10. mája 2024

Prípad sýkorovci. Nové pojednávanie, bez benefitov pre kajúcnikov

0

Róbert Lališ (Zdroj: archív pir)


👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈


Iba pred mesiacom Najvyšší súd SR rozhodol o dovolaní Róberta Lališa alias Kýbla a zrušil rozsudok, ktorým bol odsúdený na doživotný trest za založenie zločineckej skupiny, viaceré vraždy a iné trestné činy. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo.

Dovolací senát potvrdil, že Kýbla, ktorého prokuratúra a polícia označujú za šéfa zločineckej skupiny sýkorovcov na Špecializovanom trestnom súde odsúdili zaujatí sudcovia. Rozhodovali o iných sýkorovcov a v rozsudku uvádzali Róberta Lališa ako páchateľa, skôr ako bola jeho vina preukázaná po vykonaní dokazovania v súdnom konaní.

KRÁTKA ODBOČKA: Napriek tomu, že rozsudok zrušili, na slobodu však Róberta Lališa nepustili, naopak, vzali do väzby z dôvodu obavy, že by ušiel. Väzba je však iba krátke a najmä dočasné riešenie, Róberta Lališa zadržali v Nemecku 25. októbra 2015 už počas súdneho konania, putoval tak do súdnej väzby, kde bol dva a trištvrte roka až do 13. júna 2018, kedy pôvodný rozsudok potvrdil Najvyšší súd SR, následne prešiel do výkonu trestu. Väzba sa započítava do výkonu trestu, no výkon trestu sa neráta do väzby. Maximálna lehota väzby je päť rokov. Nebude to trvať dlho, kým sa Kýbel dostane na slobodu.

Na základe rozhodnutia o dovolaní sa celý prípad sa teda vracia na úplný začiatok. Koncom minulého týždňa na webe ministerstva spravodlivosti zverejnili informáciu, že hlavné pojednávanie sa začne na Špecializovanom trestom súde 6. mája a podľa rozpisu je predsedom senátu Jozef Pikna. Z rozvrhu práce súdu vyplýva, že členkov senátu je aj Ružena Sabová a ďalšie miesto sudcu v senáte je neobsadené. Ako chcú na súde teda už o pár dní pojednávať? „Tretí člen senátu je JUDr. Renáta Greif Radovčičová,“ povedala pre môj blog hovorkyňa súdu Katarína Kudjaková.

Sudkyňa rozhodovala o kajúcnikoch
Kauza sa však aj tak zamotáva, ako som už uviedla, členkou senátu je Ružena Sabová. A to je problém, keďže v minulosti rozhodovala o sýkorovcoch pri schvaľovaní dohôd o vine a treste v súvisiacich trestných veciach v troch prípadoch a v rozsudkoch bol Róbert Lališ označený za šéfa skupiny a vraha, skôr ako bol on sám odsúdený.

Advokát Marek Para, ktorý zastupuje Róberta Lališa, podal v jeho mene námietku zaujatosti a navrhol vylúčenie dotyčnej sudkyne z uvedenej trestnej veci. Dôvodom je jej pomer k veci a k osobe klienta, nakoľko s ohľadom na jej rozhodovanie v súvisiacich trestných veciach, na ktoré je viazaná, nie je možné očakávať a dosiahnuť nestrannosť.

„Pokiaľ sa týka postupu predsedu senátu pri skúmaní náležitostí obžaloby uvádzam, že obžaloba prokurátora nespĺňa náležitosti podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku,“ konštatoval Marek Para, s tým, že absentujú záznamy o spolupráci svedkov. Požiadal tak o ich predloženie a doručenie, aby mohol namietať podrobnejšie zaujatosť členky senátu Ruženy Sabovej.

Podľa novely Trestné poriadku je totiž prokurátor povinný spolu s obžalobou doručiť aj zoznam benefitov všetkých kajúcnikov z prípadu. Znamená to, že súd a obhajoba musí mať k dispozícii informácie o tom, aké výhody spolupracujúce osoby získali, či im bolo podmienečne odložené trestné stíhanie, zastavené trestné stíhanie alebo schválená dohoda o vine a treste a podobne.

Advokát Marek Para tiež podal sťažnosť proti rozhodnutiu o nariadení hlavného pojednávania, pričom sa domáha efektívnej možnosti predniesť súdu výhrady proti vedeniu prípravného konania, ako aj proti obžalobe, ktorá podľa jeho názoru nespĺňa zákonom požadované náležitosti.

Dajú prípad na Krajský súd Banská Bystrica?
V súvislosti s nezákonnými výhodami spolupracujúcich obvinených, ktorí majú vypovedať v procesnom postavení svedkov poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktorým senát Štefana Harabina zrušil (v poradí prvý) rozsudok Špecializovaného trestného súdu z marca 2016, pričom v ňom podrobne vymenúva rozsah nezákonných výhod.

Už po zrušení rozsudku, vo februári 2017 vtedajší predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban navrhol odňatie veci a jej prikázanie Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý Špecializovaný trestný súd zastupuje. V čase odsúdenia Róberta Lališa na Špecializovanom trestnom súde totiž nepôsobil sudca (okrem jedného), ktorý by skôr nerozhodoval o sýkorovcoch.

Následne Štefan Harabin na tento súd aj prípad prikázal. Do veci však vtedy stúpil prokurátor z dnes už zaniknutého Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel, obrátil sa na Najvyšší súd SR a senát Juraja Klimenta (senát 5T – pozn. autorky) vrátil prípad na Špecializovaný trestný súd.

„Zásah do práva na zákonného sudcu vychádza z nezákonného postupu prokurátora a nezákonného rozhodnutia senátu 5T Najvyššieho súdu SR v trestnej veci, kedy bola vec odňatá Krajskému súdu v Banskej Bystrici a prikázaná Špecializovanému trestnému súdu,“ uviedol Marek Para. Dovolací senát Najvyššieho súdu SR vo svojom rozhodnutí totiž konštatoval, že v súčasnosti už na Špecializovanom trestnom súde sú obsadení sudcovia, ktorí nerozhodovali v súvisiacich trestných veciach so sýkorovcami a preto je možné zložiť nestranný senát, čo v roku 2017 nepripadalo do úvahy.

„Uvedená argumentácia však nezohľadňuje, že trestná vec (a to nie je možné spochybniť) bola rozhodnutím odvolacieho súdu, riadne a zákonne pridelená vecne príslušnému Krajskému súdu v Banskej Bystrici, tak nemôže v dôsledku nezákonného postupu prokurátora a senátu 5T najvyššieho súdu dôjsť k zásahu do práva na zákonného sudcu,“ uviedol Marek Para.

Iná situácia by nastala, ak by dovolací súd zrušil len (posledné) odvolacie rozhodnutie na odvolacom stupni, by došlo k spojeniu inou trestnou vecou, ktorý postup by mohol v konečnom dôsledku založiť príslušnosť Špecializovaného trestného súdu.

Aktuálne však v odvolacom ako aj dovolacom konaní Róbert Lališ poukazoval na to, že zákonným súdom je Krajský súd v Banskej Bystrici. „Pričom len v dôsledku nezákonného postupu prokurátora a senátu 5T najvyššieho súdu došlo k rozhodovaniu na Špecializovanom trestnom súdu, ktoré však bolo v dovolacom konaní zrušené,“ podotkol Marek Para.

Myslí si, že ak by prípad pojednával senát Špecializovaného trestného súdu Jozefa Piknu, zasiahol by práva na zákonného sudcu, nakoľko by svoju príslušnosť odvodzoval len od nezákonného postupu, ktorým došlo k odňatiu veci zákonnému sudcovi.

Obhajca navrhol súdu vykonať verejné zasadnutie, v rámci ktorého budú posúdené náležitosti obžaloby, kedy k jednotlivým benefitom (rozsah a dôvodnosť) bude vypočutý prokurátor.

Kauza ostala Kyselovi
Vynára sa aj otázka, kto prípad po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry dozoruje. Kauzy totiž prešili na miestne príslušné krajské prokuratúry. Už rozpopojednávané prípady a veci pred ukončením vyšetrovania, generálny prokurátor Maroš Žilinka nechal pôvodným prokurátorom aj na nových pôsobiskách. Kto je teda zodpovedný za nedoručenie benefitov pre kajúcnikov na súd?

„V trestnej veci. vykonáva dozor prokurátor, ktorý ju mal pridelenú doteraz,“ uviedla pre môj blog hovorkyňa generálnej prokuratúry JanaTökölyová. Kauzu dozoroval od samého začiatku už spomínaný Peter Kysel.

Júlia Piraňa Mikolášiková


Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *