Vysoká hra na nízkej úrovni & strieľajúci „spisovateľ“

V súvislosti a atentátom na premiéra Slovenskej republiky sa už prezentovalo veľa rozmanitých správ, názorov, úvah a analýz, v ktorých sa spravidla venuje pozornosť aj strieľajúcemu človeku – zväčša stručne charakterizovanému pojmom spisovateľ, preto si dovolím sústrediť sa práve na tento zdanlivo nepodstatný detail.

Vysoká hra na nízkej úrovni & strieľajúci „spisovateľ“

V prvom rade musím ako etablovaný literárny tvorca vecne konštatovať, že som o autorovi pred jeho teroristickým činom nikdy nepočul a nepoznám žiadne jeho dielo. Tak sa nevdojak dostávame k jadru problému, že v skutočnosti vlastne nejde o spisovateľa, ale o grafomana, teda o osobu, ktorej tvorivé schopnosti sú podstatne nižšie ako jej umelecké ambície. Z americkej kinematografie prinajmenšom od 60. rokov 20. storočia poznáme typ postavy, ktorá spácha vraždu kohokoľvek len preto, aby dosiahla širokú medializáciu. To je dôvod, prečo zámerne neuvádzam meno strelca, aby som neprispieval k jeho popularizácii.
 
Prirodzene – túžbu grafomana presláviť sa za každú cenu mohli v prípade ohavného zločinu využiť určité kruhy zo Slovenska alebo aj zo zahraničia.
 
V daných súradniciach treba zdôrazniť, že pred 17. novembrom 1989 u nás boli štyri tvorivé združenia napojené na rozpočet ministerstva kultúry – išlo o zväzy spisovateľov, dramatických umelcov, výtvarných umelcov a hudobných skladateľov. Pôsobil som v členskej komisii Zväzu slovenských spisovateľov, ktorej predsedom bol národný umelec Vladimír Mináč. Boli v nej národný umelec Vojtech Mihálik a ďalšie významné osobnosti.
 
Podmienkou členstva vo zväze boli tri vydané knihy umeleckého charakteru a dva kladné posudky renomovaných literárnych kritikov. Môžem z prvej ruky potvrdiť, že vtedajší zväz odolával napríklad aj záujmu novinárov, ktorí sa usilovali prepašovať medzi spisovateľov najmä na základe autorstva knižných publikácií z oblasti literatúry faktu.
 
Prevratný spoločenský vývoj po novembri 1989 rozmetal akékoľvek odborné kritériá, čo viedlo a vedie k nekonečnému vzniku autorských zoskupení na ľubovoľných princípoch. Dôsledkom je bezbrehý chaos vo financovaní projektov umeleckého charakteru.
 
Prejdime však k najaktuálnejšej situácii po atentáte na premiéra. Dosluhujúca prezidentka a zvolený prezident neúspešne iniciovali spoločné rokovanie predsedov politických strán zastúpených v parlamente. Pri všetkej úcte by tento krok fakticky viedol k odstaveniu či marginalizácii ťažko zraneného premiéra a k potvrdeniu, že terorizmom možno zmeniť mocenské pomery či aspoň paralyzovať alebo obmedziť pôsobenie vládnej koalície.

Jednomyseľné prijatie uznesenia Národnej rady SR, ktoré inicioval Smer-SD, realisticky naznačuje možnosť nájsť východisko zo zložitej politickej krízy, v ktorej sa črtajú siločiary rozličných protichodných vnútorných i zahraničných záujmov.

Autor: Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)