Vravia, že som dezinformátor? Je to pre mňa veľká pocta

• Označenie za dezinformátora: Ivan Lehotský považuje označenie za dezinformátora za poctu, pretože mnohé slová dnes strácajú svoj pôvodný význam.
• Nezávislé médiá: Kritizuje vládu za vypínanie nezávislých médií a vyzdvihuje ich prácu napriek nízkym platom a obmedzeným zdrojom.
• Politický vývoj: Komentuje odvolanie Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu a charakterizuje progresívno-liberálnych politikov a ich voličov.
• Rozdiely v názoroch: Poukazuje na hlbokú priepasť medzi vyznavačmi progresivistickej ideológie a zvyškom národa, ktorí podľa neho nekriticky preberajú názory z mainstreamu.

Diskusia na palete s novinárom nezávislej scény Ivanom Lehotským. Na úvod reaguje na otázku moderátora, čo hovorí na fakt, že ho mainstream a progresívno-liberálni politici označujú za jedného z najznámejších novinárov dezinformačnej scény. “Je to pre mňa veľká pocta, pretože mnohé slová dnes strácajú svoj pôvodný význam a spojenie dezinformačná scéna mnohí ľudia vnímajú ako pochvalu, takže ďakujem…” odpovedal.

Pokračoval témou vypínania nezávislých médií Hegerovou vládou, ktoré postihlo aj portál Hlavné správy, kde predtým pôsobil. Nedávne video, v ktorom sa exminister obrany Jaroslav Naď chválil vypínaním týchto médií a vyjadril ľútosť, že boli opäť zapnuté, je podľa neho dôkazom, ako chápu demokraciu v strane Demokrati a že význam niektorých pojmov sa skutočne posúva. Potvrdil, že existencia nezávislých médií, ktoré oproti mainstreamu fungujú s neporovnateľne menším finančným rozpočtom, je “malý zázrak”. Ľudia v nich pracujú za neveľké platy a na rozdiel od novinárov vo väčšinových médiách to robia s nadšením a z presvedčenia.

Ivan Lehotský: Vravia, že som dezinformátor? Je to pre mňa veľká pocta

V súvislosti s tým sám seba neoznačuje za novinára, ale trochu so zveličením za “pracovníka národnooslobodzovacieho boja”. Vysvetlil to tak, že “každá malá krajina je vo vleku nejakej veľmoci, vo sfére jej vplyvu. Tá presadzuje svoje záujmy a vo ‘vazalskej’ krajine kontroluje aj médiá. Záujmy veľmoci sú logicky iné, ako záujmy ľudí žijúcich v malej krajine, takže tam vzniká rozpor. Preto je tu boj medzi mainstreamom a ‘partizánmi’, ktorí vidia, že väčšinové médiá nepíšu v národnom záujme”. Pripomenul výrok Andreja Hlinku, ktorý povedal, že “slovenská politika sa dá robiť len za slovenské peniaze”.
Vláde adresoval výčitku, že nezávislá mediálna scéna verila, že po voľbách sa zmení postoj k nej zo strany štátu, že si zaslúži finančnú pomoc. Zatiaľ sa jej však nedočkali – napríklad v podobe štátnej inzercie z Tiposu, ktorej sa stále teší protivládna TV Markíza.

V ďalšej časti rozhovoru komentoval aktuálny politický vývoj u nás po odvolaním predsedu PS Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu. Charakterizoval progresívno-liberálnych politikov a ich voličov. Hoci PS nemá nijakú reálnu politickú agendu, najmä mládež ho podporuje. Konštatoval, že priepasť medzi vyznavačmi progresivistickej ideológie a zvyškom národa je hlboká – až do takej miery, že nie sú ochotní sa ani porozprávať. Tí prví podľa neho automaticky nekriticky preberajú “lacné” názory z mainstreamu. Človek musí pri vytváraní vlastného svetonázoru na sebe dlhodobo pracovať, čo podľa neho táto časť obyvateľstva nerobí.

Diskusia na palete