Smer v osídlach bruselského trhu s koňmi

• Politická Realita EÚ: Článok opisuje, ako politické strany v EÚ, vrátane slovenskej strany Smer, musia často konať v rozpore so svojimi vnútornými presvedčeniami kvôli geopolitickej realite.
• Vedenie EÚ: Diskutuje sa o nových nomináciách na kľúčové pozície v EÚ, ako sú Ursula von der Leyen, Antonio Costa a Kaja Kallas.
• Slovenská Politika: Rozoberá sa, ako vnútorné rozdiely v strane Smer a jej postoj k EÚ ovplyvňujú slovenskú politiku.
• Geopolitické Dôsledky: Analyzuje sa, ako by sa mohla zmeniť stratégia Slovenska v EÚ vzhľadom na jej vzťahy s Nemeckom a ostatnými stredoeurópskymi krajinami.

Robert Fico a jeho Smer na pôde EÚ nie vždy robia to, s čím sú vnútorne a politicky stotožnení. Väčšinou robia hlavne to, čo musia, lebo ich k tomu núti realita. Útechou Slovenska je azda poznanie, že v rovnakej geopolitickej pasci sú aj oveľa bohatšie, väčšie a silnejšie štáty, akou je malinká krajinka pod Tatrami.

Prebiehajúce rokovania o podobe novej (či staronovej) Európskej komisie a obsadzovaní pozícií vo vedení Európskeho parlamentu sa v bruselskej terminológii zvyknú označovať aj ako trh s koňmi (horse-trading). Ide o tvrdé vyjednávania. Vyžadujú si nielen znalosť európskych a špecificky bruselských pomerov, ale aj zručnosti, skúsenosti, chladnú hlavu, ešte chladnejšiu krv a veľa zmyslu pre politickú realitu. Z takto nastavených parametrov je aj potrebné odvodzovať stratégiu slovenských vyjednávačov.

Zdá sa, že členské štáty sa už dohodli na troch kľúčových pozíciách.

Predsedníčkou komisie ostane Ursula von der Leyen. Novým predsedom Rady EÚ sa stane portugalský expremiér Antonio Costa a novou vysokou predstaviteľkou pre bezpečnostnú a zahraničnú politiku bývalá predsedníčka vlády Estónska Kaja Kallas. Šéfom Európskeho parlamentu by mala zase ostať Roberta Metsola z Malty. Tiež sa zdá, že najdôležitejšie personálne nominácie sú výsledkom dohôd na dvoch úrovniach. Po prvé, ide v zásade o koalíciu ľudovcov, socialistov, progresívnych liberálov a zelených na úkor euroskeptikov, nacionalistov a nezaradených. Po druhé, ide o koalíciu najsilnejších členských štátov únie v spolupráci s menšími a menej vplyvnými na úkor rebelujúcich Talianska a Maďarska.

Vylučovanie euroskeptikov a nacionalistov zo širšej spolupráce na úrovni EÚ je nezdravý a dlhodobo neudržateľný jav, ale to je diskusia na iný deň. Rovnako je možné mať aj dlhú zmysluplnú konverzáciu o tom, čo to vlastne znamená byť euroskeptikom a nacionalistom v tretej dekáde dvadsiateho prvého storočia.

Kde sa v tomto virvare nachádzajú Slovensko a Smer?

Začnime tým, že strana Roberta Fica je ohľadom európskych a atlantických otázok mierne pluralitná. Napríklad Robert Kaliňák a Monika Beňová zastávajú výrazne iné pozície ako napríklad Ľuboš Blaha. Nad nimi je (v súčasnosti stále práceneschopný) Robert Fico, ktorý má možno názorovo a rétoricky bližšie k Ľubošovi Blahovi, ale ako realista a pragmatik vie, čo to znamená v Bruseli predávať, respektíve vymieňať kone. A práve realisticko-pragmatický prístup predsedu Smeru a vlády určuje počínanie Bratislavy v prebiehajúcich rokovaniach.

Smer vie, že Slovensko sa ocitlo po parlamentných voľbách 2023 v zraniteľnej situácii. Smeru bolo pozastavené členstvo v Strane európskych socialistov a Progresívne Slovensko využíva všetky svoje konexie a páky v Bruseli na to, aby podkopalo na európskej úrovni pozíciu novej slovenskej vlády. Postup európskych socialistov aj domácich progresívcov je nepochybne možné považovať za zavrhnutiahodný, ale to je všetko, čo sa s tým dá urobiť. Smer, Robert Fico a v čase predsedovej práceneschopnosti výkonní poručíci strany aj vlády sa musia naučiť nie kráčať, ale doslova tancovať na tenkom ľade. Na jednej strane si nemôžu dovoliť stratiť priazeň voličov. Na strane druhej nemôžu a zrejme ani nechcú riskovať také konflikty s EÚ, aké mali v uplynulých rokoch Maďarsko a Poľsko. Strata eurofondov by bola hospodárskou katastrofou pre štát a v dlhodobom časovom horizonte aj politická pohroma pre Smer.

Z naznačených dôvodov je preto možné očakávať, že Smer sa bude usilovať aspoň sčasti koordinovať kroky v Bruseli s európskymi socialistami

(aj keď s pozastaveným členstvom) a zároveň na vládnej úrovni prijme aj taký bolestivý kompromis, akým je Ursula von der Leyen na čele komisie či geopoliticky dezorientovaná a až trápne naivná Kaja Kallas vo funkcii šéfky bezpečnostnej a zahraničnej politiky únie.

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa na pôde Európskeho parlamentu Smer pridal k iniciatíve poľského expremiéra Mateusza Morawieckeho na vytvorenie nie ideologickej, ale geograficky definovanej frakcie europoslancov z Poľska, Česka, Maďarska a Slovenska. Táto myšlienka nie je úplne bez merita a za určitých okolností by aj mohla byť životaschopná. Má aj niekoľko problematických bodov. Jedným z nich je okolnosť, že stredoeurópsky blok by vyhovoval predovšetkým najsilnejšiemu Poľsku a Slovensko by sa ocitlo v jeho závese. Tiež je otázne, ako by Smer vysvetľoval ľavicovým a z veľkej časti sekulárnym voličom, že sa v EÚ spája s poľskými katolíckymi fundamentalistami.

Smer má síce aj mnoho voličov medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi

, ale tí stranu volia kvôli sociálnemu programu a národným postojom. Najpodstatnejším negatívom stredoeurópskeho projektu je to, že z hľadiska Slovenska nerieši našu najpodstatnejšiu potrebu: dobré vzťahy s Nemeckom. Naopak, stredoeurópska frakcia by mala s najväčšou pravdepodobnosťou s Berlínom antagonistické vzťahy, čo si Bratislava nemôže dovoliť.

Rétoricky a niekedy aj prakticky sa Smer a vláda nevzdajú dlhodobo deklarovaných politických pozícií. Niektorí europoslanci Smeru budú viac radikálni ako iná časť poslaneckého klubu. V zásade sa však doterajšia osvedčená prax všetkých vlád Roberta Fica na európskej scéne nezmení, pretože sa výraznejšie nezmenila ani politická mapa EÚ.

Peter Tóth www