SLOBODA: Prečo by sme mali zakazovať iným, aby boli hlúpi?

• Sloboda slova: Autor Peter Tóth diskutuje o dôležitosti slobody slova a myslenia, a kritizuje snahy o reguláciu obsahu na internete.
• Škodlivý obsah: Pochybnosti o tom, čo je považované za škodlivý obsah, a kto má právo rozhodovať o jeho zákaze.
• Cenzúra: Kritika cenzúry a jej negatívneho vplyvu na vedeckú diskusiu a slobodu prejavu.
• Príklady: Uvedené sú rôzne príklady kontroverzných názorov a otázka, prečo by mali byť niektoré názory zakazované.

SLOBODA: IDE VIAC NEŽ LEN O TELEGRAM

Peter Tóth: Dnes trochu všeobecnejšie. Je to síce reakcia aj na trampoty zakladateľa Telegramu, ale iba okrajovo, pretože v centre dnešnej úvahy je sloboda slova a sloboda myslenia.

Tí, čo žiadajú viac regulácií obsahu internetu, špecificky sociálnych sietí a mobilných aplikácií fungujúcich aj ako sociálne siete, argumentujú potrebou boja proti takzvanému škodlivému obsahu.

A to je neuralgickým bodom celého problému!

Čo je to vlastne škodlivý obsah? (Ponechajme bokom napríklad otvorené výzvy na páchanie násilia a podobne, to je spoľahlivo pokryté Trestným zákonom.) A komu vlastne škodlivý obsah v skutočnosti škodí?

Je škodlivým obsahom tvrdenie, že Zem je plochá? Je škodlivým obsahom tvrdenie, že človek sa nerodí buď ako muž, alebo ako žena, ale pohlavie si v zmysle práva na sebaurčenie vyberá? A je škodlivým obsahom popieranie holokaustu? Je škodlivým obsahom bagatelizovanie utrpenia Palestínčanov v Gaze? Alebo je škodlivé tvrdenie, že vojna na Ukrajine nie je vecou boja dobra proti zlu, ale ide o geopolitické súperenie o ovládnutie geografického jadra Eurázie? Či je škodlivým obsahom konštatovanie, že kým Rusko v rámci hybridných a psychologických operácií využíva nepriehľadnú sieť elektronických médií a farmu anonymných účtov na sociálnych sieťach, USA na rovnaké potreby využívajú globálnu sústavu takzvaných neziskových organizácií?

Peter Tóth: Prečo by sme mali zakazovať iným, aby boli hlúpi?

Pokračovať by sme mohli donekonečna. A nedopracovali by sme sa nikam. Okrem iného aj preto, lebo zakazovať hlúpe tvrdenia je rovnako nezmyselné, ako pokúsiť sa zakázať hlúposť ako takú. Zoberme si napríklad výrok, že Zem je rotujúci ihlan. Je to blbosť, ale prečo by sme mali niekomu zakazovať šíriť to? Azda nedôverujeme oprávnenému predpokladu, že absolútna väčšina ľudí sa nad tým len pousmeje? Prečo by sme mali zakazovať iným, aby boli hlúpi? Veď to by sme museli na dve doby zrušiť 99 percent redaktorov progresívnych šerblíkov. Či?

Iné tvrdenia, ktorých nezmyselnosť nie je taká zjavná, sú zase predmetom legitímnych sporov a konkurujúcich si interpretácií. Prečo by mal byť jeden z dvoch odporujúcich si názorov považovaný za nebezpečný a druhý za vhodný či dokonca jediný správny? Ozaj! A čo taká vedecká diskusia? Aj do tohto procesu by mala zasahovať cenzúra nebezpečného obsahu? (Nesmejte sa, napríklad v Kanade už takto zničili profesionálne životy nejednému skvelému akademikovi.)

Kto rozhodne o tom, že názor je nebezpečný?

A okrem toho: Kto rozhodne o tom, že jeden názor je nebezpečný a druhý má právo existovať? Rada ajatolláhov tlačového orgánu Progresívneho Slovenska? Či veľkňazi magickej inkvizície projektu Konšpirátori.sk? Alebo infantilný žandár na úseku ideovej polície Dávid Púchovský? Nebodaj istá ZKH, čo nedávno oplodnila verejnú diskusiu axiómou, že o pravde sa nediskutuje? Majú byť rozhodcami názorových sporov anonymné komisie cenzorov Facebooku?

Jedno je isté, nebezpečenstvom nie sú takzvané nebezpečné názory, ale je ním úsilie poniektorých kruhov označovať nepohodlné názory za nebezpečné a ešte ich aj zakazovať, prípadne trestať. Aj preto je potrebné mať sa na pozore, keď štáty položia ruku na ľudí, ako je Pavel Durov.

Peter Tóth & Ďateľ