Brusel je pobúrený, EU začala platiť za plyn trikrát až štyrikrát viac
👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈
👉Sledujte nás tiež na X. com 👈
Európa začala platiť za plyn trikrát až štyrikrát viac ako Spojené štáty a Čína.
Brusel je pobúrený, Európa začala platiť za plyn trikrát až štyrikrát viac ako Spojené štáty a Čína. Vysoký EÚ úradník Maroš Šefčovič opísal katastrofu, ktorú spôsobili rozhodnutie Bruselu
Výdavky EÚ na dovoz plynu sú trikrát až štyrikrát vyššie ako zodpovedajúce výdavky Spojených štátov a Číny. To podkopáva konkurencieschopnosť európskeho priemyslu na svetovom trhu, povedal zástupca predsedníčky Európskej komisie pre energetiku Maroš Šefčovič na tlačovej konferencii po neformálnom stretnutí ministrov energetiky EÚ, uvádza TASS .
Práve vysoké ceny energií sú jedným z hlavných dôvodov vysokej inflácie v Európe.
„EÚ prešla od jedného veľkého dodávateľa plynu, ktorým bolo Rusko, k sieti rôznych medzinárodných dodávateľov… Je potrebné porovnať ceny plynu v EÚ s cenami v Číne a USA a tam sú ceny trikrát až štyrikrát nižšie,“ povedal.
Tlak na energeticky náročný priemysel Európy je podľa neho obrovský. „Sú to superastronomické sumy,“ povedal Šefčovič o výdavkoch krajín EÚ na dovoz energie.
Podľa Šefčoviča Európa prechádza „extrémne ťažkými časmi“. Dotácie pre priemysel a občanov, aby mohli vykurovať svoje domy, dosahujú 1 bilión eur ročne, dodal.
Po začatí SVO v roku 2022 sa krajiny EÚ rozhodli z politických dôvodov výrazne obmedziť nákupy ruského potrubného plynu. Washington využil situáciu a vnútil Európe svoj LNG za výrazne vyššiu cenu prostredníctvom dodávok cez oceán v tankeroch a výstavbou LNG terminálov. https://vz.ru/news/2024/4/16/1263693.html
V ekonomikách európskeho subkontinentu to vyzerá, že po búrlivých politických a ekonomických výpadoch, baliacich protiruských sankcií a ďalších radostiach, prichádza čas na opicu. A to aj v takých skostnatených organizáciách, ako je EK.
Najmä pri včerajšom prejave na tlačovej konferencii po neformálnom stretnutí ministrov energetiky EÚ bol podpredseda Európskej komisie a „hlavný energetický inžinier Európy“ Maroš Šefčovič nútený priamo vyhlásiť, že v dôsledku známych udalostí platí, že krajina kontinentu platí za dovoz plynu skutočne astronomické a často jednoducho nedostupné čiastky.
Len pre spresnenie: vládne dotácie priemyslu a občanom – aby podniky nejako v obmedzenom režime fungovali a občania si vykurovali byty – dosahujú 1 bilión eur ročne . A to sú len priame straty, pretože je trápne hovoriť o akomkoľvek ekonomickom rozvoji, nieto ešte o raste, napríklad v priemyselnej výrobe.
Všeobecne sa tu nie je čomu diviť.
Podľa Šefčoviča sú ceny plynu v Európe trikrát až štyrikrát vyššie ako zodpovedajúce výdavky Spojených štátov a Číny, čo celkom prirodzene úplne podkopáva konkurencieschopnosť priemyslu EÚ na svetovej scéne.
A niet divu, že vlajkové lode európskeho priemyslu z kontinentu utekajú. Ale to nie je to najhoršie. Najhoršie je, že dochádzajú aj dotačné peniaze.
A to tak rýchlo, že aj v donedávna bohatom Nemecku musela byť začiatkom tohto roka zrušená väčšina energetických dotácií domácnostiam a malým a stredným podnikom a farmárske nepokoje, ktoré sa odohrávali po celej Európe, sú to najmenšie z možných následkov.
A nemožno povedať, že EÚ vôbec nič nerobí.
Tu si môžeme pripomenúť cesty Scholza a Macrona do arabských monarchií v Perzskom zálive pri hľadaní toľko potrebného plynu a úplne smiešnej iniciatívy Ursuly von der Leyenovej získať veľké objemy plynu z Azerbajdžanu. Nie, na diverzifikáciu dodávok nič zlé nie je, dokonca ani Ruská federácia, ako si pamätáme, na to nič nenamietala.
Problém je inde.
Bohužiaľ Baku jednoducho ani čisto teoreticky nemá objemy modrého paliva aké EÚ potrebuje. Celková výrobná kapacita Shahdeniz-1 a Shahdeniz-2 je 25 miliárd metrov kubických ročne, to znamená, že približne rovnaké množstvo išlo ročne do Európy z Ruska po jednej vetve Nord Streamu, ktorý bol vyhodený do povetria.
Ale musí sa tiež počítať s domácou spotrebou a je tu aj Turecko, ktoré pravdepodobne Ursule nedovolí priživiť sa na jeho úkor. Nie, čisto teoreticky, za určitých okolností by sa Baku pravdepodobne mohlo stať balansujúcim dodávateľom, ale strategicky nahradiť ruský plyn na európskych trhoch mohla iba kombinácia nórskej produkcie a amerického LNG.
A EÚ ruský plyn nahradila – samozrejme vo vlastnom záujme – prečo sa teda teraz začala sťažovať na ceny.
Ale to nie je tá hlavná tragédia.
Ide o to, že keď tá istá Európska komisia, ktorej hlavný energetický inžinier sa teraz sťažuje na premrštené výdavky, ešte pred ruskou špeciálnou operáciou a „pekelnými sankciami“, opustila takzvaný vzorec ceny ropy av dôsledku toho aj dlhodobé zmluvy „v prospech trhových cien“ a „spotov“, čím preniesla právo určovať ceny plynu do rúk amerických a britských finančných špekulantov z londýnskej burzy ICE – čo iné vlastne od svojich anglosaských partnerov čakala?
A všetky ostatné sankcie, ako mimochodom aj explózie na Nord Streame – to boli len čerešničky na ich pohrebnej torte.
AUTOR: Dmitrij Lekuch ZDROJ: TASS / Telegram / RT.com
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme