Súčasná degenerácia Slovenskej „kultúrnej“ obce

• Morálny úpadok: Slovenská kultúrna obec je kritizovaná za spoluprácu s kriminálnikmi a za morálny primitivizmus.
• Satira a paródia: Umenie a humor sú používané na vyjadrenie názorov a spochybnenie konvencií, často kontroverzne.
• Výzva pre elity: Kultúrne elity by mali byť príkladom pre budúce generácie, ale často zlyhávajú v morálnych hodnotách.
• Reflexia doby: Súčasná doba je charakterizovaná hodnotením podľa sociálnych médií a povrchných kritérií.

Slovenská kultúrna obec je v súčasnosti tak zdegenerovaná, že obcuje aj s najťažšími zločincami. Za toto vykrádanie by mali viacerí niesť zodpovednosť.

O morálnom primitivizme tzv. kultúrnych elít sa popísalo veľa. Ale niektorí stále dokážu miestami prekvapiť v akom príšerne morálne upadnutom stave sú.

Slovenská kultúrna obec je v súčasnosti tak zdegenerovaná, že obcuje aj s najťažšími zločincami. Za toto vykrádanie by mali viacerí niesť zodpovednosť.

Morálny primitivizmus kultúrnych elít je téma, ktorá vyvoláva mnoho diskusií a názorov. V súčasnosti sa často stretávame s paradoxom, kde tí, ktorí by mali byť nositeľmi kultúrnych a etických hodnôt, sa niekedy správajú spôsobom, ktorý by sme skôr očakávali od postáv z reality show, než od predstaviteľov elít. Je to ako keby sme sledovali divadlo, v ktorom hlavné role hrajú filozofi, ale scenár napísal autor komických skečov. A nie je to len komédia omylov, ale tragikomédia, kde sa smiech mieša s pocitom rozčarovania.

„Sú to ľudia, ktorí by mali byť sochami v parku múdrosti, ale skôr pripomínajú strašidlá v záhrade absurdity.“

V tejto „predstavení“ sa stretávame s rôznymi charaktermi: s filantropmi, ktorí svoje bohatstvo získali pochybnými praktikami, s umelcami, ktorí svoje diela predávajú za astronomické sumy, zatiaľ čo ich obsah je na úrovni detských kresieb, či s politikmi, ktorí sľubujú zmeny, ale jediná zmena, ktorú prinášajú, je zmena v ich bankovom zostatku. Ako by povedal jeden známy satirik: „Sú to ľudia, ktorí by mali byť sochami v parku múdrosti, ale skôr pripomínajú strašidlá v záhrade absurdity.“

Je to svet, kde sa etické normy zdajú byť flexibilnejšie než gymnasta na olympiáde a morálka je viac otázka prieskumu verejnej mienky než pevného presvedčenia. V tomto svete sa „morálny kompas“ zdá byť viac zábavnou aplikáciou na telefóne, ktorá ukazuje smer podľa toho, kde je najbližšia kaviareň, než serióznym nástrojom pre navigáciu životom.

Ale možno je to len odrazom našej doby, kde sa všetko hodnotí podľa počtu lajkov na sociálnych sieťach

Kde je dôležitejšie vyzeráť dobre na fotke, než robiť dobre vo svete. V tomto kontexte sa morálny primitivizmus stáva len ďalším hashtagom, ktorý sa objaví na chvíľu v trendoch a potom zmizne v digitálnom zábudlísku.

Napriek tomu, že sa to môže zdať ako scéna z nejakého surrealistického filmu, je to realita, v ktorej žijeme. A možno práve preto by sme mali byť viac ako kedykoľvek predtým ostražití a kritickí voči tým, ktorí by mali byť príkladom. Pretože ak sa kultúrne elity stanú synonymom pre morálny primitivizmus, potom sa musíme pýtať, aký príklad dávajú budúcim generáciám. A možno práve v tom je skrytá výzva pre nás všetkých – stať sa lepšími „elitami“ vo vlastných životoch, bez ohľadu na to, či nás sleduje dav, alebo nie. Lebo nakoniec, morálka by nemala byť len o tom, ako nás vidia iní, ale o tom, ako sa vidíme my sami. A to je predstavenie, na ktoré by sme nemali zabudnúť.

Ja sa i trochu čudujem, že sa niekto čuduje. Desakralizácia a zosmiešňovanie kresťanstva je ich „národná“ obaľovačka už od slávnej revolúcie, keď prostitútky a ožranov intronizovali na oltár divadiel ako nové „božstvo rozumu“. A reputáciu úchyláckeho, dekadentného súboru majú už dlhodobo. Čiže niečo také sa dalo od nich čakať.

Ja mám dojem, že už sa ani ľudia nečudujú.

V histórii ľudstva sa často stretávame s rôznymi formami kritiky a satiry, ktoré sa dotýkajú rôznych aspektov spoločnosti, vrátane náboženstva. V minulosti, ako aj v súčasnosti, boli umelci a spisovatelia, ktorí používali svoje diela na vyjadrenie názorov alebo na spochybnenie určitých konvencií. Satira a paródia sú formy umeleckého vyjadrenia, ktoré môžu byť kontroverzné, ale zároveň môžu slúžiť ako prostriedok na otvorenie diskusie o dôležitých témach.

Je dôležité si uvedomiť, že umenie a humor majú rôzne formy a nie všetky z nich rezonujú s každým jednotlivcom rovnako. V rámci slobody prejavu je priestor na rôzne názory a interpretácie, a to aj v prípade, keď sa dotýkajú citlivých tém, ako je náboženstvo. Kultúrne a historické kontexty tiež hrajú významnú úlohu v tom, ako sú určité diela vnímané a hodnotené. V konečnom dôsledku je na každom z nás, ako pristupujeme k týmto dielam a aký význam im pripisujeme v širšom kontexte spoločnosti a kultúry.