Denník N narieka: Koalícia má všetko. No A Čo?!

Peter Tóth: KOALÍCIA MÁ VŠETKO. NO A ČO?! Po inaugurácii novozvoleného prezidenta si v denníku N povzdychli, vraj koalícia už má v rukách všetko. Denník N nenariekal, že koalícia a neparlamentné Progresívne Slovensko mali všetko. Ponechajme bokom, že mediálne ochkanie je identické so sloganom Progresívneho Slovenska, i keď by bolo vcelku férové raz a navždy vyjasniť, či sa tieto heslá rodia na rokovaniach predsedníctva strany alebo na poradách redakčnej rady tlačového orgánu či na spoločných zasadnutiach oboch grémií. Avšak – ako hovorí klasik – o tom potom.

Denník N nenariekal, že koalícia a neparlamentné Progresívne Slovensko mali všetko

, keď vládu viedli Igor Matovič, Eduard Heger, po nich tieňový člen Progresívneho Slovenska Ľudovít Ódor a hlavou štátu bola Zuzana Čaputová, bývalá podpredsedníčka tej istej strany. Koalícia mala tiež všetko. A aj keď sa tu diali prapodivné, až zhovädilé veci, vtedajšia parlamentná väčšina aj hlava štátu mali legitímny mandát občanov.

Populárne

Michal Zoldy: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE HĽADANIE POKOJA

Veci sa zmenili na jeseň 2023 a na jar 2024. K moci sa po demokratických voľbách dostala nová koalícia. Občania si v rovnako demokratických voľbách zvolili nového prezidenta. Parlamentná väčšina aj hlava štátu sú z opačnej strany barikády, ako boli ich predchodcovia. Vzorec sa nezmenil, zmenili sa len kulisy a obsadenie. Tomu sa v otrepanej terminológii hovorí vychýlenie kyvadla na opačnú stranu politického spektra.

Ani v predchádzajúcom, ani v prebiehajúcom volebnom období nedošlo z hľadiska ústavy k uzurpovaniu moci.

Práve naopak, rozhodol ľud. Akokoľvek, ale rozhodol. A my všetci sa to musíme naučiť rešpektovať.
Možno sa to niekomu nebude páčiť, ale nadávanie politikom Smeru do debilov nepovažujem za také škodlivé, ako neschopnosť denníka N, ďalších progresívnych médií a viacerých strán aktuálnej opozície akceptovať vôľu suveréna. Ľudu, teda slovníkom ústavy národa slovenského a národnostných menšín.
Isteže nie je pekné, keď sa častujeme kadejakými nadávkami. Označiť niekoho za debila však nie je to isté ako kričať, aby jeho či ju utopili v studni alebo nosenie šibeníc a truhiel na protesty. Chápem dotknutých troch politikov Smeru, že sa cítia urazení. Najmä, ak im do debilov nadáva niekto s očividne poškodeným intelektom a ešte aj z tribúny, čo seba samú považuje za etalón morálnej dokonalosti a humanistickej vznešenosti. Avšak to nie je podstata problému.

Jadro problému spočíva v tom, že nielen poniektoré médiá a politické strany

, ale aj nezanedbateľná časť slovenskej verejnosti nedokáže akceptovať výsledky demokratických volieb, ak nedopadnú podľa ich predstáv, túžob a očakávaní. Ak sa politické spory nebudú riešiť vo volebných miestnostiach a po voľbách na fórach republikánskych inštitúcií (najmä v parlamente a v prípade vážnych problémov pred ústavným súdom), môžeme sa rozlúčiť s víziou civilizovanej spoločnosti.
Koalícia má po inaugurácii Petra Pellegriniho všetko. No a čo? Aj donedávna to bolo rovnako, len v inom garde. No a čo? Tak sa rozhodli ľudia. V oboch prípadoch.

Peter Tóth