Ukradnuté deti (6,5,4 časť) alebo Tajomstvá rodiny púštneho princa

Ukradnuté deti (5.časť)

alebo Prípady z detskej nemocnice Tieto prípady sa stali pred pár rokmi.

V detskej nemocnici hospitalizovali malé dieťa aj s matkou. Práve sa vrátili z dovolenky z pláže a dieťaťu nebolo dobre.

Ako na potvoru na vnútornej strane stehna malo červenú odreninu, lebo zrejme sa mu dostal piesok medzi okraj plienky a stehno a šúchaním na detskom koníkovi (na hojdačke) došlo k odreniu kože.

S dieťaťom hospitalizovali aj mamu a mame začalo byť nápadné, ako za ňou postupne chodí jedna sestra za druhou a pýtajú sa jej, z čoho má malý tú odreninu a ako ju ošetruje.

Každému povedala tú istú verziu, ale aj tak prichádzali ďalšie sestry a pýtali sa na to isté. Mame docvaklo, že personál zvažuje, či dieťa nie je nejak zneužívané…

Nie, nebolo zneužívané.

Ale čo mala izolovaná matka na izolovanom oddelení robiť, aby jej dieťa zrazu neodobrali? Odísť na reverz by asi situáciu len zhoršilo… Vsadila teda všetko na aroganciu.

Najbližšiu sestru, ktorá sa došla vypytovať, arogantne povýšenecky zotrela, že či si myslí, že berie dieťa na dovču do zahraničného drahého hotela aj s vlastnou pestúnkou len na to, aby tam bolo dieťa týrané.

Zabralo to.

Personál jej dal svätý pokoj. Doslova pár týždňov na to, ale na inom poschodí tej istej detskej nemocnice iné dieťa nemalo toľko šťastia na včasnú záchranu pred systémom.

Na detskú psychiatriu bola prijatá mladá slečna s poruchami príjmu potravy. Na predkolení mala modriny po športovom tréningu, ktoré využila sociálna sestra na podanie na súd, v ktorom žiadala, aby súd predbežným opatrením odobral dievča matke a umiestnil ho do detského domova. Dôvod: modriny na predkolení boli podľa jej názoru z týrania.

Šialenstvo.

Keď sa o rozhodnutí súdu dozvedeli zdravotníci z psychiatrického oddelenia, šaleli tiež. Bolo im jasné, že dievča nebolo týrané a že má s mamou dobrý vzťah.

Odmietli odchod dievčaťa do detského domova a podržali si ho na psychiatrii o niekoľko zbytočných týždňov dlhšie, len aby dievča nezažilo presun do decáku.

Mama zatiaľ riešila, aby súd rozhodol o zverení dievčaťa nazad do jej starostlivosti a súd jej po pár týždňoch aj vďaka posudku z psychiatrie vyhovel.

Stopy na psychike dievčaťa, ktoré odišlo za psychickou pomocou na detskú psychiatriu a zrazu malo skončiť bez mamy v decáku, bohužiaľ ostali obrovské.

A to sú len dva prípady v rozpätí pár týždňov, ktoré sa ku mne dostali. Kto vie, čo sa tam dialo po zvyšok roka…

Iróniou je, že aj keď v nemocnici „riešili“ deti, ktoré mali starostlivé mamy, nik neriešil deti, ktoré tam mamy nemali a ktoré ležali priviazané personálom osamote v postieľke na chrbátiku celý deň.