Michal Zoldy: PÔJDE DO TUHÉHO, ALE TREBA TO USTÁŤ

• Kritika zo strany EÚ: Ak parlament odvolá Šimečku z funkcie podpredsedu, Slovensko môže čeliť zvýšenej kritike zo strany Európskej komisie a eurobyrokracie v Bruseli.
• Historické paralely: Autor Michal Zoldy porovnáva súčasnú situáciu s obdobím 90. rokov, keď Slovensko čelilo kritike kvôli menšinovej politike a Gabčíkovskému vodnému dielu.
• Dezinformácie: Článok poukazuje na šírenie nepravdivých informácií o Slovensku, ktoré majú za cieľ destabilizovať vládu.
• Výzva na odolnosť: Autor Michal Zoldy vyzýva na pripravenosť čeliť tlaku a obhajovať pravdu o situácii na Slovensku.

Michal Zoldy: Denno-denne sme boli na pranieri

Ak parlament odvolá Šimečku z funkcie podpredsedu, čo je pravdepodobné, Slovensko sa ocitne pod násobne väčšou palbou hysterickej kritiky zo strany Európskej komisie a celej tej obrovskej mašinérie eurobyrokracie v Bruseli než doteraz. Predstavte si tú „drzosť“ – odvolať z podpredsedníckej funkcie bývalého podpredsedu Európskeho parlamentu. Neslýchané! Brusel pri tom nebudú zaujímať argumenty, dôvody a fakty, s tým má Slovensko bohužiaľ skúsenosti už z minulosti, a je dobré a užitočné si tie skúsenosti aktuálne pripomenúť.

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa nielen oficiálny Brusel, ale aj ešte všemocnejší Washington a západné médiá všetkých mienkotvorných prúdov zniesli na Slovensko ako kŕdeľ krkavcov kvôli údajnému utláčaniu maďarskej menšiny na Slovensku a nerešpektovaniu jej legitímnych národnostných a občianskych práv vtedajšou slovenskou vládou. Denno-denne sme boli na pranieri aj kvôli Gabčíkovskému vodnému dielu, ktoré bolo svetovej verejnosti prezentované ako mimoriadne škodlivý a exemplárne nebezpečný megalomanský projekt ešte z čias komunizmu a bolo by ho treba okamžite zbúrať a Maďarsku, ktoré v tom projekte malo pôvodne spolupracovať s nami v rámci spoločne zamýšľanej sústavy Gabčíkovo-Naďmaroš, sme sa mali s hanbou ospravedlniť.

Šimečkovský denník SME a jeho filiálka SLOVAK SPECTATOR v angličtine, vylieval vedrá špiny na slovenskú vládu.

Takže Slovensko čelilo masívnej, bezohľadnej a absolútne nezaslúženej kritike kvôli menšinovej politike a kvôli Gabčíkovu (mimochodom, kto by sa na Západe v súčasnosti postavil na obranu dnešného Orbánovho Maďarska v akejkoľvek veci?). Hluchý a slepý západný svet vtedy nezaujímala pravda lebo zahraničie bolo intenzívne prekrmované horami štvavých klamstiev priamo z Bratislavy od neslávne známeho Miklóša Duraja, Pála Čákyho a celej vtedajšej SMK, vrátane Dzurindovej SDK a SDKÚ-DS. Komisári EU sem chodili ako na klavír a kritizovali doslova všetko, bez ohľadu na skutočný stav vecí. No a vtedajšie médiá, hlavne Šimečkovský denník SME a jeho filiálka SLOVAK SPECTATOR v angličtine, vylieval vedrá špiny na slovenskú vládu.

V novembri 2000 som absolvoval cestu do troch severských štátov (Fínska, Švédska, Dánska) a Írska, a stretol som sa tam v centrálach politických strán s ich predstaviteľmi, aby som vysvetľoval ako sa veci na Slovensku v skutočnosti majú. Medzi najzúrivejšimi kritikmi Slovenska bolo vtedy okrem Francúzska a Nemecka hlavne Švédsko a Fínsko. Na stretnutí v centrále Švédskej ľudovej strany Jan-Erik Enestama v Helsinkách som argumentoval okrem iného aj tým, že ich politická strana a jej fínska ministerka kultúry v Bratislave na konferencii osobitne zdôraznila a vysvetlila, že oni nie sú švédskou menšinou, ale po švédsky hovoriacimi Fínmi….. Aký to rozdiel v porovnaní s SMK. Uviedol som aj konkrétny príklad, ako sa deformuje vedomie západnej verejnosti vo vzťahu k Slovensku v rozpore s realitou.

Ako riaditeľ Slovenskej informačnej agentúry som v roku 1998 sprevádzal, dokonca aj v roli tlmočníka, skupinu nemeckých, francúzskych a britských novinárov z najväčších médií počas ich pracovnej návštevy Slovenska. Chceli vidieť Gabčíkovo, tak sme tam išli a oni si ho fotografovali zo všetkých strán a oboznámili sa aj s odborným výkladom priamo na mieste. Požiadali ma, úplne mimo naplánovaný program, či by som ich nemohol vziať aj do tamojšej maďarskej základnej školy, ak tam taká je. Bolo poludnie a riaditeľka veľkej maďarskej základnej školy novinárov prijala a informovala ich, že na južnom Slovensku nik maďarskú menšinu neutláča, že tam nie sú žiadne nepokoje a Slováci a Maďari žijú spolu v harmónii a pokoji. Keď sme odchádzali, pribehol k mikrobusu zadychčaný učiteľ z tamojšej o polovicu menšej slovenskej školy, aby aj on novinárov uistil, že na južnom Slovensku nie sú žiadne menšinové problémy a že to iba nezodpovední politici robia špinavú politiku a „informujú“ zahraničie v rozpore s realitou.

Do sveta sa valia nepravdivé informácie, tento raz nie od predstaviteľov SMK, ale od dezinformátorov z Šimečkovho Progresívneho Slovenska.

Odtiaľ sme išli do centrály SMK v Bratislave a tam ich Árpád Duka-Zolyomi usadil okolo stola a hneď v prvých vetách začal dezinformovať, ako strašne maďarská menšina na Slovensku trpí, a ako nemilosrdne sú maďarské školy na Slovensku diskriminované….. To sa nedá ani komentovať, ale musel som to tlmočiť slovo za slovom tak, ako im to tam rozprával

Znovu sa Slovensko nachádza v podobnej situácii ako vtedy, a znovu sa zákerným spôsobom valia odtiaľto do sveta nepravdivé informácie, tento raz nie od predstaviteľov SMK, ale od dezinformátorov z Šimečkovho Progresívneho Slovenska. Znovu sa Slovensku nasadzuje psia hlava, znovu nikoho nezaujíma pravda, znovu v tom ide aj Brusel a znovu to má ten istý účel – odstrániť legitímne zvolenú vládu, ktorú si ľudia vybrali v demokratických voľbách. Treba rátať so všetkým a byť pripravení čeliť ešte väčšiemu tlaku. Drzý „spratek“ Šimečka sa vyhráža a arogantne posiela postreleného premiéra Fica na odchod do dôchodku s tým, že už je vraj starý, unavený a rozpadá sa mu štát. Dajme si veľký pozor, lebo náš štát sa naozaj môže rozpadnúť a možno aj zaniknúť, ak by sa raz dostala k moci Šimečkova a Kolíkovej opozícia.

Michal Zoldy TG