Otvorená a „žiadna iná“ alebo len kultúra otvoreného hejtu?

BARBARI POD DÚHOVÝMI VLAJKAMI

V starovekom kontexte predstavovala kultúrny ideál múdrosť a všeobecne vyššie cnosti. Možno vôbec nájsť nejaké vyššie cnosti medzi ľuďmi, ktorých živí priamočiara nenávisť, marketingové heslá, ktorých jediným cieľom je politický prevrat? V kontexte antického poňatia kultúry boli opakom kultúrnych ľudí barbari, napr. Tacitus hovoril o barbarskom spôsobe života spojeným so všeobecným úpadkom. Čo je však zaujímavé, slovo barbar evokovalo aj cudzincov a štekanie. To je skutočne unikátna metafora. Zmes hlukov a zvukov skutočne pripomínalo skôr štekanie, než kultúrne prejavy. Prípadne vrieskanie paviánov. A čo sa týka odkazu na cudzincov, k tomu možno dodať, že pre voličov a priaznivcov progresívnych a liberálnych strán je slovenský záujem to posledné. Sú to vlastne cudzinci v rámci vlastného národa, pre ktorých je servilnosť tzv. európskym elitám či zahraničným záujmom v rámci akejsi „prestíže“ absolútnou prioritou. Dokazuje to sociologicky aj to, akým spôsobom pohŕdajú vlastným národom, ako sa vysmievajú všetkému slovenskému, ako spájajú Slovákov z post-sedliactvom, primitivizmom, „dezolátstvom“ a pod.

Ak je spoločnosť kultúrne vyspelá dokáže generovať osobnosti, intelektuálov, samostatne mysliacich, ktorí nepotrebujú opakovať frázy dobovej ideológie, ale myslia vlastnou hlavou. Avšak tá skupina ľudí, ktorá sa sama považuje za vyššiu elitu, ktorá pohŕda vlastným národom sa naučila jedine, to čo vedia aj papagáje. Hovoriť dokola to isté. Bonus k tomu je tváriť sa sofistikovane. To sú výsledky diskusií s aktivistami platformy Otvorená kultúra, ktorí mali potrebu blokovať resp. pseudoangažovane diskreditovať vstup do Dvorany MK SR, kde mal kolega Skrak výstavu popredných slovenských modernistov (ako Benka, Weiner-Kráľ, Fulla, Hložník, Kulich či Kostka) k 80. výročiu SNP. Tieto diskusie alebo skôr hádky naozaj nemali žiaden zmysel. Iba ma utvrdili v tom, čo som si vždy myslel. Títo ľudia sú zahltení vlastnými protirečeniami, a keď im dôjdu argumenty, prejdú do agresie a urážok.

Jeden „otvorenokultúrny DJ“ mal so mnou potrebu dišputovať asi polhodinu. Nachytal som ho hneď na dvoch protirečeniach. Sám seba predstavil ako liberála. Hovorím mu, fajn, veď v podstate aj ja som v zmysle boja za slobodu slova liberálom, ale kde si, resp. ste boli, keď chcela Natália M. zrušiť MS? Kde ste boli, keď Jaro N. blokoval médiá? Kde ste boli, keď ľuďom rušili za názor celé profily na sociálnych sieťach? Kde ste boli, keď časopisy Dotyky a Literárny týždenník nedostali od FPU ani cent? Kde ste boli, keď konkrétnym umelcom škrtali celé projekty z politických dôvodov? Kde ste boli, keď Arpišovpes napísal, že intelektuálom s iným názorom netreba podať ani pohár vody? Ak hovoríte o neonormalizácii, cenzúre či neslobode, tak prečo sa nepozriete kriticky aj do vlastných radov?

A odpoveď bola jednoduchá. Presne v duchu papagája „otvorenej spoločnosti“, ktorý verklikuje frázy – Demokraciu treba chrániť. Chcel som mu sarkasticky dodať, že takouto argumentáciou sa dá ospravedlniť akákoľvek cenzúra, ale nechal som to tak (napr. ľudovú demokraciu treba chrániť). Na blokovanie profilov sa posťažoval aj aktivista. Vraj mu sociálna sieť zablokovala príspevok, ktorý propagoval zbierku na zbrojenie. Päť minút predtým zahlásil, že je principiálny pacifista.

Diskusia skončila tak, že na mňa zakričal Gándhiho heslo, ktoré ukradol a spolitizoval Václav Havel, teda, že pravda a láska má zvíťaziť nad lžou a nenávisťou. Na to som mu povedal, že práve preto prehrávajú. Iná aktivistka bola ešte drsnejšia. Tá mi prakticky naznačila, že vlastne ľudia ako ja nemajú vôbec žiadne právo na slobodu slova. Samozrejme pri opisovaní hejtov z „ich strany“ použili otrepaný argument z vypískania ex-prezidentky Zuzany, ktorý používajú dokola ako mantru. Keď však tým najvulgárnejším spôsobom nadávajú na politikov Smeru, je to samozrejme úplne v poriadku.

Jeden z nich skĺzol až na také dno, že sa ma opýtal, či nemám traumu z detstva ako argument, prečo nemám názory ako on. Odpovedal som mu, že mám skvelých rodičov a zažil som krásne detstvo. Pointa však nie je táto zákerná otázka, ale ešte zákernejšia snaha patologizovať ľudí s iným názorom.