Michal Zoldy: MILIARDA EUR A ROBERT FICO

• Finančná pomoc: Michal Zoldy: Premiér Robert Fico získal miliardu eur od Európskej komisie na sanáciu škôd po povodniach a na preventívne opatrenia.
• Politická scéna: Fico sa napriek atentátu a kritike médií nevzdal a pokračuje vo svojej politickej kariére.
• Kritika médií: Autor Michal Zoldy kritizuje médiá za to, že sa nezamerali na dôležité otázky týkajúce sa finančnej pomoci, ale na nepodstatné témy.
• Spomienky na minulosť: Autor Michal Zoldy spomína na bývalých politikov a porovnáva ich s dnešnými politickými predstaviteľmi.

Predseda vlády sa po májovom atentáte s jednoznačným opozičným rukopisom mohol na všetko zvysoka vykašľať a povedať si, že mu nič na tom svete nestojí viac za to bojovať so všetkými tými neskutočnými idiotmi v politike a v médiách. Mohol sa stiahnuť z politickej a verejnej scény ale neurobil to, nestiahol sa. Pokojne mohol, ja by som to asi na jeho mieste urobil, a nik aspoň trochu normálny by mu to nevyčítal, on ale ide ďalej a včera sa z Poľska vrátil s miliardou eur pre vodou a bahnom zaplavené a premáčané Slovensko od Európskej komisie na sanáciu škôd po minulotýždňových päťdesiatročných povodniach. Okrem sanácie zostane z toho balíka peňazí dosť aj na preventívne opatrenia na elimináciu veľkých vôd v budúcnosti pod taktovkou Tomáša Tarabu, ďalšieho borca, ktorý s bezhraničnou ľudskou hlúposťou bojuje ako ťažkotonážny ľadoborec v Beringovom mori, podobne ako jeho vládny šéf.

Naše tupé médiá hlavného prúdu

Robert Fico predstúpil s tým balíkom peňazí pred verejnosť aj s podpredsedom vlády Tarabom a naše tupé médiá hlavného prúdu, ktoré ten víkendový povodňový prúd mohol radšej kamsi nadobro spláchnuť, mu namiesto otázok, týkajúcich sa miliardy eur pre Slovensko z Wroclawy, kládli otázky, ako sa dnes moderne hovorí, mimo misu. To sú chvíle keď si hovorím, že je škoda, že už nie som novinár, nesedím s novinárskym preukazom a s akreditáciou v kapse na tlačovkách vlády, ale pozerám sa na to bezmocne doma v kresle pri kozube s balíčkom paprikových lupienkov, ktorý v nervozite zlikvidujem ešte prv než tlačovka skončí.

Ako sa tak na toho nášho premiéra Fica dívam ako tam stojí za tými mikrofónmi s logom úradu vlády za chrbtom napadá ma, že ak by konečne niekto pri zmysloch z našej štrajkujúcej kultúrnej obce, ak v tej sebavedomej filmárskej a hereckej brandži niekto taký vôbec zostal, konečne hľadal seriózny námet na dobrý film, nie nejaký ďalší primitívny paškvil z dielne priblblého magora s tučným rozpočtom od bývalého ministerstva kultúry, potom je tu živý príbeh, ktorý stojí za to.

Lenže to by sme nemohli byť Slovensko, lebo my hlupáci si naše osobnosti bohužiaľ vážime a staviame im kade tade po kopcoch mohyly až po smrti. Hoci v záujme objektivity pravdou je, že dokonca aj taký prezident John F. Kennedy sa stal námetom na dobré dokumentárne filmy až keď už bolo neskoro a jeho vdova Jacqueline sa plavila so svojim novým manželom a gréckym lodným magnátom Onassisom hore dolu po svetových moriach a oceánoch.

ľutujem toho nášho premiéra, pozošívaného skvelými bystrickými chirurgmi z Rooseveltovej nemocnice naspäť do jeho bývalej formy

Úprimne povedané, ľutujem toho nášho premiéra, pozošívaného skvelými bystrickými chirurgmi z Rooseveltovej nemocnice naspäť do jeho bývalej formy, že sa aj po tom všetkom, čo sa mu stalo v Handlovej, musí donekonečna zrážať s toľkou príšernou ľudskou blbosťou v slovenskej politike a v médiách. V bežnom živote by sa človek v takých situáciách jednoducho zobral a odišiel preč, ale premiér to urobiť nemôže. On si síce občas s nostalgickým povzdychom zaspomína na staré dobré časy takých údajných velikánov slovenskej politiky ako bol Dzurinda, Hrušovský, Kaník, Mikloš alebo Csáky, ale tu jeho spomienkový optimizmus nezdieľam, aj keď uznávam, že v porovnaní s ľuďmi ako je Pročko, Kolíková, Matovič, Šimečka či Grohling tu istý, nie nepodstatný kvalitatívny rozdiel predsa len je.

V štrnástich mestách sa pod vedením Šimečku predvčerom zas nezmyselne protestovalo proti vláde a na podporu kultúry v štýle polonahej tanečnice, zmietajúcej sa v kŕčoch pred zrakmi užasnutých divákov aj napriek tomu, že tie zábery z psychedelických záchvatov tancujúcej Salome už obleteli celé Slovensko a zavítali nielen do obývačiek na smrť preľaknutého konzervatívneho ľudu vo Svidníku, Turzovke, Brezne alebo Poltári, ale aj do elitárskych sídiel liberálnych slniečkárov v dobre živenom bratislavskom kraji.

Miliarda, ktorú včera priniesol Robert Fico, prítomných novinárov nezaujímala.

Šimečkovi liberáli, čo tak vybľakujete na vládu a na Roberta Fica, mali ste cez víkend zdvihnúť tie vaše večným vysedávaním pri počítačoch a v slniečkárskych kaviarňach sploštené rite, obuť si galoše a ísť pomáhať na Záhorí vytopeným ľuďom, ako by to urobila mládež, ktorá po vojne stavala na Slovensku priehrady a železnice bez rozdielu či to bol študent medicíny, mladý družstevník alebo absolvent učilišťa. To bola kultúra, nie ako tá dnešná, kde si každý hrdo píše, že je projektový manažér, programátor alebo IT špecialista

Miliarda, ktorú včera priniesol Robert Fico, prítomných novinárov nezaujímala. Nás by nemali zaujímať takí novinári. Kde totiž nie je dopyt, nebude ani ponuka. Kedy to už konečne pochopíme?

Autor: Michal Zoldy