25. júla 2024

Sudcovia sa pre zaujatosť sami vylúčili. Šúrek podal sťažnosť

Prokurátor Michal Šúrek podal sťažnosť proti vylúčeniu sudcov, pretože verí, že nie sú zaujatí a mali by pokračovať v pojednávaní prípadu.

Zdielajte

Tento článok poskytuje prehľad o aktuálnom stave súdneho konania a otázkach týkajúcich sa zaujatosti sudcov.

  • Zaujatosť sudcov: Sudcovia Ján Buvala a Pamela Záleská boli vylúčení z prípadu zločineckej skupiny označovanej ako „takáčovci“ kvôli obvineniam zo zaujatosti.
  • Prokurátorova sťažnosť: Prokurátor Michal Šúrek podal sťažnosť proti vylúčeniu sudcov, pretože verí, že nie sú zaujatí a mali by pokračovať v pojednávaní prípadu.
  • Námietky obžalovaného: Obžalovaný Patrik Vidašič vznesol námietky zaujatosti voči ďalším sudcom, ktorí rozhodovali o existencii zločineckej skupiny.
  • Rozhodnutie Najvyššieho súdu: Najvyšší súd SR uznal námietky zaujatosti za opodstatnené a vylúčil sudcov Martina Bargela a Emila Klemaniča z prípadu.

Sudcovia sa pre zaujatosť sami vylúčili. Prokurátor Šúrek aj tak chce, aby prípad pojednávali. Prípad Ľubomíra Kudličku a spol. zamotáva aj korupčná kauza Dušana Kováčika.

Prípad zločineckej skupiny označovanej ako takáčovci prejednávajú na Špecializovanom trestnom súde od konca októbra 2021. Uskutočnilo sa už 37 pojednávaní, vypovedali obžalovaní, a desiatky svedkov, niektorí z nich aj opakovane. Vo veci doposiaľ konal senát zložený z predsedu Jána  Buvalu, sudkyne Pamely Záleskej a sudcu Mariána Mačuru. Posledný menovaný bol vlani  Súdnou radou SR preložený na ročnú stáž na najvyšší súd. V senáte ho vymenila nová sudkyňa Renáta Greif Radovčičová. Náhradným sudcom sa v kauze stal Marek Filo. Šestnásť obžalovaných nesúhlasilo so zmenou v senáte a už to stačí na to, že celý  prípad musia pojednávať úplne od začiatku. Otázkou však je, v akom zložení bude napokon senát.

Špecializovaný trestný súd ešte 9. apríla rozhodol, že sudcovia Ján Buvala a sudkyňa Pamela Záleská sú z dôvodu zaujatosti vylúčení.

Uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 2:1. (Celé uznesenie si môžete prečítať tu.) Rozhodli na základe námietky zaujatosti obžalovaného Patrika Vidašiča, ktorý sa odvolal sa aj známe rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vo veci Pavla Muchu a rozhodnutie v prípade bratov Krátkych, tykajúce sa porušenia zásady prezumpcie neviny.

Argumentoval aj tým, že Pamela Zaleská v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika ktorý je právoplatne odsúdený na osem rokov v korupčnom prípade, vyslovila presvedčenie o existencii zločineckej skupiny takáčovci a jej členoch. (Celý rozsudok z 20. septembra  2021 si môžete prečítať tu.)  Vo svojom podaní pripomenul, že dotyčná sudkyňa rozhodovala o Petrovi Kaňúchovi s prezývkou Jakuzza, ako členka senátu, ktorý mu schválil dohodu o vine a treste. V senáte bol v tomto prípade aj Ján Buvala.

Proti uzneseniu o vylúčení dvojice sudcov podal sťažnosť prokurátor Michal Šúrek a žiada ho zrušiť. Zastáva totiž  názor, že Ján Buvala a Pamela Záleská zaujatí nie sú a majú prípad pojednávať aj naďalej.

Jeho sťažnosť napadla na Najvyššom súde SR  do senátu, ktorý je zložený z predsedu Martina Bargela a sudcov Patrika Príbelského a Emila Klemaniča.

Rozhodoval o Kováčikovi

Obžalovaný Patrik Vidašič  však 6. júna podal  námietku zaujatosti aj voči sudcom Martinovi Bargelovi a Emilovi Klemaničovi. 

Poukázal na to, že sudca Martin Bargel osobitne prezentoval svoj jasný záver o existencii zločineckej skupiny takáčovcovi a zaradil jeho osobu do štruktúry zločineckej skupiny už v rozsudku  z 24. mája 2022, ktorým senát 5T Najvyššieho súdu SR v zložení  Peter Štift,  Peter Hatala a Martin Bargel rozhodoval o odvolaní bývalého špšciálneho prokurátora Dušana Kováčika. (Doposiaľ však v žiadnom konaní nebola na základe dokazovania na hlavnom pojednávaní na súde preukázaná existencia tejto skupiny. – pozn. autorky)

Existenciu zločineckej skupiny takáčovci odvodil odvolací súd  v rozsudku v prípade  Dušana Kováčika predovšetkým z výpovede svedka Mateja Zemana s prezývkou Zemák, ktorý „ju popísal vrátane znakov, štruktúrovanosti, časového obdobia existencie a horizontálneho a vertikálneho členenia. Uviedol, že do skupiny sa dostal v roku 2004 prostredníctvom  Borisa Kaisera s prezývkou Indián, ktorý mal na starosti biletárov, čierny výjazd a ochranku, na čele skupiny bol Ľubomír Kudlička a pod ním boli Patrik Vidašič a ďalší“.

V rozsudku v kaze bývalého špeciálneho prokurátora senát uviedol, že existencia zločineckej skupiny vyplýva ďalej z právoplatných rozsudkov, ktorými boli viaceré osoby odsúdené pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny označenej ako takáčovci a ide o rozsudky (schválené dohody o vine a treste – pozn. autorky) Špecializovaného trestného súdu:

  – z 5. júna 2018 odsúdený Nándor Kopecsni ohľadom zabezpečovania tzv. výpalného a ochrany prevádzok pre zločineckú skupinu.

 – z 18. decembra 2018  odsúdený Róbert Jakubec ohľadom podpálenia motorového vozidla za účelom poistného plnenia ohľadom zločineckej skupiny.

– z 26. februára 2020  odsúdený Mário Rosíval ako člen zločineckej skupiny v pozícii biletár, vyhadzovač a ochrankár vyššie postaveného člena zločineckej skupiny.

 –  z 12. novembra 2020  odsúdený Tomáš Klíma ohľadom nútenia osoby k zámernému vypovedaniu nepravdy v súdnom konaní, aby nevypovedala o trestnej činnosti členov zločineckej skupiny.

– z 10. decembra 2020  odsúdený Mioslav Paluch ako člen zločineckej skupiny v pozícii člena výjazdu a ochrankám vyššie postaveného člena zločineckej skupiny,

– z 19. novembra 2020 odsúdený Peter Kaňuch. ako člen zločineckej skupiny v pozícii ochrankár, člen výjazdu a vedúci výjazdu,

– z 4. decembra 2020 odsúdený Ondrej Mičo ohľadom zastrašovania iných osôb, aby títo nevypovedali ako svedkovia v trestnom konaní voči predstaviteľom zločineckej skupiny,

– z 26. augusta 2021 odsúdený Henrich Mihalovič ohľadom páchania majetkovej trestnej činnosti najmä majetkového charakteru pre zločineckú skupinu na pokyn vyššie postaveného člena skupiny,

– z 5. mája 2021 odsúdený Norbert Paksi ohľadom poskytovania informácií o rozpracovaní členov zločineckej skupiny zložkami Policajného zboru“.

Podľa názoru advokáta Erika Magála, ktorý Patrika Vidašiča zastupuje, senát 5T  Najvyššieho súdu SR (členom bol aj  sudca Martin Bargel) explicitne potvrdil svoje vnútorné presvedčenie o existencii údajnej zločineckej skupiny vrátane štruktúrovanosti, horizontálneho a vertikálneho členenia, do ktorého zaradil okrem Ľubomíra  Kudličku aj osobu jeho klienta.

Schvaľoval dohody s kajúcnikom

Okrem toho sudca Emil Klemanič potvrdil svoje vnútorné presvedčenie aj ešte ako sudca Špecializovaného trestného súdu schválením dohôd o vine a treste spolupracujúcich osôb vrátane Petra Kaňucha.

Rozsudok prijal senát, ktorému predsedal (členmi senátu boli Pamela Záleská a Ján Buvala) slovami: „Existencia danej zločineckej skupiny vyplýva ďalej z právoplatných rozsudkov, ktorými boli viaceré osoby odsúdené…,“

Podľa názoru advokáta to spôsobuje, že má už v súčasnosti celkom zjavne vytvorené ustálené presvedčenie o existencii zločineckej skupiny takáčovci a čiastočne aj o jej hierarchickom usporiadaní.

„Z analýzy skutkových viet rozsudku vo veci Peter Kaňuch je zrejmé, že formulácie skutkových viet tohto rozsudku porušujú prezumpciu neviny u ostatných obžalovaných v konaní voči Ľubomírovi Kudličkovi a spol.,“ uviedol v námietke zaujatosti advokát.

Takéto formulácie nezodpovedajú požiadavkám aktuálnej rozhodovacej praxe ESPĽ, ústavného súdu či najvyššieho súdu.  

Obhajca Erik Magál si tak myslí, že u sudcu Emila Klemaniča existujú zjavné pochybnosti o jeho nezaujatosti. Zdôraznil, že formulácia skutkových viet uvedeného rozsudku nie je len formálnym nedostatkom, no sudca Emil Klemanič má vopred vytvorenú jasnú predstavu o tom, že údajná zločinecká skupina označovaná ako takáčovci existuje a aj kto je na jej čele.

Paradox

Dôvody zaujatosti Emila Klemaniča vidí advokát tiež v tom, že má pomere k prejednávanej veci. Z uznesenia Špecializovaného trestného súdu o vylúčení Pamely Záleskej a Jána Buvalu vyplýva, že v rozsudkoch  vo veci Peter Kaňuch a vo veci Tomáš Klíma (ďalší takáčovec- pozn. autorky) treba akceptovať argumentáciu o stíhaní  obžalovaných v inom trestnom konaní. Chýba však výslovná formulácia, že o ich vine dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté a v ich odôvodnení nie je súdom bližšie vysvetlené, že rozsudok nerieši vinu tretích osôb.

 „Vzniknutá situácia vo vzťahu Emilovi Klemaničovi je unikátna, nakoľko ten istý právny a skutkový dôvod, teda rozsudok Špecializovaného trestného súdu vo veci Petra Kaňucha, je zároveň tiež skutkovým a právnym dôvodom vylúčenia Jána Buvalu a Pamely Záleskej z vykonávania úkonov trestného konania na Špecializovanom trestnom súde, ktoré má byť v tomto sťažnostnom konaní preskúmavané,“ odôvodnil námietku zaujatosti obhajca Erik Magál.

Emil Klemanič by teda v prípade rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu o vylúčení fakticky rozhodoval aj o dôvodoch vlastnej zaujatosti, a to ako sudca druhého stupňa. Jeho nevylúčenie v tomto sťažnostnom konaní by navyše priamo prejudikovalo rozhodnutie o samotnej sťažnosti. „Je teda zjavné, že sudca má pomer k prejednávanej veci,“ napísal obhajca.

Jednohlasne ich vylúčili

Senát najvyššieho súdu prišiel k záveru, že vznesená námietka zaujatosti je opodstatnená. Odôvodnenie vznesenej námietky je podľa jeho názoru presvedčivé a do úvahy bral aj  aktuálnu rozhodovaciu činnosť ESĽP, Ústavného súdu SR aj Najvyššieho súdu SR.

Vyslovil názor, že nie je vhodné, s ohľadom na objektívny test nestrannosti „Spravodlivosť nielenže má byť vykonaná, ona sa musí aj javiť, že je vykonaná“, aby sudcovia Martin Bargel a Emil Klemanič ďalej konali vo veci a na neverejnom zasadnutí 11. júna 2024  menovaných sudcov z prípadu vylúčil. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. (Uznesenie si môžete prečítať tu. )

[monsterinsights_popular_posts_widget]

Prokurátor zaujatosť nevidí

Aj proti tomuto  rozhodnutiu podal sťažnosť prokurátor Michal Šúrek. Poukázal na to, že obhajcovia zavazádzajú, keďže v rozsudku Petra Kaňucha je Ľubomír Kudlička označený „iba ako Ľ.K. prezývaný Kudla, ktorý je stíhaný v samostatnom konaní“.

Vo vzťahu k sudcovi Martinovi Bargelovi v sťažnosti uviedol, že samotný fakt, že bol v senáte, ktorý  rozhodoval o Dušanovi Kováčikovi nestačí na jeho jeho vylúčenie v kauze Ľubomíra Kudličku a spol.

Nesúhlasí s tým, že z objektívneho hľadiska by rozhodovanie sudcov, ktorí sa sami vylúčil, mohlo vzbudiť pochybnosti o ich nezaujatosti. Námietku voči nim tak považuje za neopodstatnenú.

O sťažnosti prokurátora Michala Šúreka bude päť členný senát Najvyššieho súdu SR, ktorého zloženie nie je v čase prípravy a zverejnenia tohto textu známe. Nedá sa však vylúčiť, že jeho členom môže/môžu byť aj sudca ktorý v minulosti už rozhodoval o údajných tákáčovcoch v súvisiacich veciach. Znamenalo by to podanie ďalšej námietky zaujatosti zo strany obžalovaných. Z prípadu takáčovcov sa na Najvyššom súde SR  už skôr vylúčili sudcovia Jozef Šutka a Juraj Kliment z dôvodu vzťahu k jednému z obžalovaných.

Júlia Piraňa Mikolášiková



Dovoľujeme si Vás osloviť s prosbou o pomoc. Náš obsah nezamykáme.  Boj s liberálnou chobotnicou o právny štát po voľbách 2023 nekončí, práve naopak. Každý finančný príspevok sa ráta a pomáha nám pokračovať v našej práci. Ďakujeme



Discover more from Jednotné nezávislé Slovensko

Subscribe to get the latest posts sent to your email.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *