Ako na Slovensku funguje novinárska mafia?

---

• Novinárska mafia: Termín označujúci skupinu novinárov, ktorí majú vplyv na politiku a médiá, často prostredníctvom vydierania a manipulácie.
• Michal Albert: Bývalý pravicový politik, teraz komunista, ktorý má skúsenosti s mediálnymi manipuláciami a pracoval v rôznych redakciách.
• Pracovné skúsenosti: Albert opisuje svoje skúsenosti v redakcii, kde bol obvinený z fašizmu a následne prepustený kvôli tlaku kolegov.
• Kritika médií: Albert kritizuje médiá za ich praktiky, ktoré prirovnáva k mafiánskym metódam, a zdôrazňuje potrebu súdnych rozhodnutí pri obvineniach.

---

Novinárska mafia je termín, ktorý sa používa na označenie skupiny novinárov, ktorí majú vplyv na politiku a médiá. Táto „mafia“ môže ovplyvňovať politikov, určovať ich hlasovanie, rozhodovať o témach, ktoré sa otvárajú, a dokonca vydierať svojimi článkami. Jej sila spočíva v strachu, ktorý vyvoláva. Ak sa niekto nepodvolí, môže byť odstránený existenčne, nie fyzicky. Ide o zaujímavú tému, ktorú sa oplatí preskúmať viac

Predstavujeme video s profesionálnym publicistom PhDr. Michalom Albertom, PhD., ktorý má dva doktoráty z žurnalistiky. V minulosti bol pravicovým politikom, ale po osobných skúsenostiach s kapitalizmom a mediálnymi manipuláciami sa stal komunistom. Pôsobil v profesionálnych redakciách, vrátane TASR. Aktuálne žije v chudobe a hľadá podporu pre svoj nezávislý projekt KĽÚČ OD… Nedávno uskutočnil rozhovory s Ľubošom Blahom, Jurajom Blanárom a predstaviteľmi KSS. Okrem toho prispieva do alternatívnych médií, moderuje športovú reláciu v rádiu a venuje sa osvete.

Ako na Slovensku funguje novinárska mafia?

Prišiel som do redakcie (ktorú nebudeme menovať, pozn. editora), a šéf od mňa žiadal tri témy, na čo mi dal týždeň. Sadol som si do kaviarne a za 10 minút som poslal deväť tém. Za dva dni som mal dokopy 41 tém. Šéf bol prekvapený, pretože niečo také ešte nezažil, a povedal, že potrebuje niekoho ako som ja. Otvorene som hovoril o svojej práci na Úrade BBSK, ako aj ďalších 160 zamestnancov, a zdôraznil som, že som sa nedopustil žiadneho trestného činu. S týmto vedomím ma šéf prijal. Požiadal ma aj o skúšobný článok, tak som mu poslal hneď štyri, vrátane tém, ktoré by jeho redaktorom nenapadli, pretože sú už trochu vyhorení. Ale to je normálne, vyhorenie k práci patrí.

Myslel som si, že o dva roky by sa to mohlo stať aj mne. Nakoniec som bol prijatý do redakcie. Podpísal som zmluvu a začal pracovať. Kolegovia ma zasvätili do redakčných procesov a podobne. Predstavil som sa im len menom, pretože sa zvyčajne nepredstavujem celým menom. Nemuseli teda vedieť, kto som presne. No hneď prvý deň som odcestoval na služobnú cestu. Bolo to náročné, s fotografom sme sa snažili urobiť maximum. Vedeli sme, že kvôli náročnosti situácie a neochote respondentov hovoriť, pravdepodobne prinesieme len fotografiu. Šéf mi vopred povedal: „Uvidíme, čo sa podarí. Asi vám nikto nič nepovie, ale skúste to.“ No to nie je teraz dôležité. Po návrate z prvej služobnej cesty ma šéf informoval, že kolegovia protestujú a odmietajú so mnou spolupracovať, pretože si myslia, že som fašista. Povedal mi, že budem mať čo robiť, aby som ich presvedčil o opaku.

Tvrdili, že so mnou odmietajú pracovať, pretože som fašista.

Mimochodom, myslel som si, že keď niekto prijme niekoho do práce, má na to oprávnenie a rozhoduje o personálnych záležitostiach, najmä on sám alebo vedenie firmy, nie bežní zamestnanci. Je to ako keby generál nechal vojakov hlasovať o jeho rozkazoch. A čo sa týka obvinenia z fašizmu, bolo to povedané opatrne, nepriamo, ale predsa len povedané. Bolo jasné, že ma považujú za fašistu. O dva dni ma šéf zavolal do kancelárie a povedal, že dva dni nespal, pretože nevedel, čo má robiť, keďže kolegovia protestujú. Tvrdili, že so mnou odmietajú pracovať, pretože som fašista. Tak som šéfovi povedal, že si vyžiadam súdne rozhodnutie, ktoré potvrdí, že som fašista. Pretože v skutočne slušnej spoločnosti rozhoduje o takýchto veciach súd, nie redaktor. O personálnych otázkach by mal rozhodovať personálny oddelenie a šéfredaktor, nie redaktori.

Odpoveď bola, že osobne súhlasí s tým, že mám pravdu a že nie som fašista. Osobne mu nevadí, ak by som pokračoval v práci. Rozprával sa aj s vedením, ktoré tiež nemá námietky proti mojej ďalšej práci. Avšak tlak zo strany redaktorov a ostatných zamestnancov je taký silný, že mi musí dať výpoveď. Argumentoval som, že keďže neexistuje súdne rozhodnutie, ktokoľvek môže o komkoľvek povedať čokoľvek, napríklad, že je pedofil alebo zoofil, bez akéhokoľvek dôkazu.

Povedala, že som mal pravdu, ale že to ich nezaujíma.

Pýtam sa teda, či je toto slušnosť a či to poslucháčom nepríde ako mafiánske praktiky. Vydieranie je jednoducho mafiánska praktika a toto bolo určitým druhom vydierania. Predovšetkým ignorovanie rozhodnutia súdu, to je niečo, čo mafia robí často. Takúto slušnosť si nepredstavujem. A ak médiá takto fungujú, je to smutné, že ani personálna oblasť si nemôže vedenie obhájiť, pretože o všetkom rozhodujú iní. Zvykli sme si, že tí istí rozhodujú aj o politikoch, v článku napíšu, že je vinný, a nahradia tak políciu, prokurátora, sudcu, ba dokonca aj väzenského dozorcu. Každý by mal mať svoje kompetencie. Toto je vláda jednej skupiny, ktorá nerešpektuje napríklad úlohu a postavenie súdov. Nie som fašista a ak to o mne niekto tvrdí, mal by ukázať rozhodnutie súdu, ktoré to potvrdzuje.

KAMENSKÝ a Michal ALBERT sú slovenskí novinári a mediálni profesionáli.

• KAMENSKÝ je prezývaný aj ako „novinár s klobúkom“. Jeho skutočné meno je Ján Kamenický. Je známy svojimi investigatívnymi reportážami a komentármi. Má dlhoročné skúsenosti v oblasti žurnalistiky a pôsobil v rôznych médiách.
• Michal ALBERT je ďalší významný slovenský novinár. Jeho plné meno je Michal Albert. Aj on sa venuje investigatívnym témam a je známy svojou prácou v médiách.

Spolupracovali na rôznych projektoch a reportážach, ktoré sa zaoberali politikou, korupciou, alebo inými spoločenskými témami. Ich práca prispela k transparentnosti a informovanosti verejnosti.

Zdroje:
(1) NOVINÁRSKA MAFIA PRIKAZUJE POLITIKOM, AKO MAJÚ HLASOVAŤ A ČO
(2) Bývalý pravičiar, dnes komunista. Profesionálny žurnalista PhDr ….

---

---