Slovné hodnotenia žiakov, cesta pre neschopných a lenivých
- Subjektívne Hodnotenie: Článok kritizuje trend nahradzovania číselného hodnotenia slovným, čo vedie k subjektívnosti a neschopnosti porovnávať výkony.
- Dôsledky v Praxi: Popisuje, ako by sa tento prístup mohol prejaviť v rôznych oblastiach, od školstva po šport a prácu.
- Digitálna Paradox: Poukazuje na paradox, že v dobe digitalizácie sa odchádza od kvantifikovateľných ukazovateľov k subjektívnym.
- Vplyv na Spoločnosť: Varuje pred možnými negatívnymi dôsledkami tohto trendu na spoločnosť, ako je posilnenie moci nadriadených a strata schopnosti objektívne hodnotiť výkony.
Keď som videl v televízií to jednostranne prezentované nadšenie zo slovných hodnotení žiakov, čo včera odchádzali na prázdniny, povedal som si TO JE ONO ! To je cesta pre nás neschopných a lenivých ! To je cesta k likvidácii nespokojnosti s výsledkami činnosti ľudí aj v iných odvetviach. V práci, ale napr. aj v športe.
Likvidácia čísel -to je likvidácia porovnávania schopných a usilovných s menej schopnými a lenivými. To je rovnostárstvo o akom ani Marx nesníval. Ale zároveň je to aj zavedenie subjektívnosti hodnotenia podľa nálady a sympatií veľkého šéfa /od učiteľa, nadriadeného v robote, úradníka na obecnom úrade…, po sudcu na okresnom súde/. To spôsob, akým sa zamaskuje neschopnosť, prehra, totálny krach do slovných spojení, v ktorých sa skutočný výsledok stráca v slovnej húštine.
Keď učiteľ môže skryť pätorku z matematiky do slovného spojenia
, že „žiakovi sa na hodinách matematiky na rozdiel od riešenia úloh celkom dobre darí využiť logický úsudok v bojovej hre na i-phone“ , potom športový komentátor môže našu event. vysokú prehru s futbalistami Anglicka zakryť slovným spojením „naši dali takmer štvrtinu tých gólov, čo nám dali Angličania“. Skóre futbalových zápasov by sa potom mohlo zapisovať: „domáci dosiahli dobrý výsledok, hostia ešte lepší“.
Zamestnávatelia by miesto posielania konkrétnych výplatných súm na účty zamestnancov mali dostávať informáciu, že im na zamestnávatelia poslali toľko eur, koľko si zaslúžili, – prípadne ešte o čosi viac, -ako prémiu za to, že sú im sympatickí. Sudcovia by mali rozsudky formulovať iba slovne. Napríklad „odsudzujem vás na to čo vám patrí, v pre vás celkom dobrej nápravnovýchovnej skupine. „
Paradox je, že v čase digitalizácie sa v hodnotení uberáme ku subjektívnym ukazovateľom. Snažíme sa vyhnúť zaraďovaniu ľudí do poradia. Ide môžbyť o to, aby o pracovnej pozícii nerozhodovali konkrétne stupne vzdelania a kvantifikovateľné výkony, ale momentálna požiadavka šéfov zaplniť dieru na pracovnom trhu hocijakým novým pracovníkom, ktorý je po ruke. Likvidácia známkovania, zaraďovania ľudí do poradia podľa schopností je posilnenie subjektívneho absolutizmu, podpora totálnej moci šéfov nad masou de facto homogénnych zamestnancov. Oháňanie sa kvalifikačnými stupňami, kadejakými certifikátmi a vysvedčeniami v takomto kontexte prestáva byť pre zamestnávateľa prekážkou na uplatnenie jeho svojvôle. Prestáva byť prekážkou pre rast jeho moci.
Nedávno sa v týchto novinách objavil bonmot
, že keď to takto /v súlade s kurikulárnou výchovou/ pôjde ďalej, potom sa naši potomkovia budú opäť podpisovať troma krížikmi. Budú to totiž absolventi škôl, ktoré ich nebudú učiť písať, čítať a počítať, -ale budú ich viesť k tomu, aby boli asertívni a aby sa naučili samostatne myslieť. Absolventi modernej školy budú myslieť pragmaticky, „kreatívne“: po svojom a vo svoj prospech…Školy zmenené na zábavné centrá s učiteľmi-zabávačmi, budú vypúšťať asertívne egoistické individuá, vyzbrojené max. krátkodobou operačnou pamäťou, neschopné spomenúť si nielen na názov krajiny, kde sa narodili ale napokon neschopné spomenúť si i na mená svojich rodičov.
Futbalom som začal, futbalom skončím. Najnovším kurikulárnym programom odchovaní tréneri budúcnosti nebudú požadovať od svojich zverencov, aby sa bifľovali kadejaké kľučky, kopy, prihrávky či pozície. Dorastencov budú povzbudzovať k tomu, aby lepšie spoznali samych seba, svoje vlastné životné ciele a pôžitky. Nebudeme môcť byť prekvapení, ak hráč odchovaný moderným kurikulom sa v polovici postupu na súperovu bránu zastaví, aby porozmýšľal o tom, čo od futbalu vlastne chce. Následne v záchvate kreatívnosti potom napáli loptu do bránky zozadu alebo ju pošle nechytateľným lobom do vlastnej bránky…
Zveličené ? Chvalabohu, zatiaľ áno. Ale dokedy ?
Rodičom, ktorých deti ešte neboli vzdelávané a vychovávané podľa nového kurikula, gratulujem. Ich deti domov prinesú vysvedčenie s normálnymi známkami. Ich deti budú ešte viac-menej normálne. A gratulujem aj sebe, že práve prebiehajúce ME vo futbale ešte beží podľa starých nemoderných pravidiel. Takže na konci zápasu budem môcť hráčov normálne známkovať alebo bodovať a na výsledkovej tabuli nebude svietiť rozhodcovo slovné hodnotenie zápasu, jednotlivých mužstiev a hráčov ale stručné číselné skóre…
-Užijem si túto nemodernu do sýtosti. Užite si aj vy, kým sa dá !
Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme. Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme