30. mája 2024

Opozícia sa nám rozdelila na normálnu a extrémistickú(PS a SAS)

0

extrémisti PS a SAS


👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈


Všimli ste si to ? Na prehru v prezidentských voľbách reaguje opozícia dvoma spôsobmi. Na jednej strane sa KDH ale paradoxne aj OLaNO čiastočne normalizuje, upúšťa od konfrontácie s vládou na život a na smrť a na druhej strane sa PS a SaS ďalej radikalizuje a mení na až extrémne nepriateľskú protivládnu a protislovenskú silu.

KDH začalo so zmenou postoja listom pre Európsku komisiu a orgány EU v Bruseli. V liste sa dištancuje od liberálno-progresívnych europoslancov, ktorí charakterizujú súčasnú vládu ako vládu smerujúcu k antidemokratickej diktatúre, ku zrušeniu právneho štátu a ku proruskosti. KDH sa dištancuje od tých, čo žiadajú de facto odňatie peňazí z Fondu obnovy a eurofondov. Niekto hovorí, že je to taktika KDH, ktoré z kuloárov EU zistilo, že nám EU žiadne peniaze nezoberie a tak si chce na úspechu vlády SR prihriať svoju polievočku pred voľbami do EP. Môže to byť jeden z faktorov, ale nie jediný a hlavné je, že KDH listom pre EK národnoštátnym záujmom SR naozaj pomohla.

Ďalší pozitívny signál vyslalo KDH v súvislosti so spoločným návrhom zákona o medveďoch. Konštruktívnosť KDH tu dokonca vyústila do až do vytvorenia zákona akoby z dielne vlády. Tretím signál sa napokon týkal a týka hlasovania za vládny návrh trinástych dôchodkov ako už štandardnej formy pravidelného dôchodku.

Konštruktívnejší prístup k zámerom vlády SR prejavilo paradoxne aj bývalé OLaNO /hnutie Slovensko, ďalej HS/. V postoji k ochrane ľudí a majetku pred medveďmi i k trinástym dôchodkom. Po schválení trinástych dôchodkov aj zo strany HS sa stalo v NRSR doteraz čosi nepredstaviteľné – minister Tomáš na znak vďaky potriasol ruku Matovičovi a potľapkal po pleci J.Pročka. – Výjav ako z inej planéty, či nie ?

Toto sú všetko dobré znamenia, že sa vojnová atmosféra v parlamente zmierňuje. Ja osobne však najviac oceňujem inú vec – opozičné strany prestali pri každom vládnom alebo koaličnom poslaneckom návrhu robiť OBŠTRUKCIE. Prestali protestne blokovať NRSR, začali sa správať pri prerokovávaní a schvaľovaní zákonov vecne, konštruktívne. Vďaka tomu sa podarilo rýchlo prerokovať existenčne dôležité zákony pre rozvoj SR: zákony o verejnom obstarávaní, o posudzovanie vplyvu investícii na životné prostredie a pod. – Chvalabohu, parlamentné obštrukcie pri týchto skutočne chlebových témach zatíchli.

Prechod ku konštruktívnosti je viditeľný v prípade KDH ale už aj v prípade HS. O tom, prečo Matovič odrazu tak „skrotol“ môžeme špekulovať, – možno po strate Lipšica a teraz už Mazáka má tak trochu strach zo začiatku mocenského revanšizmu Smeru a spol. /a tak radšej v parlamente len „tíško sedí a šuchá nôžkami“/. Nazdám sa, však že sa Matovič zjemnením opozičnej radikálnosti snaží skôr predĺžiť životnosť niektorých sociálno-populistických opatrení /napr. 200 eur pre rodiny s deťmi/. HS chce zostať cez tieto opatrenia v očiach verejnosti čo najdlhšie ako symbol sociálnej vľúdnosti a ochrany.

Naproti tomu, strana paradoxne zvaná Progresívne Slovensko /ďalej PS/ ale aj SaS ďalej vedie s vládou Smeru, Hlasu a SNS svoj nezmieriteľný boj na život a na smrť. Hovorcovia progresivizmu a liberalizumu z radov poslancov NR i EP, no najmä publicisti z Denníka N, Sme a pod. a protivládne „osobnosti“ z oblasti umenia, šoubiznisu, zábavy, príp. športu nielenže neobrúsili svoje agresívne správanie, ale ešte sa ho vo svojich veľkohubých vyhláseniach snažili aj ďalej vyhrotiť. Neprestali špiniť SR v Bruseli, neprestali zneužívať svoje umelecké a verejné produkcie na nenávistné demonštrácie, neprestali sa pokúšať o parlamentné obštrukcie /napr. v podobe beznádejných pokusov o odvolávanie ministrov/.

Militantní progresivisti a liberáli sa ekonomickým a sociálnym procesom rozvoja štátu veľmi nerozumejú. Na sociálnu starostlivosť, na lesné a poľné hospodárstvo, na dopravu, na investície … nemajú odborníkov a tak sa do kritiky vlády v týchto odvetviach radšej ani hlbšie nepúšťajú. Väčšina z nich boli a sú kadejakí darmožráči z oblasti umenia, mimovládok, šoubiznisu, médií. V tomto odvetví – v odvetví ministerstva kultúry /a v oblasti médií/ sa cítia byť doma, tam majú svoje existenčné zázemie a tak aj tam zameriavajú ostrie svojho útoku proti vláde SR.

Z podružných a pre život bežných Slovákov nie veľmi chlebových tém robia programy pre pouličné demonštrácie, podpisové akcie, kadejaké protestné blokády a „okupácie“. /Naposledy sa o to pokúšalo pred NRSR, no našťastie odozvu mali malú/. Extrémne protivládni progresivisticko-liberálni radikáli budú v oblasti umenia, „verejnoprávnosti“ médií, mimovládnych aktivít, zahraničnej politky a úprav v oblasti práva zrejme ďalej eskalovať. Veď idú voľby do EP a ak tam chcú strany ako PS či SaS uspieť, musia aspoň čímsi hlasno rinčať. Ak by to nerobili, mohlo by sa stať, že verejnosť stratí presvedčenie o oprávnenosti zmyslu ich existencie…

Dobre, nech sa páči. Nech to robia, ak ich to baví. Dôležité však dnes už je to, že konštruktívnejšie zložky opozície sa nepridávajú na ich stranu. Nuž a PS a SaS sami o sebe už potom nie sú také isté vo svojich opozičných kramflekoch. Ťažšie sa im organizuje „všeľudové“ demonštrácie, ťažšie sa maľuje obraz o tom, že „ľud tejto krajiny“ je na ich strane. Výmysly typu návrhu zákona o mene a priezvisku či spochybňovanie inštitútu klasickej rodiny im veru masovú podporu nezabezpečia. Ani len medzi tou širokou 1,2 miliónovou opozičnou masovu, ktorú zhromaždil proti Ficovi, Pellegrinimu a spol Korček.

Situáciu nezmieriteľnej progresívno-liberálnej opozície nezlepšuje ani prezidentka Čaputová. Jej dnešné vyjadrenie o význame „kultúry“ opozičnej PS a SaS nepomohlo. Skôr uškodilo. Prečo ? Lebo dnes už každý trochu rozhľadenejší občan vie, že že čaputovsko-šimečkovská kultúra nie je jediná forma slovenskej kultúry. Kultúra slniečkárov, progresivistov a liberálov je v kaviarenských bublinách dominantná. No väčšina Slovákov má o kultúre, o umení i o zábave trochu iné predstavy ako Kňažko, Jaurová, Magda Vásáryová, slečna Kovalčiková či pani Simona Salatová…

Nech je akokoľvek, po nedávnom vojnovom vypätí vášní sa situácia v SR upokojuje. Vlny zloby a nenávisti sa vracajú do svojich korýt. Ľudia svoje vládne či opozičné názory nezmenili. No už sa im do hláv vrátil zdravší úsudok. Smeráci i korčokovci pochopili, že sa život nekončí triumfom či beznádejou povolebnej noci. Občania liberálnych miest a konzervatívneho vidieka pochopili, že tu budú musieť žiť spolu. Aj naďalej, tak ako predtým. Väčšina ľudí na jednej i druhej strane sú normálni ľudia, schopní kompromisov. Extrémisti a militanti tu budú popri nich tiež, no už nebudú masy na jednej či druhej strane schopní mobilizovať do konfrontácií.

Ak sa nič mimoriadne nestane, mali by sme tu takto v atmosfére šomrania, frfotania a pozitívnej pasívnosti prežiť aspoň 1-2 roky. Nie je to veľmi dlhé obdobie občianskeho prímeria. Ale pán Boh zaplať aj za to. A za robotu, ktorá sa za tento čas na Slovensku urobí.

Autor: dedic


Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme.  Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *