„Súžitie“ Bombica s Havranom na STVR – možné či nemožné ?

Nebuďme ako oni. Vymeňme Machaja za niečo, čo má aspoň trochu manažérske schopnosti. Vymieňajme. No netrhajme aj s koreňmi. Bolo by mi totiž smutno za inšpiráciou, akú predstavujú múzy typu Jančkárovej, Frindta, Havrana, Makaru a pod. Keby bolo na mne, ponechal by som im priestor niekde na dvojke alebo v menej exponovanom čase. Nech vyvažujú to, čo prinesú do vysielania budúcej STVR noví publicisti a moderátori ako Huďo, Bombic, Chmelár, Meyerová, Rostas, Dag Daniš, Ján Baránek a pod. Aby sa tieto dámy a páni vzájomne -aj so svojimi hosťami, vyvažovali. Nech na poslucháčoch a divákoch nechajú, koho „pravda“ je uveriteľnejšia, koho argumenty sú presvedčivejšie.

Aby sa STVR nezmenila na arénu „krvavých“ škriepok a miesto „víťazstva“ krikľúňov typu Krupu či Huliaka

, – a naopak, aby poskytla diskutérom dostatok času na vyjadrenie sa k veci, bolo by vhodné, aby názorové strety neprebiehali iba medzi účastníkmi diskusií ale aj popri nich. Ide mi o to, aby sa gro názorových konfliktov odohrávalo medzi reláciami a nie v ich rámci. Divákov a poslucháčov by to menej rozvášňovalo, mali by viac času aj premýšľať nad tým, čo ten alebo onen politik či odborník povedal. To ale neznamená, že niektoré diskusie by nemohli byť ostrejšie, za osobnej účasti oponentov. Aj takéto formáty sú potrebné. . Nemali by však tvoriť väčšinu publicistiky.

Pokiaľ ide o spravodajstvo, tu by STVR mala pod hrozbou uvoľnenia z redakcie trvať na tom, že každú informáciu treba podať z minimálne dvoch nezávislých zdrojov. Hodnotiace stanoviská by mali odznievať iba vtedy, ak priestor dostane aj hodnotenie z pohľadu druhej strany. Malo by to platiť aj na agentúrne správy či citovanie správ iných médií. Výber agentúrnych správ by mal korešpondovať s problémami, ktorými žije naša slovenská populácia. Nemala by sa v nich odrážať ideologická agenda iných krajín či agenda zahraničných mienkotvorných organizácií. Mal by sa v nich odrážať náš slovenský spôsob života, naše vnímanie sveta a naše tradície a nie zvonku natlačené kultúrne vplyvy, ktoré pôsobia skôr ako indoktrinácia cudzích hodnôt, než ako informovanie.

Jadrové publicistické relácie, diskusie za účasti politikov

vládnej koalície a opozície by sa mali venovať všeobecne diskutovaným témam, ktoré trápia pro-vládnu i opozičnú časť obyvateľov. Nemali by to byť témy, ktoré sú iba agendou jednej zo strán. Nemali by to byť fámy, klebety, personálne šumy a kadejaké bulvarizmy, Nemali by sa zameriavať na osobné záležitosti politikov ale na VECNÉ problémy .

Moderovanie takýchto relácií by mali mať v rukách osobnosti nekonfrontačné, politicky ťažšie zaraditeľné, s bohatým odborným a skúsenostným pozadím a osobnou charizmou. Nech sú to hoc aj moderátori rétoricky zdatní, no nech nie sú sebastrední. Nech sú nenápadnými dirigentmi diskusií, nech to nie sú uplatneniachtiví vševedkovia a šoumeni. Na um mi prichádzajú ľudia ako Hrabko, Bielik, Palko, Maďarič…Je ich na Slovensku dosť, len hľadať treba.

Prosím, berte túto moju úvahu iba ako „prvú vodu“

, ako náčrt východísk k ďalšiemu uvažovaniu. Podstatou tohto draftu je slogan – klišé z čias Nežnej revolúcie – totiž, aby sme pri zmenách „NEBOLI AKO ONI“. Aby sme nelikvidovali do koreňov jedny názory a miesto nich tu nepretláčali iné. Podstatné je, aby sme nič nelikvidovali, iba to kultivovali niečím, čo tu v poslednou čase nebolo.

Cieľom zmien vo verejnoprávnom mediálnom priestore nesmie byť likvidácia starej a inštalovanie novej relígie. Podstatou musí byť PLURALITA, tolerancia, vyváženosť. A právo občana na slobodný výber informácií. Právo človeka na slobodný výber zdroja a modality informácií.

Autor: dedic