PS bublina: 1. pravdu máme iba my, 2. a keď nie, potom platí bod 1

To, čo Jaurová napr. prostredníctvom ta3 či RTVS šíri po Slovensku je v kryštalickej podobe ukážka priam esencie boľševického videnia sveta z čias dávno minulých. Je ukážkou toho, ako sa správajú nositelia jednej jedinej pravdy, -totiž ich pravdy. Ich -ako inak „OBJEKTÍVNEJ“ pravdy.

V mediálnej, kultúrnej a umeleckej oblasti nie je noetický princíp jedinej „objektívnej“ resp. „vedeckej pravdy“ ničím iným ako podstatou toho, čo sa v časoch ždanovovskej stalinskej estetiky nazývalo ZÁSADA STRANÍCKOSTI. V časoch najtupšieho ždanovovského schématizmu bola zásada straníckosti posvätnou kravou umeleckej tvorby každého umelca-komunizmu. V praxi to znamenalo, že socialistický realizmus je stranícky realizmus.

Realita kapitalizmu a realita reálneho socializmu sa podľa zásady straníckosti mohla ba musela upravovať tak, aby na konci kapitalistická realita vyzerala odporne a realita stalinského socializmu ako raj na zemi. Zásada straníckosti poskytovala schématickým umelcom rozhrešenie. Ospravedlňovala pokrivenú realitu v ich tvorbe. Posväcovala lož najvyšším cieľom – cieľom vybudovať akýmikoľvek prostriedkami, aj za pomoci klamstva, násilia, útlaku… ideálnu „vedeckým komunizmom“ projektovanú dokonalú spoločnosť. Princíp straníckosti znamená boľševický variant zásady „účel svätí prostriedky“. Tak ako v prípade fašizmu účel -vybudovanie raja pre panský nemecký národ, – svätil genocídu Slovanov či holokaust Židov, Rómov, Aziatov, „negrov“.

Princíp straníckosti sa opiera o akúsi absolútnu „VEDECKOSŤ“ . V skutočnosti však iba jednu z možných alternatív vedeckého pohľadu na danú realitu. Skutoční vedci vedia, že nepracujú s jedine platnými a konečnými pravdami, vedia že robia „len“ s určitými hypotézami, existujúcimi popri iných alternatívnych hypotézach. Boľševickí a progresívni či liberálni kaviarenskí nedoukovia alternatívne hypotézy, alternatívne pravdy neberú do úvahy. Spomedzi množstva alternatívnych právd si osvojili jednu z nich a tú potom presadzujú ako jedinú možnú absolútnu „vedeckú! pravdu.

Progresívna liberálka – neoboľševička Jaurová nadväzuje na tento pohodlný svet jednej jedinej vedeckej „objektívnej“ pravdy. Jedna jediná „objektívna“ /“vedecká“/ pravda jej svieti na cestu najmä v inak intelektuálne a mravne zložitom svete informačnej plurality ako maják. Napríklad pri požiadavke na pluralitu informácií, na alternatívnosť zdrojov, pri požadovaní VYVÁŽENOSTI mediálnych informácií Jaurová zamieňa vyváženosť za „objektívnosť“. Nuž a čo je objektívnosť ? Podľa Jaurovej je to informovanie z hľadiska jednej jedinej objektívnej pravdy. Počnúc jednou jedinou pravdou o ideálnom usporiadaní spoločnosti, o tom, že svet zákonite „vedecky“ speje k liberálnej demokracii. Ostatné modely, tobôž modely, ktoré neoperujú s demokraciou v západnom chápaní, sú nevedecké a nesmie sa o nich informovať.

Podobne je to s jednou jedinou pravdou o covide 19. Podľa prgresívnych boľševikov existuje iba tá pravda, akú presadzujú „vedecké“ farma-firmy a ich díleri v politike, -až po tie najvyššie úrovne politiky EU. Médiá majú právo a povinnosť informovať iba o tom, čo farma-firmy a na nich naviazaní vedci a politici považujú za „vedecké“. Alternatívne názory iných vedcov treba ignorovať, zosmiešňovať alebo proti nim organizovať propagačné kampane, kriminalizujúce ich predstaviteľov.

Aplikujúc princíp neoboľševickej progresívno-liberálnej straníckosti na súčasný politický zápas na Slovensku potom Jaurová tvrdí, že v informovaní, v komentovaní a v politických diskusiách treba presadzovať iba tú stranu sporu, ktorá je liberálno-demokratická, teda „vedecká“, opiera sa o „objektívnu“ absolútnu pravdu. Alternatívne politické názory „objektívne“ médium – napríklad RTVS, nemá čo brať do úvahy. Moderátor Havran z RTVS je vzorový príklad takého postupu. V jeho diskusiách spolu debatujú iba podporovatelia jedného jediného -liberálnodemokratického progresivistického názoru. Účastníci diskusie sa hodinu iba utvrdzujú v svojom spoločnom „vedeckom“ objektívnom názore, Vzájomne si prikyvujú, rozvíjajú ďalej to, čo povedali ich predrečníci. Aby v diskusii nebola úplná nuda, predbiehajú sa v ohováraní a klamaní na adresu neprítomných alternatívcov…

Problém verejnoprávnosti dnešnej RTVS nie je podľa Jaurovej v nevyváženosti jej spravodajstva a publicistiky. Vyvažovať jeden názor iným názorom totiž netreba. Je to nevedecké: pravdu nemôžete vyvažovať lžou ! Bolo by to škodlivé, bolo by to tmárstvo. . Vo verejnoprávnej publicistike nesmie zaznievať názor alternatívnej „dezinfoscény“, dezolítov, extrémistov…nesmú tu odznieť nedostatočne liberálnodemokratické nevedecké názory politickej ľavice či národniarov. Ich názory sú reakčné, nevedecké, treba ich ignorovať alebo kritizovať a zosmiešňovať /bez možnosti ľavičiarov a národovcov brániť sa/.

Toto je svet Zory Jaurovej, toto je mentálny svet liberálnej „demokracie“ a neoboľševického schematizmu. Nech svetom znie iba naša -jedna jediná, objektívna a vedecká pravda. Všetko mimo nej, to je reakcionárstvo, tmárstvo, to je satan. Treba to umlčať. Raz a navždy.

Pokus protiargumentovať Jaurovej a spol. skutočným princípom demokratičnosti, – totiž názorom väčšiny ľudí, progresívni totalitári likvidujú tvrdým boľševickým bonmotom: o objektívnej pravde, o vedeckosti sa nehlasuje. Ľavica a národniari majú na Slovensku síce väčšinu /potvrdenú minimálne dvoma poslednými celoštátnymi voľbami/ – no nemajú pravdu. Ľavica a národniari majú síce väčšinu, ale progresívna Jaurová a spol. majú „pravdu“. A basta.

Nuž a prečo Jaurová a spol. majú pravdu ? Lebo ich liberálne a progresívne kovaní „odborníci“ a „vedci“ sa na nej uzniesli. Jaurová a spol. sú pravdovravní. A basta. – Dobre to tí progresívni neoboľševici vymysleli, no nie ? V ich svete platia dve pravidlá. Po prvé, pravdu majú iba oni. A po druhé, ak by ju nemali, potom platí pravidlo číslo jeden. A basta.

Autor: ferren

---

---