Problém žobrania detí. Falošná humanita a tolerancia

---

• Problém žobrania detí: V Poprade sa často stretávajú žobrajúce deti, čo podľa autorky vytvára zlé sociálne vzorce.
• Incident v Nitre: Chlapec napadol iných chlapcov nožom a kameňom, čo vyvoláva otázky o zodpovednosti rodičov a spoločnosti.
• Kritika systému: Autorka kritizuje solidárny systém, ktorý podľa nej nevedie k zodpovednosti a náprave.
• Falošná humanita a tolerancia: Autorka tvrdí, že falošná humanita a tolerancia vedú k prehliadaniu problémov a nedostatočným opatreniam.

---

V nedeľu popoludní sa v popradskom Kauflande vytvorila rada na vracanie fliaš. Niektorí znechutene odchádzali, lebo pri oboch automatoch stáli spoluobčania, ktorí hádzali fľaše a hádzali a hádzali, mali so sebou kopu vriec plných fliaš. Ako inak, biela dodávka bola vriec plná – a deti rozlezené po okolí ešte aj žobrať stihli. Cca 10-12 -ročnému dievčaťu, ktoré oslovilo mňa so slovami „teta, dajte mi nejaké eurá, som hladná“, som pokojne povedala, že na to, aby ju živili, sú jej rodičia.

Ak ju nekŕmia a je naozaj hladná, nech mi to povie, a ja zavolám sociálku, ktorá ju dopraví niekam, kde sa o ňu budú starať a nebude trpieť hladom. Ale peniaze odo mňa nedostane. Bez slova sa otočila a šla skúšať k ďalšej pani prichádzajúcej s vozíkom.

Fenomén, ako v Poprade stretávam žobrajúce deti

Opakovane píšem o tomto fenoméne, ako v Poprade stretávam žobrajúce deti. Nie je to podľa mňa v poriadku, učíme ich prehliadaním takéhoto správania iba zlé sociálne vzorce. Fľaše pozbierame po kontajneroch a košoch, niečo vyžobreme – no kto by sa hrnul potom do práce… Varovný je aj čerstvý príbeh z NItry, ktorý uvádza článok

Dvaja chlapci sa hrali popoludní pred pol piatou popoludní v meste Nitra na ihrisku na kolobežkách a stali sa terčom útoku  „chlapca v rovnakom veku“.

A keďže žijeme na Slovensku, je každému úplne jasné, chlapec akého etnika ich napadol.

Vyhrážky to už neboli, ale hrozby – lebo pokrikovanie „zabijem vás, ak mi nedáte kolobežky“  spojil s hodením veľkého kameňa do jedného z chlapcov a s naháňaním chlapcov s nožom v ruke.

Čo asi z takého spratka bude za pár rokov? Dobodá nejakú nevinnú obeť na ulici, ako ten lump v Michalovciach prvého januára? Mimochodom, ten v base nepracuje, takže sa skladáme na neho, aj na jeho dieťa, ktoré sa medzičasom jeho družke narodilo. Že by mal poctivo pracovať, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil? Veď ako píše článok

Rodičia brutálne zavraždenej Eriky žiadali odškodné vo výške nákladov na pohreb, ako aj 30-tisíc eur za každého z rodičov, dovedna teda 60-tisíc.

No ak sa pán páchateľ v base povaľuje, odškodnenia sa nikdy nedočkajú. Mal by tam jednoducho povinne pracovať.

NIe, nijako sa netajím tým, že sa mi nepáči tento solidárny systém, v ktorom sa tí zodpovedne žijúci a pracujúci skladajú na lumpov, darebákovi, kriminálnikov. Nijako ich nenútime prevziať zodpovednosť za ich život a skutky, nahrádzať škodu a výdavky s ich pobytom v base, ale melieme „ľUDSKOPRÁVNE“ – nie, vy sa nemusíte o nič snažiť, my sa budeme starať o vás namiesto vás.

Naozaj si myslíte, že žobrajúce deti na ulici je správne?

Nuž, pozrime sa pravde do očí. Skutočne môžu beztrestne rodičia nechať pobiehať svoje maloleté asociálne sa správajúce deti s nožom po meste a ohrozovať iných? Je úplne jedno, či rómske alebo nerómske dieťa by to bolo – maloleté dieťa nemá čo vláčiť ulicami nôž. O tom, že by ním malo ohrozovať iné deti ani nehovoriac.

Jedným aspektom problematiky je falošná humanita. Také dieťa, ktoré sa správa takýmto agresívnym a ohrozujúcim spôsobom voči iným, je potrebné bezodkladne vyňať z rodiny a dať do režimovej liečby. Aby sa vyliečilo zo zjavne patologickej rodinnej výchovy. Nie za trest, ale aby sa zlepšila jeho šanca na normálnu budúcnosť. No ale to sa neudeje, lebo v rámci falošnej humanity ho necháme v rodine. A budú sa robiť opakované výchovné opatrenia v rodine, čiže nič. Až kým spratok nevyvedie naozaj niečo tragické, potom sa začnú všetci čudovať, že ako sa to len mohlo stať.

Ďalším aspektom problematiky je falošná tolerancia.

Keby toto spravilo dieťa z väčšinovej populácie nejakému rómskemu dieťaťu, to by tu bolo povyku. Ale „naši marginalizovaní“ môžu vystrájať, koľko sa im ráči. My ostatní sme povinní byť tolerantní a prehliadať to. Podotýkam, že len dovtedy, kým naozaj takýto agresor niekomu ublíži alebo niekoho zabije. A v Nitre sa problémy s asociálnymi spoluobčanmi kopia, už párkrát som o tom písala.

Tolerujeme, že robia chliev zo svojho životného okolia a brodia sa v osadách hŕbami smetí, v dôsledku čoho šíria infekčné choroby – až kým im tam bordel zasa raz nevypraceme.

Akceptujeme, že opakovane devastujú zadarmo získavané obydlia, teda pardon, vybývajú ich.

Tolerujeme, že mnohí z nich sa vyhýbajú práci a  niektorí politici im ešte nahrávajú rečami „ako nemôžu pracovať, lebo nemajú pracovné návyky“.  Som si istá, že ak budú musieť pracovať, pracovné návyky získajú. Lebo tie sa získavajú a rozvíjajú usilovnou prácou, nie je to vrodený dar či talent.

Tolerujeme, že takýto výrastok s nožom napadne deti na ihrisku za bieleho dňa – však kto by stíhal dieťa, nie?

No tipnime si – ako skončí vyšetrovanie tohto prípadu? Uzavrú to policajti konštatovaním, že ide o maloletého páchateľa, a tak sa nič diať nebude, nanajvýš dostane v rodine nejaké výchovné opaztrenia, ktoré sú stratou času?  Ak taký čin spácha dieťa, podľa mňa by mal niesť zodôpovednosť  v plnom rozsahu jeho rodič za zlú, nedostatočnú a zanedbávajúcu výchovu.

Alebo potom, ak sú v takýchto prípadoch policajti bezmocní, zaveďme ttrestnoprávnu zodpovednosť už od 10 rokov. Myslím, že dieťa v 10 rokoch už veľmi dobre rozumie tomu, že nemá behať s nožom po ulici a vyhrážať sa niekomu, či hádzať do neho kamene a kradnúť mu veci.

Elena

---

---