Rozsudok ŠTS v kauze Judáš, zrušený v celom rozsahu.  

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

---

Najvyšší súd SR o rozsudku v kauze Judáš: Rozpory, pochybnosti, nejasnosti a nedostatočné vyhodnotenie dôkazov

Senát Najvyššieho súdu SR  zložený z predsedu senátu Petra Paludu a sudkýň Dany Wänkeovej a Beáty Javorkovej na základe odvolania podaného obžalovaným bývalým riaditeľom  Úradu zvláštnych policajných činností (ÚZPČ) Jozefom Rehákom alias Dodom ešte v marci zistil, že rozsudok Špecializovaného trestného súdu je potrebné zrušiť v celom rozsahu.  

Zároveň odvolací rozhodol o vrátení prípadu na prvostupňový, aby ho v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Senát rozhodol jednohlasne.

Ešte vlani júli samosudca Ján  Giertli expolicajta, ktorý pôsobil aj v spravodajskej službe uznal za vinného za zločin založenia, zosnovania  a  podporovania zločineckej skupiny sýkorovcov, zločin prijímania úplatkov nie len od mafiánskeho gangu ale aj v súvislosti s kauzami bývalého príslušníka Slovenskej informačnej služby Františka Böhma. Uložil mu úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov v ústave s minimálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia majetku, trest zákazu činnosti vykonávať povolanie spojené s výkonom právomoci verejného činiteľa na dobu päť rokov.

Jozefa Reháka obvinili v decembri 2020 pri akcii Judáš. Prípad vyšetrovala Národná kriminálna agentúra (NAKA) , konkrétne vyšetrovateľ Miroslav Chudý, ktorý sa podieľal skôr na vyšetrovaní kauzy sýkorovcov. Na začiatku ho dozoroval Peter Kysel z už zaniknutej špeciálnej prokuratúry,  ktorý aj podal obžalobu, už počas súdneho konania konania ho prevzal Matúš Harkabus.

Odvolanie: Jozef Rehák so svojim advokátom Ľudovítom Štanglovičom v odvolaní okrem iného poukázal predovšetkým o nedôveryhodnosť výpovedí svedkov Martin Bihari – šéf seneckej vetvy sýkorovcov, Jurij Fejer a Martin Kováč patriaci do vraždeného komanda, ktorých výpovede sú v príkrom rozpore s tým, čo uvádzal na pojednávaní svedok Róbert Lališ s prezývkou Kýbel, od ktorého mali títo svedkovia „nosiť“ peniaze obvinenému.

Zdôraznil pritom výhody poskytnuté týmto svedkom v ich trestných konaniach (Fejer uzavrel dohodu o vine a tresre, Bihári a Kováč urobili vyhlásenie o vine v rámci konania voči Lališovi a spol. – pozn. autorky)  Spochybnil tiež výpoveď svedka Norberta Paksiho ktorý bol zástupca Jozefa Reháka ( priznal sa ku korupcii a súd mu schválil dohodu o vine treste – pozn. autorky), ale aj skutočnosť, že za trestný čin podplácania, ktorého sa dopustili nimi popísaným konaním, neboli svedkovia vôbec trestne stíhaní.

Kauzu Jozefa Reháka som sledovala na súde od začiatku. Teraz Najvyšší súd SR sprístupnil aj dôvody zrušenia rozsudku. Z uznesenia, ktoré som získala v zmysle infozákona vyplýva, že samosudca Ján Giertli sa dopustil  podstatných chýb ohľadom najmä nejasností a neúplností  skutkových zistení. „…nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pre pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať a vykonať ďalšie dôkazy.“

Špecializovaný trestný súd podľa senátu najvyššieho súdu nepostupoval dôsledne a dopustil sa pochybení, ktoré majú za následok nelogickosť a v konečnom dôsledku nedostatočnú preskúmateľnosť rozsudku.

Konštatoval viaceré nejasnosti ohľadom úplnosti a presvedčivosti úvah, ktorými sa samosudca Ján Giertli spravoval pri finálnom zhodnotení vykonaného dokazovania. Poukázal na viaceré závažné rozpory a medzery.

Podľa názoru senátu najvyššieho súdu skutkové a právne závery rozsudku nie sú v niektorých podstatných častiach relevantným spôsobom zdôvodnené. „Je preto v tomto smere potrebné prisvedčiť obhajobe a to na základe skutočne rozsiahlym spôsobom namietaných a otázky vzbudzujúcich okolností v odvolaní obžalovaného, že špecializovaný trestný súd sa vysporiadal s podstatou obhajobnej argumentácie prezentovanej obžalovaným nedostatočne, a na obhajobou zdôrazňované rozpory a mnohé nezrovnalosti vo vykonaných dôkazoch nereagoval,“ napísal v uznesení predseda senátu Peter Paluda.

Vynášanie informácií sýkorovcom

Senát najvyššieho súdu poukázal na to, že  svedok Martin Bihári a hlavnom pojednávaní uviedol, že „od Lališa a Petra Havasiho (zavraždili ho v roku 2004 – pozn. autorky) vie, že Lališ mal platiť obžalovanému mesačne sumu 20 – tisíc slovenských korún a sumu v rokoch 2002 alebo 2003 osobne obžalovanému svedok odovzdával, rovnako sa tak malo diať v roku 2004 alebo 2005 do roku 2008-2009 kedy mal s obžalovaným posledné stretnutie, ako však sumu odovzdal si nespomenul, svedok tvrdí, že obžalovaný mal pracovať pre SIS a potom ako šéf na odposluchoch, a mal nosiť do skupiny informácie, že je niekto rozrábaný políciou, alebo bude zadržaný“, pričom v inom trestnom konaní (vo veci Lališ a spol.) uviedol, že „od roku 2004 sa so skupinou nestýkal“.

Na hlavnom pojednávaní Martin Kováč ako svedok vypovedal, že „obžalovaného vnímal od roku 2000, nosil do skupiny informácie z polície, (napr. kedy sa diala nejaká akcia), dostával za to mesačne  30 – tisíc slovenských korún, jedenkrát mu peniaze aj bol odniesť, podľa svedka obžalovaný robil na odposluchoch a na Úrade boja proti organizovanej kriminalite (predchodca Národnej kriminálnej agentúry – pozn. autorky), pred zadržaním 25. septembra 2012 mu došla v júli alebo v auguste od Kýbla na telefón správa, že si majú dávať (sýkorovci)“.

Svedok Jurij Fejer na hlavnom pojednávaní uviedol, že „obžalovaného registruje od roku 2000-2002, k zadržaniu svedka došlo v roku 2012, obžalovaný bol na výplatnej páske Róberta Lališa počul len o tom, že dostával peniaze každý mesiac za poskytnutie informácii o odpočúvaní skupiny, do ktorej patrili, nakoľko obžalovaný robil na odposluchoch, výšku odmeny nevie, odovzdávanie peňazí nevidel, pred zadržaním mal od Róberta Lališa informácie, že sú odpočúvané jeho telefóny (rok 2012), pričom Lališ mal informácie od nejakého policajta.“

Senát Najvyššieho súdu SR však poukázal na to, že z personálneho listu obžalovaného vyplynulo, že podstatnú časť obdobia páchania skutku, od 1. septembra 1999 do 27. júla 2006 bol obžalovaný zamestnaný síce v Policajnom zbore, ale na pobočke v Nitre. Na Úrade zvláštnych policajných činností pracoval až od 1. októbra 2010,  policajného zboru odišiel 1. januára 2012.

„Tým, že uvedené dátumy nekorešpondujú s tvrdeniami svedkov, sa súd prvého stupňa nijako nevypriadal. Nezisťoval u svedkov, aké konkrétne informácie mal obžalovaný nosiť z útvaru v Nitre, komu zo skupiny v Bratislave slúžili. Uvedené je pritom dôležité pre upresnenie časovej osi páchania skutku. Ak mal nosiť obžalovaný informácie o rozpracovaní osôb skupiny, do ktorej patrili svedkovia, potom napríklad aj informácia o varovaní členov skupiny prišla od Róberta Lališa v septembri roku 2012 svedkom (ostatným členom skupiny) v čase, keď už obžalovaný niekoľko mesiacov v polícii vôbec nepracoval,“ upozornil predseda senátu Peter Paluda.

Senát najvyššieho súdu tiež podotkol, obžalovaný nebol zbavený mlčanlivosti, čím mu bolo zabránené realizovať v dostatočnom rozsahu svoju obhajobu, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa vôbec bližšie neskúmal.

„Na uvedené preverenie bude potrebné zisťovať, aj kde bol zamestnaný v čase, keď odišiel z Policajného zboru, či aj v tomto čase mohol mať prístup k informáciám, pre poskytnutie ktorých mal byť platený. V prípade potreby, ktorá vzíde z ním tvrdených skutočností zvážiť v záujme spravodlivého konania následne aj zbavenie mlčanlivosti obžalovaného,“ uviedol senát najvyššieho súdu.

K záverom súdu prvého stupňa ohľadom výpovede (v čase rozsudku právoplatne odsúdený na doživotie . medzi časom zrušený rozsudok – pozn. autorky) Róberta Lališa, ktorý vypovedal ako svedok a poprel platby Jozefovi Rehákovi za informácie, je podľa najvyššieho súdu potrebné uviesť, že hoci súd prvého stupňa argumentuje jeho nepriznaním sa k rozsiahlej trestnej činnosti v jeho trestných veciach, pre ktorú bol právoplatne odsúdený, nemožno uvedené vôbec porovnávať.

„V tomto trestnom konaní vystupuje ako svedok, a má teda v zmysle Trestného poriadku povinnosť vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, čo nemožno zamieňať s jeho postavením v kauze, kde je obvinený, a z toho titulu mu Trestný poriadok priznáva úplne iné práva v konaní, vrátane práva na svoju obranu uvádzať akékoľvek okolnosti, aj nepravdy,“ uviedol najvyšší súd.

Špecializovaný trestný súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s významnými rozpormi obsiahnutými v jednotlivých svedeckých výpovediach sýkorovcov. Pre komplexné posúdenie ich výpovedí a odstránenie rozporov v nich by bolo vhodné vykonať aj ich konfrontácie či už s obžalovaným, alebo aj so svedkom Róbertom Lališom.

Úplatky od Františka Böhma

Z výpovedí obžalovaného Jozefa Reháka vyplynulo, že prístup k informáciám, za ktoré mal dostávať peniaze, mal mať aj Norbert Paksi, ktorý bol jeho zástupca a bol vypočutý ako svedok. Samosudca Ján Giertli však toto podrobnejšie nepreveroval.

„Bude potrebné vypočuť na oddelení, ktoré viedol obžalovaný, v tom čase tam pracujúcich zamestnancov ako svedkov, ktorí sa vyjadria k spôsobu fungovania oddelenia, vzťahom medzi obžalovaným a svedkom Norbertom Paksim, okolnostiam okolo zošita, kde sa mali evidovať odposluchy, ako to tvrdí obžalovaný, či boli odposluchy podmienené súhlasom obžalovaného, respektíve či obžalovaný mal viac informácii, ako to tvrdí svedok, kto k informáciám (k zošitu) mal prístup, či to bol aj svedok Norbert Paksi a podobne,“ napísal v uznesení predseda senátu Peter Paluda.

Podotkol, že ani v tomto smere obrana obžalovaného nebola súdom preverená, rozpory neboli odstraňované, či už konfrontáciou Norberta Paksiho s obžalovaným, prípadne s vypočutými svedkami. Tieto zistenia totiž  úzko nadväzujú na delenie sumy peňazí, o ktorej Norbert Paksi vypovedal, že určitý podiel z nej mal smerovať obžalovanému.

Uvedené je totiž podľa názoru odvolacieho súdu skutočnosťou, ktorá by dokresľovala autenticitu skutkového deja tak, ako je tento opísaný v skutkovej vete rozsudku špecializovaného trestného súdu, pričom obžalovaný to v celom rozsahu poprel.

Výpoveď Františka Böhma na súde čítali, keďže medzičasom zomrel. Vypovedal o tom, že Norbertovi Paksimu dáva peniaze obžalovanému Jozefovi Rehákovi, vedel len z počutia. Predseda senátu najvyššieho súdu podotkol, že tieto okolnosti zostali zo strany Špecializovaného trestného súdu nepovšimnuté, hoci ak mal svedok Norbert Paksi prístup k žiadaným informáciám, vyvstáva oprávnená otázka, z akého dôvodu by platil za ich poskytnutie obžalovanému, najmä ak nemali mať medzi sebou dobré vzťahy, pričom zmienku o prezentovaných rozporoch nemožno nájsť ani v odôvodnení rozsudku špecializovaného trestného súdu.

„Prípadné objasnenie takto prezentovaných rozporov by iste prispelo aj k posúdeniu miery vierohodnosti obrany obžalovaného, či výpovedí svedkov, ktorí však potvrdili fungovanie korupčného trojuholníka v zložení František  Böhm – Norbert Paksi – Jozef Rehák, najmä s ohľadom na okolnosť, že svedok Paksi tvrdí, že poskytnutie peňazí obžalovanému bolo jeho „osobnou iniciatívou“, peniaze obžalovanému mal dávať „zo svojho“ nakoľko obžalovaný mal mať lepší prehľad o činnosti a aktivitách úradu, ktorý obžalovaný viedol,“ konštatoval senát najvyššieho súdu.

Podľa jeho názoru bolo potrebné prinajmenšom upresniť, aké informácie obžalovaný poskytoval Norbertovi Paksimu , o ktorých sám svedok nevedel, najmä ak  bývalý policajný prezident Milan Lučasnký (tiež obvinený v kauze Judáš, zomrel v decembri 2020 vo väzbe – pozn. autorky) uvedené tvrdenia o prijímaní úplatkov poprel a uviedol, že „obžalovaný a Norbert Paksi sa neznášali a nejde mu do hlavy, aby z titulu problémov medzi nimi dával Paksi obžalovanému peniaze.“

O rozporoch a benefitoch

Najvyšší súd SR zdôraznil, že súd prvého stupňa nevenoval pozornosť nielen skutočnosti, že v danej veci stoja proti sebe dve skupiny dôkazov, na jednej strane výpovede svedkov Bihári, Martin Kováč,  Jurij Fejer vrátane svedka Norberta Paksiho, osôb odsúdených za rôznu trestnú činnosť, ale ani podstatným výhodám, ktoré za svedectvá získali, vrátane toho, že za aktuálne prejednávanú trestnú činnosť obžalovaného stíhaní vôbec neboli.

Pričom na druhej strane existujú výpovede svedkov  Róbert Lališ , účtovníčka z firmy Františka  Böhma (bola vypočutá iba počas vyšetrovania – pozn. autorky), Marek Desset (spolupracovník a kamarát Františka  Böhma), ktorý vypovedal, že Jozefa Reháka nepozná. Nevie, že by František Böhm dával peniaze Jozefovi Rehákovi. To, že Böhm platil Norbertovi Paksimu, vie iba od Böhma. Vyberal peniaze z firemných účtov a dával ich Böhmovi, aby ich mohol dávať Paksimu. A tiež bývalý šéf daňových kriminalistov  a známy kajúcnik Ľudovít Makó , ktorý na súde uviedol, že od Františka Böhma má informácie o platení Norbertovi Paksimu, Jozefa Reháka  mu však nikdy nespomínal. A napokon aj Daniel Čech, ktorý o prepojení Jozefa Reháka na Františka Böhma nevedel  nič. „Rozbor ich svedeckých výpovedí však v rozsudku absentuje,“ uviedli v uznesení.

„Súd prvého stupňa venoval minimálnu pozornosť  dôvodom, alebo charakteru či rozsahu výhod získaných svedkami Martin Bihari, Jurij Fejer, Martin Kováč a Norbert Paksi, a to napriek konkrétnym argumentom obžalovaného uplatneným v konaní ohľadom tohto aspektu. Je predovšetkým potrebné dbať na to, aby použitie takto spolupracujúcich svedkov v trestnom konaní bolo vzhľadom na význam ich výpovedí proti obžalovanému sprevádzané primeranými zárukami na zabezpečenie celkovej spravodlivosti konania,“ vyhlásil senát najvyššieho súdu.

K využitiu takzvaných kajúcnikov, ktorí sa sami podieľali na prejednávanej alebo s ňou súvisiacej trestnej činnosti, napríklad prerušenie trestného stíhania, dohoda o vine a treste)  podotkli, že to nespôsobuje automaticky nevyhnutnosť vyhodnotenia výpovede osoby, voči ktorej bol tento inštitút použitý, ako nevierohodnej a ide o legálny „benefit“, ktorý výpoveď svedka procesne nediskriminuje.

Upriamil na to, že z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Erika Adamča vyplynula nevyhnutnosť, aby súd v prípade spolupracujúcich svedkov realizoval aj iné preskúmanie ich výpovedí, než bežný spôsob voľného hodnotenia dôkazov, čo sa má týkať aj (ale nielen) preskúmania profilu a záznamov uvedených svedkov. „Je v záujme spravodlivého procesu, aby sa obžalovaný mohol účinne brániť, preto je nevyhnutné, aby súd preskúmal zákonnosť a primeranosť výhod, ktoré získali uvedení svedkovia. Pri rozhodovaní o tom, či bolo konanie ako celok spravodlivé, treba prihliadať aj na to, či boli dodržiavané práva obhajoby“ .A odvoláva sa aj na ďalšie rozhodnutia v súvislosti s kajúcnikmi.

Čo má samosudca Ján Giertli urobiť?

– dopočuť k personálnemu listu obžalovaného, ako aj k okolnostiam kde pracoval v obdobiach, kedy nebol v Policajnom zbore.

– zisťovať bližšie okolnosti o jeho povinnosti mlčanlivosti, a podľa zistených skutočností, ak vyvstane takáto potreba, aj prípadné zbavenie mlčanlivosti obžalovaného.

– opätovne vypočuť svedkov Martina Bihariho, Jurija Fejera k charakteru informácií, ktoré mal nosiť obžalovaný, ku všetkým nezrovnalostiam v ich výpovediach, vrátane nezrovnalostí v časových obdobiach, kedy mal obžalovaný nosiť informácie do skupiny sýkorovcov v súvislosti s personálnym listom obžalovaného, ktoré majú významný vplyv na obdobie páchania skutku.

– riadne oboznámiť  výpovede sýkorovcov zo spisu vedeného Úradom inšpekčnej služby, ktorý vec pôvodne v rokoch 2015 až 2016 vyšetroval a dôsledne požadovať od menovaných svedkov vysvetlenie zistených rozporov v ich výpovediach v rôznych konaniach.

– venovať náležitú pozornosť všetkým výhodám poskytnutým svedkom, vrátane svedka Norbert Paksi, preskúmať ich zákonnosť a primeranosť v záujme zabezpečenia celkovej spravodlivosti konania.

– v prípade pretrvávajúcej existencie rozporov vo výpovediach svedkov podrobne zistiť, prečo k nim dochádza, vrátane prípadného konfrontovania zistených rozporov s inými zabezpečenými dôkazmi, v rámci povinnosti podrobiť ich výpovede aj dôslednej previerke hodnovernosti

– vypočuť zamestnancov oddelenia odposluchov, ktoré uviedol obžalovaný, k fungovaniu oddelenia, k prístupu k informáciám o odposluchoch, k spôsobu ich vedenia – zaznamenávania, ktorý mal fungovať v tom čase na oddelení, k vzťahom medzi obžalovaným a svedkom Norbertom Paksim a pod.

– hlbšie preveriť výpoveď svedka Norberta Paksiho po vypočutí vyššie uvedených zamestnancov oddelenia a dopočuť ho následne k obsahu ich výpovedí, prípadne vykonať konfrontácie, ak vyplynie ich potreba pri rozporoch v ich výpovediach.

– zohľadniť výpoveď svedkyne účtovníčky firmy Františka Böhma v kontexte s už vykonanými dôkazmi,

– vykonať aj iné, z doplneného dokazovania vyplývajúce ďalšie na dôkladné objasnenie skutkového stavu potrebné dôkazy.

– zaujať stanovisko k uzneseniu Generálnej prokuratúry v prípade obvinených policajtov okolo Jána Čurillu, ktorým zamietla ich sťažnosti voči obvineniu a k okolnostiam vyplývajúcim z uznesenia Najvyššieho súdu  SR vo veci Očistec v súvislosti s nahrávkami z kancelárii  policajtov z NAKA okolo Jána Čurillu.

– vykonať dôkladnú analýzu dvoch skupín dôkazov, a z nich plynúcich záverov.

Nový termín pojednávania ešte nie je známy. Kto bude prípad dozorovať po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, nie je známe. Na prokuratúru som poslala otázky, text budem aktualizovať.

• O tom čo vypovedali svedkovia si môžete prečítať v článkoch tu a tu.
• O záverečnej reči prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry si môžete prečítať tu.
• O záverečnej reči obhajoby si môžete prečítať tu.
• O rozsudku si môžete prečítať tu.

Júlia Piraňa Mikolášiková

---

---