SME dezinformuje o rozhodnutí ESĽP vo veci sudkyne D. Cvikovej

Sudkyňa Denisa Cviková uspela so svojou sťažnosťou na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý priznal porušenie jej ľudských práv rozhodnutím sudcu Najvyššieho súdu Juraja Klimenta & spol. o väzbe a Ústavný súd pod vedením Ivana Fiačana jej sťažnosť voči „strýko senátu“ zamietol.
Ministerstvo spravodlivosti SR upozorňuje na zavádzajúce informácie denníka SME v súvislosti s rozhodnutím ESĽP vo veci sudkyne D. Cvikovej proti Slovenskej republike. Ministerstvo do dnešného dňa nedisponuje žiadnym listom sudcu Juraja Klimenta, ako píše SME, ktorého obsahom by boli uvedené dôvody podania žiadosti o preskúmanie rozhodnutia veľkou komorou ESĽP. K predmetnej problematike pripájame stanovisko poradkyne ministra spravodlivosti SR Marice Pirošíkovej:

Populárne

Michal Zoldy: NEDEĽNÉ ZAMYSLENIE HĽADANIE POKOJA

„Informácia o hlasovaní sudcov ESĽP je súčasťou rozhodnutia, nie je preto pravdou, že minister spravodlivosti nemôže takýmto údajom disponovať

, ako bolo medializované. Rozsudok v prípade Cviková bol prijatý jednomyseľne. Vyplýva to expresis verbis z jeho výrokovej časti. V zmysle článku 74 ods. 1 písm k) Rokovacieho poriadku ESĽP musí rozsudok obsahovať počet sudcov, ktorí tvorili väčšinu. Výraz jednomyseľne znamená, že za porušenie hlasovalo všetkých 7 sudcov komory. Žiadosť o predloženie prípadu veľkej komore je pri jednomyseľnom rozsudku vychádzajúcom z ustálenej judikatúry vopred odsúdená na neúspech.

Odmietol by ju už 5-členný panel veľkej komory z dôvodu, že nevyvoláva významné otázky týkajúce sa výkladu alebo aplikácie Dohovoru alebo inú závažnú otázku všeobecného významu.

Dôležitá je v tomto ohľade judikatúra ESĽP a nie to, či Ústavný súd SR mal na vec iný názor ako ESĽP. Aj preto boli podobné snahy bývalej vládnej koalície v prípade jednomyseľných rozsudkov ESĽP v prípadoch Mucha, Varga či Haščák panelom piatich sudcov odmietnuté a pred veľkú komoru sa nedostali. Ako bývalá dlhoročná zástupkyňa vlády SR pred ESĽP som tento postup vlády verejne kritizovala s tým, že namiesto zjavne bezúspešného snaženia sa o predloženie veci veľkej komore bolo potrebné už v deň vyhlásenia týchto rozsudkov vyzvať príslušné orgány na okamžitú zmenu praxe. Takto som postupovala napríklad v prípade rozsudku ESĽP konštatujúceho porušenie práva na spravodlivý proces Branislava Adamča, ktorý bol odsúdený na základe výpovede kajúcnika, ktorý za to získal praktickú beztrestnosť za trestný čin vraždy, pričom ostatné dôkazy boli len nepriame.“

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v Štrasburgu minulý týždeň vyhovel sťažnosti slovenskej sudkyne Denisy Cvikovej (Odkaz TU) a rozhodol, že boli porušené jej práva na osobnú slobodu v spojitosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu o jej väzbe v roku 2020.

Ministerstvo spravodlivosti