sa ,že sa dá stať prezidentom Slovenskej republiky tak,  že budete šíriť nielen nenávisť, bičovať vášne a ľudí tlačiť na barikády….“, takto charakterizoval Ivan Korčok predvolebnú kampaň Petra Pellegriniho. V porovnaní s Ivanom Korčokom však bola kampaň Petra Pellegriniho len slabým odvarom toho, ako sa valila spúšť ohovárania a jedovatých slín práve z Korčokovho tábora. Už v prvom volebnom videoklipe Ivana Korčoka jeho tvorcovia prirovnávali Petra Pellegríniho k psovi na obojku so sloganom o PODRŽTAŠKE. Určite to so slušnosťou, férovou súťažou a galantnosťou nemá nič spoločné. Prirovnanie nielenže nie je pravdivé, ale bičuje voličov k banalizácii politických protivníkov. Je to len malý krok k stupňovaniu vášní a nenávisti. Tá sa naplno prejavila v organizovaní protivládnych opozičných protestov za účasti Ivana Korčoka, ktoré už možno charakterizovať ako štart k budovaniu barikád. Pellegrini sa ani raz nepokúsil demonštratívne podnecovať pouličné davy k nenávisti voči politickému súperovi, ktorý o sebe tvrdí, že je občiansky a nezávislý kandidát. Jeho „nezávislosť“ je spečatená priamou podporou opozičných strán na čele s Progresívnym Slovenskom, ktorého hlavnou politickou prácou je ohováranie súčasnej vlády v Európskej únii. Tak ako bol Peter Pellegrini kandidátom koalície, tak bol de facto Ivan Korčok kandidátom opozície bez akýchkoľvek presahov. Snáď len KDH so svojou „inkluzívnou“ liberálno-kresťanskou ideológiou (?) sa v opozícii liberálov ocitla omylom. To sa jej určite vypomstí pri najbližších voľbách do Európskeho parlamentu. Spravodajstvo RTVS chrlilo po celom Slovensku správu o „veľkých protestoch“ v Bratislave za účasti Ivana Korčoka. Ako zareagovali voliči koalície? Rázne sa zdvihli a namiesto do ulíc išli priamo k volebným urnám.

Voľby sa skončili. Začalo sa rátať, analyzovať, predpovedať, ale aj trepať dve na tri. Voľby síce vyhral Peter Pellegríni bez akejkoľvek viditeľnej kampane a Ivan Korčok prehral bez štipky slušnosti a férovosti, ale vo výsledku Slovensko prehralo. Nedalo sa ani očakávať, že voľby nového prezidenta Slovenskej republiky vyriešia to podstatné, destabilizáciu slovenskej štátnosti. Stačilo tri a pol roka vlády politicky ale aj ekonomicky skorumpovaných vlád diletantov, aby sa im podarilo na čele s prezidentkou Zuzanou Čaputovou roztrhnúť slovenskú spoločnosť na dva kusy. Nie sú to už ani dva tábory, ktoré vzájomne súperia o moc v štáte. Je to neľútostný boj dvoch uzavretých komunít bez šance vzájomne sa počúvať, prestať sa napádať a ceriť zuby. V týchto voľbách sa nič nevyriešiloIvan Korčok si sám a s výdatnou pomocou opozície svojou spomenutou predvolebnou aktivitou prehral voľby. Takto vydláždil cestu Petrovi Pellegrinimu k prezidentskej stoličke.

Už je tu len posledná, malá šanca, že nový prezident si uvedomí podstatu spoločenskej krízy a začne od gruntu zvnútra spoločnosti budovať stratenú slovenskú štátnosť. Po ruke má návod zvaný Ústava SR a vyše päť miliónov Slovákov a občanov inej národnosti, ktorí si želajú žiť v Mieri a v Prosperite. Je to v autentickej demokracii tak veľa?

Ľubo Belák


MUDr. Ľubomír Belák, PhD. je slovenský hudobník, skladateľ a televízny producent. Narodil sa 5. januára 1951 v Bratislave. Jeho otec Michal Belák bol moderátor, spevák a herec, a matka Pavla Adámková Beláková bola speváčka v zbore Slovenského národného divadla. Ľubo Belák má sestru Janu Belákovú, ktorá je speváčka, a mladšiu sestru Danielu Luthovú, ktorá je módna návrhárka.

Jeho hudobná kariéra zahŕňa viacero oblastí:

  • Hudobník a skladateľ: V 60. rokoch hral v bigbítovej kapele The Players a sprevádzal Evu Kostolányiovú a Karola Duchoňa. Tvoril duo so sestrou Janou a vytvoril skupinu Ľuba Beláka.
  • Televízny producent: Od roku 1984 bol dramaturgom redakcie zábavy Československej televízie – štúdio Bratislava. Spolupracoval na výrobe televíznej hitparády Triangel, ktorá patrila medzi priekopníkov v produkcii pôvodných slovenských videoklipov.
  • Nezávislý producent: Od roku 1992 je nezávislým televíznym producentom. Produkoval rôzne relácie, vrátane Čo dokáže ulica, Rhytmick, Život zvaný droga a Music klub.

Jeho prínos v oblasti hudby a televíznej tvorby ho urobil významnou postavou na slovenskej scéne.

Ľubo Belák – Wikipédia

JNS


Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme.  Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *