Michal Zoldy: Vysoká škola života na Slovensku

• Michal Zoldy: Vysoká škola života na Slovensku: Autor diskutuje o neformálnom vzdelávaní a skúsenostiach, ktoré ľudia získavajú počas života, často označované ako “vysoká škola života”.
• Historické zmeny: Spomína rôzne politické a spoločenské režimy, ktoré ľudia na Slovensku zažili, a ako tieto zmeny ovplyvnili ich životy.
• Moderné výzvy: Autor reflektuje na súčasné spoločenské problémy, ako je propagácia homosexuality, vojna na Ukrajine, a technologické zmeny.
• Osobné úvahy: Zoldy vyjadruje svoje osobné pocity a zmätok z rýchlych zmien v spoločnosti a ich dopadu na tradičné hodnoty.

Istý čas si ľudia na sociálnych sieťach s obľubou písali v kolonke vzdelanie, že absolvovali „vysokú školu života“. Zaujímavý termín… lebo nie je mi známe, že by také niečo existovalo po formálnej stránke, ako nejaká prestížna vzdelávacia ustanovizeň, hoci výraz „škola života“ medzi pospolitým slovenským ľudom existoval aj pred rokom 1989, a vlastne vždy. Lebo vždy platilo, že život ťa všeličo naučí, asi tak by sa to dalo povedať, a to nie je nič, o čom by sme pochybovali. Inými slovami, čím sme starší, tým sme múdrejší. Malo by to tak byť.

Dnešní sedemdesiatnici zažili v rámci „školy života“ minimálne dva diametrálne odlišné režimy – socializmus, pod vedením komunistickej strany, a systém pluralitnej demokracie, pod vedením kadekoho. Deväťdesiatnici, a tých tu ešte zopár medzi sebou stále máme, zažili a prežili dokonca až štyri režimy, takže školu života, trebárs aj tú takzvanú „vysokú“, naozaj za sebou majú. Čo nám je to ale platné, keď ten život prináša stále nové a nové situácie, s akými sme ani pri najlepšej vôli a vešteckej intuícii rátať nemohli?

Kto tu prosím vás ešte pred takými pätnástimi rokmi napríklad mohol tušiť, že nám pred našimi očami ožije Sodoma a Gomora a jedného krásneho dňa sa stane stredobodom nadšenej pozornosti verejná propagácia a oslava homosexuality a na školy sa začnú valiť všelijakí dúhoví aktivisti, aby sexualizovali malé nevinné dietky a vysvetľovali im, že si môžu kľudne zmeniť pohlavie, hoci ešte ani dobre nevedia čo to je, lebo nič nemôže byť dobrodružnejšie ako zmena pohlavia.

Celá naša slávna škola života, v tom tradičnom ponímaní, je nám odrazu nanič

Kto mohol tušiť, aj pri najlepšej a najdokonalejšej škole života, že sa Rusko vrhne na Ukrajinu a z nášho vzoru sa stane oficiálne náš nepriateľ a z imperialistickej Ameriky náš najväčší priateľ a spojenec, ktorému zo zadku nebudú raz dva trčať ani naše topánky? Alebo že platiť sa v obchodoch nebude peniazmi ale plastovými kartičkami a už nikdy nebudeme musieť ísť do mesta na poštu ak chceme telefonovať trebárs svokrovcom do Liptovského Hrádku a čakať tam pred tými drevenými kabínkami aj vyše hodiny kým nás s Hrádkom pošta konečne spojí? A že si budeme môcť na prechádzke pri Dunaji, na Donovaloch alebo v záhrade na lavičke zavolať do Kanady, aby sme sa strýka Kleofáša opýtali ako sa tam v Toronte aj s tetou Ilonkou majú lebo v televízii ukazujú lesné požiare po celej severnej Amerike.

Vyhecovaní blázni s transparentmi budú na vráta ministerstva kultúry v centre kedysi kultúrnej Bratislavy kresliť známy vulgárny kosoštvorec

Celá naša slávna škola života, v tom tradičnom ponímaní, je nám odrazu nanič a pozeráme ako puci čo sa to tu okolo nás deje keď niekto namiesto priateľského podania rúk s usmievavým premiérom mu rovno na ulici vpáli 5 striel do tela z bezprostrednej blízkosti lebo s ním nesúhlasí, a urobí to nie nejaký mladý extrémista, ale človek v sedemdesiatke, ktorý by mal mať rozum a vedieť, že za to, ak už nič iné, bude až do smrti hniť v base. Alebo že tu vyhecovaní blázni s transparentmi budú na vráta ministerstva kultúry v centre kedysi kultúrnej Bratislavy kresliť známy vulgárny kosoštvorec, symbolizujúci ženské pohlavné orgány iba preto, že na ministerstve sedí v kresle ministra útla žena, ktorá tam obhajuje tradičné morálne hodnoty a kultúru, národnú i svetovú, aká tu až donedávna existovala v neporušenom stave tisíce rokov ale teraz tu chce niekto polonahý tancovať na javiskách divadiel ako keby mal v tele elektrického úhora a vydávať to za vrchol umeleckej tvorby …. respektíve že starí ľudia budú zosmiešňovaní a urážaní najprimitívnejším spôsobom, hoci nie tak dávno sa pre svoje šediny, zhovievavosť a láskavosť tešili všeobecnej úcte verejnosti. Na toto ťa žiadna škola života, vrátane tej vysokej, nemohla pripraviť.

Ja mám dve univerzity, a ak k nim pripočítam aj „vysokú školu života“, prečo nie, tak mám spolu až tri, ale občas mám dojem, že som obyčajný jasličkár, ktorý sa na svet okolo seba díva s vytreštenými očami neskúseného nevzdelaného tvora, ktorý ničomu nerozumie lebo svet sa evidentne zbláznil a lepšie by bolo zostať pekne v maternici, nevyliezť von na svetlo božie, zavrieť sa vo svojej ulite a radšej nič ani nekomentovať.

Ale ono ma to zas prejde lebo človek to nechce nechať len tak, hlavne ak má čitateľov a priateľov, ktorí sú na tom plus mínus podobne.

Michal Zoldy TG