Otvorená a „žiadna iná“ alebo len kultúra otvoreného hejtu?

A kde zostala kultúra?

A kde zostala kultúra? Kultúra sa stala iba pragmatickým nástrojom sofistikovanej manipulácie, estetika a dizajn sa povýšili na jediný cieľ, nastolenie čo najsofistikovanejšej mediálnej kampane. A dizajn majú skvelý. Všetko robia špičkoví grafici a výtvarníci, to sa musí uznať. Ideológia, ktorá sa javí ako neideológia, niečo nad ideológiou, je v skutočnosti víťazstvom ideológie. Pretože iba ideológia, ktorá sa stane súčasťou každodennosti, nad ktorou sa už nikto nezamýšľa, kde už nikto nepochybuje, je tá najnebezpečnejšia, to krásne zhrnul v jednom videu profesor Drulák, ďalšia obeť cenzúry a prenasledovania.

Pýtam sa, kto má mandát nazývať sa „slovenskou kultúrou“? Aktivisti mimovládnych organizácií? Politický angažovaní progresívni umelci? Nie. Slovenská kultúra je omnoho rôznorodejšia. Dokonca by sa dalo povedať, že existuje viacero kultúr na Slovensku.

To, že sú vraj Slováci netolerantní k menšinám je progresívny mýtus. Slováci sú oveľa tolerantnejší, než sa zdá. Napokon dôkazom je mierumilovné spolunažívanie s Maďarmi. Slováci sú dokonca v určitej rozumnej miere tolerantní aj k sexuálnym menšinám, iba im vadí, ak sa veci preháňajú. Práve to preháňanie a extrémy majú presne opačný výsledok. Porovnajme si nevraživosť medzi Ukrajincami a Rusmi. Kto ju začal a prečo?

Slovákom vadí, keď im chce niekto toleranciu nasilu naordinovať, doslova im ju nadžgať do huby ako ideológiu až do takej miery, že sa stáva umelou diktatúrou, v ktorej sa aj nevinný vtip môže stať predmetom obvinení z absolútnej netolerancie zo strany tých, čo tak militantne „toleranciu“ presadzujú cez rôzne grantové schémy a smernice tzv. otvorenej spoločnosti.

Záver tohto článku? V čase, keď dopisujem tento text ma takmer fyzicky napadol slniečkový aktivista. V mene „slušnosti a otvorenej kultúry“ prišiel aj s frajerkou a psom. Začal mi vulgárne nadávať primitívnymi urážkami do ko… a pod. Dokonca sa ku mne priblížil s cieľom ma zastrašiť (našťastie však sú všade navôkol kamery). Na záver sa teda vrátim k definícii slniečkára, ktorú som napísal pred rokmi do Literárneho týždenníka. Ide o „skupinu ľudí, ktorá je špecifická predovšetkým tým, že sa sama oháňa slušnosťou, toleranciou, no v skutočnosti robí presný opak“. A to isté platí o aktivistoch „otvorenej kultúry.“ Sú všetko, len nie otvorení.

A úplne na záver ešte jeden citát od Mariána Gešpera…

…komentujúceho vyššie spomínané pseudoliberalne existencie, po ktorých podľa neho zostane iba premárnený život bez akéhokoľvek zmysluplného dedičstva pre budúce generácie i bez prínosu pre ľudstvo:

Sú to pútnici do ničoty.

PhDr. Lukáš Perný, PhD.

---

---