Premnoženie „plochozemcov“ je vedľajším produktom progresívnej propagandy

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

👉Sledujte nás tiež na X. com 👈

Keď som pred 50 rokmi chodil do školy, myslím, že by sa nenašiel na Slovensku vôbec nikto, kto by čo len na chvíľu pochyboval, že Zem je viac-menej guľatá. „Plochozemcovi“ by sa smiali všetci školáci. Veď sme vedeli, že o guľatosti Zeme sa vlastnoručne presvedčil Grék Eratosthenes pred 2500 rokmi a stačila mu na to geometria, ktorú sme sa učili v siedmej triede. Nielen to, prakticky presne vypočítal obvod Zemegule.

Tieto znalosti patrili k všeobecnému vzdelaniu. Kedysi.
Keby sme porovnávali znalosti náhodne vybratého traktoristu spred 50 rokov s náhodne vybratým poslancom, novinárom, televíznym moderátorom z dnešných čias, tak stavím stovku proti euru, že by vyhral traktorista.

Každý traktorista vedel, že meter je len jeden. Jeho prototyp bol uložený v Medzinárodnom ústave mier a váh v Paríži a meralo sa ním rovnako aj v Nemecku, aj v Rusku, aj na Ukrajine. A práve na Ukrajine. Práve tam pred 10 rokmi Európa akceptovala, že metre sú najmenej dva. Jeden je „proeurópsky“ a iný je „proruský“. Ukrajinský majdan bol proeurópsky (a teda z definície dobrý) a jeho odporcovia boli proruskí (z definície zlí).

Rovnako rozdielnymi metrami sa meria ukrajinské mesto Mariupoľ, zničené v roku 2022 počas niekoľkotýždňových bojov. Držitelia proeurópskeho metra nechcú vidieť, že toto mesto začala ničiť ukrajinská armáda 9. 5. 2014. Dramatické udalosti z tohto dňa sú spojené v tomto videu (nie pre citlivé povahy):

Udalosti euromajdanu na Ukrajine 2013-14 sú na mnohých miestach popísané pomerne podrobne. Zo zdrojov hlavného prúdu už veľa informácií chýba, najmä sa systematicky vymazávajú pohľady „z druhej strany“, no aj tak je súčasťou oficiálnej západnej histórie fakt, že už koncom januára a začiatkom februára 2014 (na Kryme bol ešte úplný pokoj) protestujúci euromajdanisti na západe Ukrajiny v mestách Ľvov, Ivano-Frankivsk, Užhorod, Tarnopol a Luck obsadili verejné budovy a prakticky vykonali mocenský prevrat. Proeurópsky meter ich vyhlásil za ľudových povstalcov a legitímna vláda v Kyjeve dostala výstrahu, že proti týmto povstalcom nesmie zasiahnuť silou.

Proeurópsky meter však nedokázal zakryť, že na Ukrajine nešlo o jednoduchú čiernobielu schému

vzbúreného ľudu proti autoritatívnemu režimu, ktorú tak obľubujú farební revolucionári. Na Ukrajine bol nezanedbateľný podiel populácie, ktorý podporoval legitímnu vládu a prezidenta Janukoviča. Pripúšťa to aj proukrajinská wikipédia, tá píše o Krymčanoch, ktorí autobusmi prichádzali do Kyjeva podporiť vládu a protestovať proti Majdanu. Okrem Krymu bolo obyvateľstvo naladené proti euromajdanovským uzurpátorom moci hlavne na východe a juhu Ukrajiny. Tam, vo viacerých mestách, menovite v Donecku, Slavjansku, Kramatorsku, ale aj už spomenutom Mariupole, obsadili verejné budovy miestne milície, tentoraz na protest proti nelegálnej vláde, ktorá ozbrojenou mocou zvrhla právoplatného prezidenta (o doslova love na neho som písal tu). Hru na ľudové povstanie proti nenávidenému režimu môžu hrať dvaja, ak uznávame len jeden meter. Európa však má metre minimálne dva a nová Kyjevská moc dostala voľnú ruku tieto lokálne povstania potlačiť. Dala sa do toho 1. 5. 2014 a ako si s tým poradila v Odese, sme písali pred týždňom.

Udalosti z Mariupoľa reprezentuje vyššie uvedené video s obyčajnými ľuďmi, ktorí sa holými rukami pokúšajú na ulici zastaviť bojové vozidlo pechoty s vlajúcou ukrajinskou vlajkou, aj so streľbou do davu, s bojom armády v obrnených vozidlách proti iným Ukrajincom v uniformách, ktorých potom ako mŕtvoly všetkých do jedného označili za „teroristov“. Proeurópsky meter bol ešte málo skúsený v propagande a tak sa do oficiálnej správy ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch dostali informácie o niekoľkých mŕtvych a desiatkach zranených civilistov, ktorí sa väčšinou zúčastnili pochodu na oslavu víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne a cez mesto sa vracali domov. Správa HRW je celkom v súlade s videom.

Video je úplne dokumentárne. Zrejme poskladané z desiatok videí priamych účastníkov, ktorí si udalosti nahrávali na mobily. Počuť len autentický zvuk, ani slovo dodatočne nahovoreného komentára. Pre traktoristu úplne jasné a zrozumiteľné. Pre progresívneho novinára je to „proruská propaganda“. Progresívny proeurópsky meter to nemohol nechať tak a neslávne známa organizácia Bellingcat spracovala rozsiahly vysvetľujúci článok – Rekonštrukcia ozbrojených zrážok v Mariupole. Podobným spôsobom ako protiruskí propagandisti „debunkovali masaker“ v Odese, tak analytici Bellingcatu na súkromne zverejnených videách zo sociálnych sietí našli chlapa v civile, ktorý spod kabáta vtiahol revolver a vari aj niekoľkokrát vystrelil smerom k vojakom. Analytici vysvetľujú, že dezorientovaní vojaci len opätovali streľbu, nevedeli kam a z neskúsenosti nepočítali s tým, že projektily sa môžu odraziť aj do okolostojacich. Spomenutý ozbrojený chlap tvorí obsah asi polovice článku Bellingcatu, človek má dojem, že sa fyzicky vyskytol pri každej obeti streľby a presne on má na svedomí všetky obete a zranených. Naratív je kompletný a rusofóbny progresívec je spokojný. K dokonalosti chýba už len červená páska chlapovi na rukáve.

Takéto nedokonalosti však progresívne propagandistické redakcie usilovne odstraňovali a už ich v médiách neuvidíte. Neuvidíte v nich žiadne videá bez sprievodného slova a veľkej dávky emócií. Mienkotvorné médiá vás ušetria od námahy, ktorú by vás stálo vytvorenie si vlastného názoru. Mienku vám vytvoria oni a vy si ju už len máte osvojiť. A túto techniku už ovládajú perfektne. Presvedčili sme sa o tom aj keď šlo o zdravie a životy všetkých – počas celosvetovej „pandémie“. Táto technika, s iniciatívnym prispením médií, ktoré ju vyvinuli, a mimovládok, ktoré to majú v náplni práce, preniká aj do vzdelávania a kultúry. Ľudia si zvykli. Málokto si dáva námahu vytvárať si vlastný názor, a tých pár jednotlivcov, ktorí sa tým dokonca pochvália na verejnosti, tí sú ostatným na smiech.

Lenže aj hru na hotovú mienku, na dlhé pôsobivé videá s premysleným sprievodným slovom a patričnými emóciami, aj túto hru môžu hrať dvaja. Najmä keď je možné sledovanie videí „monetizovať“.
A tak vznikajú videá o tom, že Američania nikdy neboli na Mesiaci, že svetové elity sú prestrojení mimozemšťania a aj o tom, že Zem je plochá. Nie všetci tvorcovia takýchto videí chcú ľudí „dezinformovať“, možno len zabaviť a zarobiť popri tom pár eur. Traktoristovi fungoval zdravý sedliacky rozum a všeobecné vzdelanie natoľko, že by takéto videá asi ani nedopozeral do konca. Súčasné, progresívnou školou a médiami vychované publikum však žiadnu takúto poistku nemá. A tak si progresívna propaganda bumerangovým efektom viac problémov vytvára, ako rieši. „Plochozemci“ sú jej deti.

Marián Moravčík Belobok