TÁTO SPOLOČNOSŤ ZAHYNIE NA PREHÁŇANIE

• Hysterická spoločnosť: Autor Eduard Chmelár kritizuje súčasnú spoločnosť za jej hysterické a cynické správanie, ktoré bráni racionálnemu dialógu.
• Kroky ministerky kultúry: Diskutuje sa o kontroverzných krokoch súčasnej ministerky kultúry a jej komunikácii.
• Názory hercov: Autor Eduard Chmelár sa pýta, prečo sa neberú do úvahy názory iných umelcov, nielen aktivistických hercov.
• Politické paralely: Kritika hercov, ktorí prirovnávajú súčasnú dobu k minulým totalitným režimom.

Eduard Chmelár: V prostredí, kde jedna časť spoločnosti je hysterická a druhá cynická, je veľmi ťažké vysvetľovať veci triezvo a pokúšať sa o racionálny dialóg. Ale práve to potrebuje zdravá demokracia (namiesto štvavých kampaní) najviac. Kroky súčasnej ministerky kultúry sa obhajujú veľmi ťažko a do značnej miery si za to môže Martina Šimkovičová sama. Pretože v tejto funkcii vari nič nie je dôležitejšie ako spôsob komunikácie a ak je niekto arogantný a nepoučiteľný, mal by si to vyžrať sám. Imidž pani ministerky už teda nezlepšíme a ani to nie je naším cieľom – toto má v rukách len ona sama.

Niečo iné sú však fakty, ktoré dostávajú v aktuálnom spore poriadne na frak. V prvom rade ma zaráža, že nikto sa nepýta na názor členov operného alebo baletného súboru. Tvorí vari Slovenské národné divadlo len zopár aktivistických hercov? Prepáčte, ale prečo by ma malo zaujímať, čo neustále požaduje Stanke, Fialová alebo Pauhofová? Akú váhu majú ich politické výzvy a vyjadrenia ku všetkému? Koho zastupujú? Je to obyčajné zneužívanie známych tvárí. Tým skôr, že hanebne mlčali, keď predchádzajúca neviditeľná ministerka skutočne likvidovala slovenskú kultúru a nijako im nevadilo, že pre svoj rezort nedokázala z Plánu obnovy presadiť ani jediné euro!

Robili tak aj tí predošlí a nikto nevolal ľudí do ulíc.

Ministerka kultúry môže svojimi vyjadreniami i praktickými krokmi prekážať mnohým. A je to úplne v poriadku. Ale hysterčiť, že odvolanie niekoľkých ľudí je koniec demokracie a likvidácia kultúry, stavať sa do pozície bojovníkov apokalypsy a porovnávať súčasné obdobie s totalitou je (eufemisficky povedané) extrémne neprimerané. V prvom rade sa tu zabúda na to, že odvolanie vedúcich pracovníkov v rezorte je výsostnou právomocou každého ministra, a to bez udania dôvodu. Robili tak aj tí predošlí a nikto nevolal ľudí do ulíc.

Keď pred šiestimi rokmi odvolali generálneho riaditeľa SND Mariána Chudovského, herci reagovali neporovnateľne triezvejšie. Člen Činohry SND Milan Ondrík sa vtedy vyjadril takto: „Každý má nejakú funkciu, za ktorú si zodpovedá. Ja som herec, ja sa zaujímam o to, aby som podal dobrý herecký výkon. Ak niečo nefunguje, niekto za to musí niesť zodpovednosť.“ Zarážajúca ľahostajnosť, s akou okomentoval odvolanie vtedajšieho šéfa národného divadla, ostro kontrastuje s jeho dnešným vyjadrením.

Pred uvedením svojho nového filmu o mafiánskom bossovi Mikulášovi Černákovi označil súčasné obdobie za „dobu temna“, ktorá mu je natoľko odporná, že aktuálnych predstaviteľov moci by už nehral… Prepáčte, ale to chce vážne prirovnávať divoké deväťdesiate roky s mafiánskymi vraždami na dennom poriadku k súčasnosti??? To mu je milšie hrať mnohonásobného vraha ako súčasného premiéra? Vážený pán Ondrík, a nepreplo vám takto náhodou? Možno vás ospravedlňuje to, že ste boli vtedy príliš mladý na to, aby ste dokázali posudzovať politickú realitu, ale v tom prípade to prenechajte kompetentným a kvalifikovaným ľuďom a nehrajte sa na insitného historika.

Pán Maštalír, čo vy viete o komunistickom režime

Žiaľ, takto sa správa väčšina hercov jeho generácie. Tomáš Maštalír pred uvedením filmu o statočných novinároch, ktorí v minulom režime vzdorovali totalite, prirovnal súčasnú dobu k normalizácii. Už to znie ako povinná jazda, akoby si mysleli, že toto plané politizovanie je najlepšie promo ich práce, ale nemali by sme mlčať, keď sa robia takéto nehorázne paralely. Pán Maštalír, čo vy viete o komunistickom režime, keď ste vtedy ešte ťahali káčera? Chcete celkom vážne tvrdiť, že aj dnes máme politických väzňov, polícia rozháňa demonštrácie obuškami a vodnými delami a novinári nemôžu slobodne písať? V akom paralelnom vesmíre to žijete? A nediali sa tieto veci skôr za éry Matoviča, Naďa a Lipšica, keď ste vy nehanebne čušali?

Preto sú také zúfalo falošné reči Zuzany Čaputovej na vašu obranu – vraj ste svedomím spoločnosti citlivým na nespravodlivosť! Svatá prostoto!!! Povedzte mi jeden jediný príklad, kedy ste sa zastali ľudí vyhadzovaných z práce za politické názory, kedy vás pobúrilo zatváranie ľudí, ktoré sa ukázalo ako protiprávne, kedy ste sa zastali nejakého média, ktoré zakázala matovičovská junta. Namiesto toho ste tlieskali brachiálnej moci, ktorá svoje represívne opatrenia zdôvodňovala akousi „ochranou demokracie“. Ochranou pred kým? Pred ľuďmi? Čím je demokracia iba s jediným povoleným názorom? Ako sa opovažujete pyšne sa nazývať demokratmi, keď nemáte k demokratickým pravidlám ani štipku úcty a z vašich úst znie demokracia s prívlastkom liberálna asi tak presvedčivo ako „socialistická demokracia“ z úst komunistických papalášov?

Eduard Chmelár: Ja som sa s umelcami rozprával a tvrdia mi, že Matej Drlička klame

Ale späť k podstate problému. Necítim sa byť oprávnený k tomu, aby som posúdil, kto má v tomto spore pravdu. Ale kladiem si otázky, ktoré mali v prvom rade klásť novinári, keby si poctivo robili svoju prácu. Prečo sa nerozprávajú aj s inými umelcami ako s aktivistickými hercami. Ja som sa s nimi rozprával a tvrdia mi, že Matej Drlička klame. Je v záujme samého ministerstva kultúry, aby lepšie formulovalo svoje dôvody. Vyhadzovať mu na oči nemiestny vtip v Budapešti je trápne už len preto, že za tento „prešľap“ Matej Drlička už raz rezignoval a v novom výberovom konaní opätovne získal dôveru. Za vážnejšie obvinenia považujem tie, ktoré sa týkajú ekonomiky divadla, ale toto najpresvedčivejšie dokáže finančný audit, nie dojmy pani ministerky.

Pripomínam, že keď Matej Drlička odvolával renomovanú šéfku baletu Ninu Polákovú, aktivistickí herci sa nebúrili, hoci sa jej zastal aj Ivan Korčok. A keď Matej Drlička odvolal z funkcie riaditeľa Opery SND popredného dirigenta Rastislava Štúra (áno, hlavu slávneho štúrovského rodu), ako to, že nikto nenamietal, že národné divadlo stráca špičkového umelca, ktorý si okamžite našiel uplatnenie v zahraničí? Prečo sa dnes nepýtajú na názor jeho? Prečo sa nespýtajú na názor povedzme Božidary Turzonovovej, ktorá v tom divadle už niečo zažila?

Niečo tu smrdí

Priznám sa, že aj moju dôveru v Mateja Drličku nahlodali veľmi protichodné informácie, ktoré na jeho adresu povedali ľudia, ktorí s ním pracovali. Nedám na klebety, ale ak médiá ešte robia žurnalistiku, a nielen politickú propagandu, mali by ich preveriť. Mňa zarazilo už len to, ako Matej Drlička (dez)interpretoval doručenie odvolávacieho dekrétu. Tvrdil, že úradníčka ministerstva kultúry prišla s dvoma stokilovými gorilami. Nehovoril pravdu. Boli to dvaja zamestnanci Právneho oddelenia MK SR a mal by sa im ospravedlniť. Môžeme polemizovať o spôsobe, akým ministerka odvolala Mateja Drličku, ale ak bol opakovane PN a po doručení dekrétu zázračne vyzdravel, že bol schopný robiť tlačovky a navštevovať televízie… no tak si to sám vypýtal.

Nevolám po ničom inom ako po triezvom posudzovaní vecí. S ministerkou kultúry môžeme v mnohých veciach nesúhlasiť, ale nemali by sme škandalizovať štandardné manažérske rozhodnutia. Ona za ne ponesie politickú zodpovednosť, ona na ne dostala mandát a ona má aj právo obklopiť sa ľuďmi, ktorým dôveruje. Cimrmanovsky povedané, môžeme s tým nesúhlasiť, ale to je asi tak všetko, čo s tým môžeme robiť. Ak sme autentickí demokrati (dodávam ja).

Eduard Chmelár FB