V. Hellenbart – Z dažďa pod odkvap ? Pár slov k súdnej rade.

Vás toto presvedčilo ?

Súdna rada prijala dňa 17.4.2024 na svojom zasadnutí Uznesenie číslo 136/2024, ktorým v reakcii na tlačovú konferenciu predsedu vlády Slovenskej republiky a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky konanú dňa 4. apríla 2024 https://www.youtube.com/watch?v=le-y7OangIg

a súčasne aj na podklade iných verejných vyjadrení predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci v tomto ako i predchádzajúcich volebných obdobiach alebo iných verejných činiteľov,

dôrazne apeluje na predstaviteľov výkonnej a zákonodarnej moci a iných verejných činiteľov, aby vo svojich vyjadreniach k súdnym rozhodnutiam a sudcom rešpektovali nezávislosť súdnictva ako jedného z pilierov právneho štátu, nevťahovali súdnictvo do politického boja a tým neznižovali dôveru verejnosti v súdnictvo.

V uznesení tiež uviedla, že považuje za neakceptovateľné, aby vyššie uvedení predstavitelia prednášali politicky motivované výzvy na disciplinárne a trestnoprávne stíhania sudcov. Celý text uznesenia si môžete pozrieť tu https://zasadnutia.sudnarada.sk/data/att/15592.pdf

V reakcii na toto rozhodnutie súdnej rady, ako aj na ostatný apel predsedu Najvyššieho súdu SR opäť na členov vlády, aby neuváženými vyjadreniami nezasahovali do nezávislosti súdnictva a nehazardovali s krehkou dôverou verejnosti v súdnu moc, ktorú sa snažia budovať, a aby zároveň plne rešpektovali ústavným súdom pripomínaný princíp deľby moci, ktorý odznel na tlačovej konferencii https://www.youtube.com/watch?v=X1e0ItCPYZo

musím povedať, že ako praktikujúci advokát s nimi môžem len súhlasiť.

Súčasne nielen ako advokát zastupujúci svojich klientov, občanov SR, ale aj sama ako občan apelujem na to, aby súdna rada a predseda najvyššieho súdu adresovali výzvu aj do vlastných radov, členom súdnej rady a sudcom, aby sa zdržali akýchkoľvek politických a politizujúcich výrokov, vystúpení a zaujatých apelov verejnosti a advokátom, vrátane vztýčených prstov a iných foriem nátlaku zo strany súdnej moci na advokátov pre výkon ich povolania alebo na adresu procesných strán, ktoré sú neúctivé, dehumanizujúce !

V tejto súvislosti sa žiada pripomenúť, že odvolaný predseda súdnej rady opakovane na verejnosti aj v médiách svojimi výrokmi znevažoval niektorých predstaviteľov súdnej moci , vrátane ich volených zástupcov, a to aj v zahraničí, a to jednoznačne na princípe sympatií a antipatií k ich názorom a postojom.

A nielen to, na základe ich rozhodovacej praxe a verejne deklarovaným postojom, a kritike krokov predchádzajúcej výkonnej moci, si dovolil vykonávať lustrácie a prešetrovanie ich majetkových pomerov a sliedenie po prípadných pochybeniach týchto sudcov. O tom, že sa to robilo s cieľom ich diskreditácie kvôli ich práci, názorom a rozhodovacej praxi, asi pochybuje málokto.

Bývalá ministerka spravodlivosti na verejnosti vystupovala spôsobom, ktorý navodzoval dojem o prezumpcii viny všetkých sudcov, o prezumpcii ich skorumpovanosti a nedôveryhodnosti. Čierny obraz o justícii maľovala s nemalou pomocou médií, ktoré za mňa v najväčšej miere neadekvátne, neprípustne a bezohľadne zasahujú do nezávislosti justície v oveľa väčšej miere, než kritizované výroky politikov na ostatných tlačových besedách. Preto ja už nikdy neuverím novinárom z takzvaných nezávislých médií, že im leží na srdci nezávislosť a nestrannosť justície.

V tomto blogu sa nechcem venovať masívnym mediálnym diskreditačným kampaniam vedeným na nepohodlných sudcov za ich rozhodovaciu činnosť, ktorá neladila so želaním médií, predstaviteľov mimovládnych organizácií a niektorých politikov. Za ich rozhodovania o vine, nevine, vzatí, nevzatí do väzby, jednostranné pokrývanie disciplinárnych konaní médiami prenasledovaných sudcov. Médiám, ktoré akosi zabudli, že právomoc súdiť, hodnotiť dôkazy a vynášať rozsudky je v našom právnom systéme zverená súdnej moci, nie mediálnym domom a ich vlastníkom a nimi plateným žoldnierom.

Na rozdiel od novinárov, ktorí píšu štýlom kade vietor, tade plášť, alebo extrémne zaujato až fanaticky podporujúc len čierno-biele videnie sveta, a absolútne sa nezamýšľajú nad škodlivými dopadmi ich práce pre spoločnosť ( napr. ohrozovanie zákonnosti procesu vynášaním z trestných spisov, odhaľovanie totožnosti utajeného svedka, alebo informovaním nevypočutých svedkov o priebehu výpovedí iných osôb, porušovaním prezumpcie neviny, diskreditáciou mediálnych terčov a ich rodinných príslušníkov zábermi o ich predvádzaní v putách, nedôstojných polohách a mnohé ďalšie), si väčšina odbornej verejnosti, kolegovia advokáti, ale aj naši klienti, vieme urobiť reálny obraz o stave justície, prokuratúry a polície.

Náš bežný život sa totiž neodohráva na tlačových besedách, na stránkach tlače, alebo v spracovaných reportážach. Ale na chodbách a v pojednávacích miestnostiach súdov, polície, prokuratúr a úradov. Poznáme mnoho detailov zo spisu a komunikujeme spolu.

Je naivné si myslieť, že propagandistické články, otvorené listy 11 prokurátorov generálnemu prokurátorovi, účelové tlačové konferencie na prekrytie prešľapov, budú pre nás dôveryhodnejším zdrojom informácií o praktikách a práci jednotlivých sudcov, prokurátorov a policajtov, než osobná skúsenosť.

Ale, aby som sa vrátila k téme práva občana na zákonného sudcu, s ktorou úzko súvisí téma práva občana na nezaujatého a objektívneho sudcu, ako súčasť ústavného práva na spravodlivý súdny proces.

Dohľad nad náhodným prideľovaním vecí, ktorú podáte na súd (alebo ju podá prokurátor) sudcovi alebo senátu, teda garanciu nad zachovaním práva na zákonného sudcu, majú predsedovia súdov. Preto sa avizovaná kontrola nad dodržiavaním zákona v tomto ohľade, osobne dotýka predsedu súdu a je potenciálnou kritikou alebo vyvodením zodpovednosti voči nemu osobne.

Toto nemožno pri sledovaní tlačovej konferencie predsedu najvyššieho súdu opomenúť, na rozdiel od reakcie súdnej rady, ktorá správne a korektne vystúpila vo všeobecnosti na obranu nezávislosti justície.

Kritiku predsedu súdu alebo verejne vyslovenú pochybnosť a legitímne otázky vyplývajúce z rozhodovacej praxe a opreté o konštatovania ústavného súdu o viacnásobnom porušovaní ústavných práv občanov SR, v žiadnom prípade nevnímam ako zásah do nezávislosti justície vo všeobecnosti.

A nie som pripravená bagatelizovať čo len hodinu trvajúce nezákonné obmedzenie osobnej slobody človeka, nieto ešte to, ak tento stav trvá niekoľko mesiacov alebo rokov. To páni a dámy nie je smiešne. Ako ani mučenie a neľudské zaobchádzanie s ľuďmi vo väzbe pod dozorom prokurátorov, ktorých povinnosťou je takýmto praktikám zabrániť, a nie ich presadzovať a kryť.

Spor o tom, ako sa majú vykladať kontrolné právomoci ministerstva spravodlivosti medzi ministerstvom a najvyšším súdom, si musia vyriešiť tieto dve inštitúcie a ideálne by bolo, v záujme deklarovanej snahy o budovanie dôvery verejnosti v justíciu, keby sa to dialo za zatvorenými dverami, ale už teraz viem, že budeme svedkami ďalších výstupov, skôr vhodných do divadelných scén, než do rezortu ministerstva spravodlivosti.https://www.youtube.com/watch?v=6LzRrtiNseg

Na druhú stranu, ako advokáti pri výkone svojej práce v záujme svojich klientov máme právo vedieť, a mať prístup k spoľahlivým, dôveryhodným a overiteľným faktom o tom, akým spôsobom sú spisy prideľované jednotlivým sudcom.

Vysvetlenie pani tajomníčky na tlačovej konferencii k podozrivému nápadu mediálne a politicky exponovaných vecí senátu 5T, aj pri snahe akceptovať jej vecnú argumentáciu, že veci sú politicky exponované len “ z vonkajšieho pohľadu“, nie z pohľadu súdu, vo svetle už na verejnosti známych faktov, vôbec nie je presvedčivé.

A na rozdiel od pani novinárky, ako dlhoročný advokát v praxi, nepovažujem za nepriestrelný argument, že ak NAKA v roku 2022 pri vyšetrovaní ohľadne trestných oznámení z manipulácie spisov nič nezistila, tak sú všetky podozrenia rozptýlené. To prosím pekne závisí od toho, čo všetko NAKA zisťovala a preverovala, alebo postupovala len tak, ako odznelo na tlačovej konferencii predsedu vlády, že sa opýtala zodpovednej osoby (voči ktorej by prirodzene smerovalo podozrenie), či postupovala v súlade so zákonom, alebo spisy manipulovala. Odpoveď takejto osoby si domyslí každý sám. A že som v praxi videla desiatky takto vedených preverovaní trestných oznámení, mi môžete veriť. Podozrivý poprel trestnú činnosť, preto k nej nedošlo a ďalšie dôkazy sa nezadovažujú. Aj takto sa vyšetruje, keď sa chce. Ale keď sa chce, obžalujú vás aj napriek popieraniu trestnej činnosti a bez dostatočných dôkazov, napríklad na výpovedi univerzálneho svedka všadebola a chrobáka truhlíka.

Preto sa nečudujem, ak ministerstvo spravodlivosti, ako prevádzkovateľ tejto platformy prideľovania spisov, iniciuje kontrolu, či sa systém nezneužíva alebo neobchádza. Dávam do pozornosti verejnosti, že ministerstvo spravodlivosti už v minulosti za iných ministrov komunikovalo so sporovými stranami v tom zmysle, že manipulácie so spismi nie sú vylúčené.

Pre tých neskôr narodených pripomeniem, že aj zavedenie elektronického prideľovania spisov bolo reakciou výkonnej moci na opakované podozrenia a námietky sporových strán o manipuláciách pri prideľovaní spisov.

Prečo je to taká horúca téma ? Lebo pri každom rozsudku súdu zohráva kľúčovú úlohu sudca, ktorý vec posúdi, rozsúdi a rozhodne, ergo vôbec nie je jedno, ktorý sudca alebo ktorý senát vec dostane.

V súlade so zákonom je to vtedy, ak 1. je výber sudcu ponechaný náhode, 2. vec posudzuje nestranný a nezaujatý sudca.

V rozpore so zákonom je každé pridelenie veci konkrétnemu stranou (alebo inou osobou ) želanému sudcovi, ako aj rozhodovanie veci sudcom, ktorý nie je nestranný, lebo pre osobný vzťah „fandí“ jednej zo strán, alebo má vopred , ešte pred vykonaním dokazovania predstavu o tom, aký rozsudok je žiadúci.

Ak náhodný výber vec pridelí sudcovi, ktorý je vo veci zaujatý, napríklad je strýkom jednej zo sporových strán, tento sudca sa z veci vylúči a náhodným výberom vec dostane ďalší sudca, u ktorého tiež musí byť splnené kritérium nestrannosti.

Predseda najvyššieho súdu nemôže nevnímať, že informácie o spôsobe rozhodovania senátu 5T, najmä porušovania práva strán na nestranného sudcu sú takého extenzívneho charakteru, že vyvolávajú legitímne pochybnosti a otázky, a oveľa viac podkopávajú dôveryhodnosť najvyššieho súdu, zvlášť, ak na takéto postupy a zistenia sudcovia nie sú schopní reagovať v rámci vlastného sudcovského stavu, než vyjadrenia politikov. Možno by nečelil tlaku na kontrolu prideľovania spisov, keby sa námietkam zaujatosti venovala vážna pozornosť.

Od kolegov advokátov, ktorí sa snažili preveriť, či pridelenie veci sudcovi bolo v súlade so zákonom, mám informácie, ktoré môžeme označiť za zákulisné, z ktorých vyplýva smutný fakt, že aj v prípade ak dochádza k manipulácii s náhodným prideľovaním tak, aby sa vec dostala želanému sudcovi, preukázanie takejto manipulácie je mimoriadne náročné, ak nie nemožné.

Jednou zo zákulisných informácií typu jpp (jedna pani povedala) je, že ak odovzdáte do podateľne príslušného súdu naraz 5 obžalôb, to, ktorá vec bude ktorému sudcovi pridelená závisí od toho, v akom poradí túto kôpku nových spisov zapíšete do databázy, ktorá potom v takomto poradí prideľuje sudcu. Takže, ak má napríklad prokuratúra záujem na tom, aby konkrétnu vec dostal konkrétny sudca, vie to v spolupráci so súdom ovplyvniť tak, že naraz podá do podateľne viacero obžalôb (alebo iných podaní) a tie sa potom do systému zapisujú v želanom poradí.

Niektoré advokátske kancelárie sa celkom otvorene a „bez hanby“ snažili dosiahnuť pridelenie veci želanému sudcovi tým, že tú istú žalobu podali toľkokrát, koľko prichádzalo do úvahy sudcov, a potom tie, ktoré boli pridelené tým nesprávnym, jednoducho zobrali späť.

Zákonodarná a výkonná moc sa, viac – menej, snaží reagovať na takéto praktiky a prijímať zákony a opatrenia v záujme zachovania garancie náhodného výberu a pridelenia veci sudcovi.

Ale kreatívne mysle vždy prichádzajú s novými a novými postupmi, ako prekabátiť systém a dosiahnuť svoje, zvlášť ak sú motivované práve politikmi, výkonnou a zákonodarnou mocou, ktorá má záujem na výsledku sporu. Stávky sú vysoké, keďže osoba sudcu rozhodujúceho vo veci je jedným z najdôležitejších faktorov.

Takže záverom. Súhlasím s tým, že sudcovia a ich rozhodnutia môžu byť podrobované odbornej a vecnej kritike. Nie však politickým a mediálnym útokom sledujúcim zasahovať do ich nezávislého rozhodovania a vyvíjať na nich nátlak a pocit hrozby pred prenasledovaním a mediálnym lynčom za ich nezávislé rozhodovanie.

Orgán, ktorý by systém deľby moci a nezávislosť súdnictva mal ochraňovať je, čuduj sa svete prokuratúra, ktorá by mala reagovať na všetky porušenia zákona a ohrozenia demokratického systému a teda systému trojdelenia moci. Tento istý orgán by mal zareagovať na hrubé prešľapy sudcov napĺňajúce skutkovú podstatu ohýbania práva, ktorú v záujme zvýšenia dôveryhodnosti justície presadila ministerka Kolíková, a mnohí kolegovia z praxe si myslia, že už je pomerne dobre dôkazne zadokumentovaný príklad jej naplnenia zo strany konkrétneho sudcu. Zdá sa však, že prokuratúra má problém vysporiadať sa s trestnou činnosťou vo vlastných radoch a čeliť snahám o spolitizovanie.

Ale nemyslím si, že verejná kritika praktík konkrétneho sudcu podložená faktami, je útokom na nezávislosť justície ako takej.

Zvlášť, ak sami sudcovia rezignujú na svoju povinnosť rozhodovať nestranne, nezaujato a nie podľa politického trička, ktoré odhaľujú na populisticky vedených tlačových konferenciách (nemyslím tým teraz tlačovú konferenciu predsedu súdu, ale sudcov k vyneseným rozsudkom).

Toto má byť platforma, na ktorej sa buduje už aj tak krehká dôvera verejnosti v justíciu ?

P. S.

K námietke údajne arogantného prístupu kontrolórov z ministerstva spravodlivosti.

Začnem svojím obľúbeným výrokom od pána Wericha “ Arogance je parukou na duševní pleš.“

Podstatné však nie je, či ten kto pri realizácii svojich právomocí, alebo pri výkone povolania je alebo nie je arogantný, ale či koná alebo nekoná v rámci zákona a v súlade s ním.

Nespočetne krát sme sa s klientami stretli s aroganciou až bezočivosťou sudcov, alebo štátnych úradníkov pri výkone ich právomoci. A áno, bolo to nepríjemné. Ale to, že boli arogantní neznamená, že sme sa nemuseli podrobiť ich rozhodnutiu a arogancia moci ( v akejkoľvek forme) nie je prípustným odvolacím dôvodom. A žiaľ neporušuje ani vaše právo na spravodlivý proces.

Viktória Hellenbart

---

---