Je PS extrémistická strana? Nevieme, ale jej vedenie extrémisti sú

---

👉 Snažíme byť s Vami neustále v kontakte. Sledujte nás tiež na telegrame👈

---

KTO FINANCUJE PROGRESÍVNY EXTRÉMIZMUS?

Ostatný status uplynulého týždňa som zakončil konštatovaním, že vydavateľstvá vlastniace progresívne šerblíky nie sú schopné urobiť poriadky s desaťročia zlyhávajúcimi redakciami, a preto nesú za súčasný spoločenský marazmus ešte väčšiu zodpovednosť ako šéfredaktori a škrabáci. Podľa mojej mienky citované konštatovanie obstojí, ale nie je to celý príbeh.

Nemalým zdrojom príjmov progresívnych šerblíkov je predaj reklamného priestoru

, respektíve vystavenie čitateľského, poslucháčskeho a diváckeho publika reklamným odkazom korporácií. Progresívni extrémisti už viackrát úspešne vytvorili verejný tlak na významných inzerentov, aby neuverejňovali reklamu v alternatívnych médiách. Rovnaká skupina extrémistov prinútila monopolné kníhkupectvá, aby vyradili z predaja alebo aspoň výrazne redukovali predaj diel nepohodlných autorov.

Po atentáte radikalizovaného prívrženca progresívneho extrémizmu na predsedu vlády Roberta Fica nastal čas otočiť situáciu z hlavy na nohy a ukotviť ich pevne na zemi. Niet totiž pochýb o tom, že písomná a slovná produkcia progresívnych šerblíkov, kadejakých expresne funny jojkajúcich markíz je výrazne ovplyvňovaná ideológiou progresívneho extrémizmu.

Treba prijať ako historický a politologický fakt, že okrem pravicového a ľavicového extrémizmu, šovinizmu, homofóbnych a iných fundamentalistických ideológií, aj progresívny politický prúd môže skĺznuť do extrémnych foriem presadzovania svojich cieľov, ideálov a záujmov. Slovensko je to ho dôkazom.

Je Progresívne Slovensko extrémistická strana?

Neviem. Viem však, že jej viacerí predstavitelia vrátane Miška progresívni extrémisti sú. Rovnako neviem, či je možné označiť Markízu, JOJ, Expres a FUN rádio za extrémistické odvrchu nadol, nepochybne však obstojí, že ich spravodajské a publicistické redakcie prezentujú postoje progresívneho extrémizmu. Nehanebná trojica extrémistických šerblíkov (SME, Aktuality, N) je údernou päsťou tohto extrémneho okraja politického spektra. Sú hlavnými tvorcami obsahov a matricových naratívov, ktoré následne preberajú satelitné médiá, ba dokonca aj politický predvoj dúhového extrémizmu, strana Progresívne Slovensko.

Nikto nenájde odvahu podniknúť právne kroky proti progresívnemu extrémizmu, a preto musí konať verejnosť. Mali by sme postupne dávať najavo najväčším korporáciám, ktoré inzerujú vo všetkých druhoch šerblíkov, že spájajú svoje značky s politickým extrémizmom a ak v tom budú pokračovať, budeme nútení zmeniť svoje nákupné návyky aj strednodobé rozhodnutia, ako je výber poskytovateľov mobilných a internetových služieb či zaobstaranie si rodinného auta.

Telekom, Orange, O2, Digi Slovakia, Billa, Lidl, Tesco, Kofola, Mlékárna Kunín, Carpathia, Renault, Ford, Porsche, Peugeot, AVIS, Alza, Nay, Kellys, Alltoys, Zlatý Bažant, Partners, Niké, Fortuna, DOXXbet, Ticketportal. Nie je to ani zďaleka kompletný zoznam, ide len o výpočet toho, čo na mňa vyskočilo po náhodnom klikaní na články progresívnych šerblíkov a live streamy rádií a televízií. Podstatné je dávať korporáciám na vedomie, že ich spájanie sa s progresívnym extrémizmom považujeme za spoločensky neakceptovateľné. Samozrejme, že sa z nás nepoondia a budú sa nám dokonca aj smiať. O tom niet pochýb. Otázne je, ako dlho sa nám budú smiať a najmä, kto sa bude smiať naposledy.

Korporácie musia vedieť, že spájanie sa s extrémizmom považujeme za neprijateľné

Mali by sme im to dávať najavo. Čím častejšie, tým lepšie. Všetky korporácie majú PR oddelenia, práve im je potrebné adresovať sťažnosti na spájanie ich značiek s politickým extrémizmom. A využívať na to všetky dostupné kanály – aj Facebook, Telegram a iné platformy, kde je sústredených množstvo očí a uší.

Doteraz vytvárali verejný tlak na kadekoho iba reprezentanti progresívneho extrémizmu. Nastal čas použiť rovnakú metódu, ale civilizovanými prostriedkami, metódami aj formami proti tomuto najnebezpečnejšiemu politickému úkazu súčasného Slovenska.

Je potrebné posvietiť si aj na niektoré globálne platformy. Napríklad YouTube nestiahol ani jeden videozáznam besied a podcastov extrémistickej skupiny, ktorej ideologickým vodcom a ajatolláhom, strážiacim čistotu pseudo náboženskej doktríny, je Miškov ocko a jeho najvernejšími apoštolmi sú súdruh Leško, Monika, čo má za manžela Pamelu, a Kostolný, ktorý je síce formálne šéfredaktorom tlačového orgánu Progresívneho Slovenska, ale v tejto štvorici predstavuje len pomocného nádenníka. Aj YouTube musí pocítiť, že šírenie progresívneho extrémizmu považujeme nielen za neprijateľné, ale aj za nezákonné. Podľa toho by mali konať nielen konzumenti, ale aj orgány presadzujúce vymožiteľnosť práva.

Peter Tóth & Ďatel

---