Chmelár: stvorili sme kult toho najodpornejšieho masového vraha.

• Kritika filmu: Autor Eduard Chmelár kritizuje film, ktorý podľa neho vytvára kult masového vraha Mikuláša Černáka, a vyjadruje obavy z toho, ako je tento vrah prezentovaný ako sympatická postava.
• Reakcie verejnosti: Ľudia reagujú na film pozitívne, niektorí ho dokonca obhajujú, čo autor považuje za nebezpečné.
• Spoločenské dôsledky: Autor Eduard Chmelár varuje pred zvrátenými hodnotovými kritériami, ktoré film môže vytvárať, a kritizuje médiá za ich prístup k tejto téme.
• Porovnanie s inými postavami: Autor Eduard Chmelár porovnáva Černáka s inými historickými postavami, ktoré podľa neho spôsobili veľké škody Slovensku.

Eduard Chmelár: Ešte jednou poznámkou sa vrátim k aktuálnemu kinohitu a viac sa k tejto téme vyjadrovať nebudem. Naplnili sa moje najhoršie obavy. Ľudia sa z tohto filmu vracajú uveličení, niektorí až dojatí, píšu mi, že som ho vôbec nepochopil, že to bol v podstate dobrý človek, ktorý odstraňoval len zlých ľudí, v podstate to tu čistil! Vraj mal morálne zásady, nikdy by neublížil ženám a deťom, prispieval na charitu a cirkev, ľúbil svoju mamu a celá dedina si ho vážila… No to mi odľahlo, to by sme mu mali asi tie desiatky beštiálnych vrážd odpustiť, však?

Masový vrah Mikuláš Černák dokázal očariť herca Milana Ondríka

Fascinácia zlom vo filme nie je žiadnou novinkou. Ale to, čo je nebezpečné, je prístup samotných tvorcov k tejto téme. Ak masový vrah Mikuláš Černák dokázal očariť herca Milana Ondríka tak, že o ňom fascinovane hovorí, že nemal pocit, že sa rozprával so zlým človekom. A sú pre neho vagabundi tí, čo dnes vládnu a nie tí, ktorí tým najneuveriteľnejším spôsobom vymykajúcim sa všetkým zvráteným predstavám mučili a vraždili. Ak majú miestni dedinčania na neho len tie najlepšie spomienky a nikdy ho neodsudzovali. Hoci vedeli, čo robí, je to tá najhoršia správa o stave tejto spoločnosti.

Do tohto perverzného divadla sa zapojili aj médiá. Ktoré vyhľadávajú pochybné osôbky, pamätníkov (!), ktorí sa hrdia tým, že Mikiho (všimnite si už to familiárne pomenovanie, ktorým nám niečo podprahovo podsúvajú) poznali, že to bol sympaťák, ktorý sa k nim správal s veľkou úctou a vôbec nebol agresívny (rozumej, keď bol vyberať výpalné). A dokonca aj inak nemilosrdné filmové kritičky sa rozplývajú nad tým, akú mal charizmu…

Práve sme stvorili kult toho najodpornejšieho masového vraha.

Kto toto všetko vidí a bráni film obohraným klišé, že „je to o našej histórii“, tak je v mojich očiach zaslepený idiot, ktorý nevie o dejinách vôbec nič. Pretože z tohto filmu nebude žiadne poučenie, žiadna katarzia. Práve sme stvorili kult toho najodpornejšieho masového vraha. Velebíme monštrum, ktorému týmito obdivnými výrokmi staviame slavobránu k slobode.

Ak by sme sa mali naozaj naučiť niečo o našich najnovších dejinách, museli by sme do tej série agitpropov zasadiť príbeh o inom Mikulášovi. O podvodníkovi, ktorý aj so svojimi kumpánmi Miklošom, Palackom a inými oklamal celý národ a pod falošnou zámienkou privatizácie odovzdal naše strategické podniky do rúk iných štátov. O lumpovi, vďaka ktorému už nemáme slovenskú ekonomiku, lebo sídla veľkých firiem sú v zahraničí, nič podstatné nevlastníme, nič dôležité nevieme ovplyvňovať. Tento Miki nás zatiahol do troch nezákonných vojen a má tak na rukách krv slovenských vojakov. Lenže toto sa do vízie našich „umelcov“ pracujúcich so šablónou „lebo Fico“ nehodí. Výsledkom sú vymyté mozgy mladej generácie a nastavenie zvrátených hodnotových kritérií, ktoré nám ako vzory ponúkajú ohavných vrahov. Je mi z toho na vracanie. Nikdy sa s týmto videním sveta nezmierim.

Eduard Chmelár FB