Voľby do EP? Nový vánok, avšak vietor to asi nebude.

PRED OHLÁSENÍM OFICIÁLNYCH VÝSLEDKOV EÚ VOLIEB

Peter Tóth: Najväčšími prekvapeniami eurovolieb nie sú ani víťazstvo PS, ani druhé miesto Smeru, ale prudký rast Republiky a strmý pád Hlasu. Ak európske voľby na Slovensku dopadli tak, ako ohlasujú neoficiálne odhady, v centrále Progresívneho Slovenska si môžu mierne vydýchnuť, pretože sa vyhli tretej porážke v rade. Síce ide o najmenej dôležité víťazstvo nabitej politickej sezóny, ale predsa len víťazstvo. Moc v Slovenskej republike je na parlamentnej, vládnej aj prezidentskej úrovni v rukách predovšetkým Smeru a Hlasu, čiastočne aj SNS.

Neoficiálne výsledky eurovolieb:
PS – 27,8% – 6 mandátov
Smer-SSD – 24,8% – 5
Republika – 12,5% – 2
Hlas-SD – 7,2% – 1
KDH – 7,2% – 1

Remíza? PS plus Lexmann 7 mandátov, Smer plus Hlas 6 mandátov, Republika bez frakcie reálne nulový výkon, hoci aspoň nebudú písať rezolúcie proti Slovenskej republike. Nepoznáme volebnú účasť, ale podľa týchto výsledkov zostali doma najmä voliči Hlasu…

Na podrobné analýzy je zrejme priskoro, ale zdá sa mi, že PS získalo nezanedbateľný počet voličov SaS. Voličov spolku Igora Matoviča si pravdepodobne rozobrali PS s Demokratmi. Partii Jaroslava Naďa to na rozdiel od Progresívneho Slovenska nevynieslo žiaden mandát.

Najväčšími prekvapeniami eurovolieb nie sú ani víťazstvo PS, ani druhé miesto Smeru, ale prudký rast Republiky a strmý pád Hlasu. Za tretím miestom republiky je zrejme málo presvedčivý výkon SNS a najmä jej predsedu od parlamentných volieb 2023. Za markantným poklesom Hlasu je možno vedomie voličov, že úloha strany bola naplnená zvolením Petra Pellegriniho za prezidenta (neviem, či je to naozaj tak, je to zatiaľ len môj dohad).

Smer nepochybne nemá dôvod na bujaré oslavy, aj keď podľa zverejnených odhadov bude mať v Európskom parlamente len o jedného poslanca menej ako Progresívne Slovensko. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že Smer je pod neustálou, sústredenou a koordinovanou paľbou médií s najväčším dosahom, čo sa zrejme takisto podpísalo pod relatívny neúspech v eurovoľbách.

Ešte nevieme, ako bude vyzerať rozloženie síl v Európskom parlamente a nevieme, aké zloženie bude mať nová Európska komisia. Isté však je, že prinajmenšom v Európskej rade, kde sa rozhoduje o politicky najdôležitejších otázkach, vždy hlasovali a budú hlasovať predstavitelia vlád členských štátov. Nateraz sa zdá, že Slovensko, Maďarsko, Holandsko a po blížiacich sa voľbách možno aj Rakúsko by mohli vniesť do Bruselu nový vánok, avšak vietor to asi nebude.

Peter Tóth