Eduard Chmelár: Sama Hanzelová potvrdila, že do RTVS nepatrí

• Kritika Hanzelovej: Autor Eduard Chmelár kritizuje Zuzanu Kovačič Hanzelovú za jej komentáre o RTVS a jej bývalých kolegoch.
• Obvinenia z nepravdivosti: Autor Eduard Chmelár tvrdí, že Hanzelová zavádzala a klamala vo svojich vyjadreniach.
• Obrana kolegov: Autor Eduard Chmelár obhajuje svojich bývalých kolegov, ktorých Hanzelová kritizovala.
• Osobné útoky: Autor Eduard Chmelár sa bráni voči osobným útokom Hanzelovej a poukazuje na jej nedostatky.

Ani deň nevydržala Zuzana Kovačič Hanzelová, aby nám nepodala jasný dôkaz, prečo do verejnoprávneho média nepatrí a prečo nerozumie jeho poslaniu a pravidlám. Vo svojich „Spomienkach na Jaroslava Rezníka“ uverejnených dnes v jednom z červených denníčkov, bulvárnym a hlavne neférovým spôsobom poohovárala, koho mohla a ešte pritom aj spôsobom sebe vlastným zavádzala a klamala.

Eduard Chmelár: ĎAKUJEM ZUZANE KOVAČIČ HANZELOVEJ ZA POTVRDENIE, ŽE DO RTVS NEPATRÍ

Hneď na úvod sa musím ohradiť voči jej tvrdeniu, že jej Rezník „ako oponenta k prezidentke Čaputovej navrhoval neúspešného prezidentského kandidáta Eduarda Chmelára“. Kovačič Hanzelová zámerne posúva veci v čase, čím im dáva úplne iný význam. Z RTVS odišla v máji 2018, teda v období, keď Zuzana Čaputová ešte nebola prezidentkou a keď sme ešte len ohlasovali kandidatúru. V prvom prieskume agentúry AKO (v čase, keď ešte v kampani neboli veľké peniaze) ma médiá označili za jedného z favoritov, od Roberta Mistríka na prvej priečke ma delilo len 1,3 percenta, Zuzana Čaputová skončila až ôsma. Nebol dôvod, prečo byť k nej osobitne zhovievavý, no ona si platila exkluzívny priestor, do médií chodila sama a priam panicky sa vyhýbala konfrontácii so mnou – ako napríklad na odbornej diskusii organizovanej Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení, kam pôvodne prisľúbila účasť, ale keď zistila, že bude diskutovať so mnou, odmietla ju.

Takže ak chcela RTVS zorganizovať duel medzi mnou a Zuzanou Čaputovou, bolo to vo verejnom záujme, a keď sa proti tomu postavili dnes už bývalé redaktorky verejnoprávnej televízie, aspoň vieme, kto za koho kope. Tým skôr, že Hanzelová namietala, že do RTVS by som ako bývalý politik nemal mať prístup, ale hrkútať si s Miklošom a Leškom jej problémy nikdy nerobilo. Napokon, v RTVS som nebol ani nepamätám (na rozdiel od nej, ktorá bola ešte vo februári tohto roka hosťkou svojej kamarátky Veroniky Ostrihoňovej v Silnej zostave – tak veľmi trpeli liberáli v RTVS), takže obviňovať Rezníka, že ma tam nadpriemerne presadzoval, je mimo misu.

Absolútne cez čiaru, priam bezcharakterne, sa zachovala Kovačič Hanzelová k svojim bývalým kolegom. Môžem mať tisíc výhrad k ich práci, ale Ľubomír Bajaník, Michal Dzurjanin, Vahram Chuguryan a iní sú na rozdiel od nej špičkoví rokmi preverení profesionáli. Kydať na nich a hovoriť o nich ako o „bizarných ľuďoch“ a „morálke na nule“ je absolútny ľudský suterén. Viete, aj ja by som mohol povedať o tejto bezcharakternej a hlúpej panej zopár pikantných klebiet, ale toto je úroveň, kam ma nestiahne.

Ale musím sa ozvať, keď uráža Vahrama Chuguryana ako „nevzdelaného, nekompetentného, veľmi zákerného a pomstychtivého človeka“, lebo presne toto sedí na ňu. Možno sa Chuguryan nehodil na manažérsku pozíciu, ale ako novinár bol jedným z našich najlepších zahraničnopolitických reportérov nielen v rámci RTVS a ako človeka som ho poznal ako mimoriadne seriózneho pána, ktorému táto osôbka z červeného denníčka nesiaha po kolená ani odborne, ani ľudsky. Veď ak o morálke a vzdelaní rozpráva práve táto kvintesenciálne obmedzená žena, ktorá ledva skončila školu a reportáž z premiéry opery berie ako šikanu, tak to už nie je dobré ani ako vtip.

Ak denník Sme siahne k takýmto bulvárnym osočovaniam, nemal by sa nazývať serióznym denníkom. Ale to podstatné je pochopiť jednu vec. Myslieť si, že problémy so spravodajstvom verejnoprávnej televízie vyriešime návratom ľudí ako Zuzana Kovačič Hanzelová, je (aby som to povedal šetrne) nedorozumením non plus ultra.

Eduard Chmelár FB