ŠTÚDIUM NA ZÁPADNEJ UNIVERZITE DIEL 1-2

Michal Zoldy: ŠTÚDIUM NA ZÁPADNEJ UNIVERZITE SA DÁ VYUŽIŤ, ALE AJ ŠEREDNE ZNEUŽIŤ!

DIEL DRUHÝ

Ísť si trochu pobudnúť a poštudovať na zahraničnej univerzite nie je zlá vec. Vytiahneš päty z vlasti a ak ovládaš cudzí jazyk, tak tam môžeš získať zaujímavé skúsenosti a je len na tebe ako to využiješ. Prípadne, ak si slniečkársky globalista, zneužiješ….. To je ako keď ideš na návštevu a vidíš ako majú hostitelia v záhrade zaujímavo urobenú skalku alebo prakticky a vkusne riešený napríklad interiér obývačky. Lebo do spálne, pivnice alebo na povalu sa ľuďom zásadne nelezie. Skrátka a dobre, nejdeš na návštevu na to, aby si tam závidel a nadával ako je u teba doma všetko nanič.

Aj ja som bol v roku 1994 -1995 na študijnom pobyte ako postrgradualista na Metropolitnej univerzite v treťom najväčšom anglickom meste Leeds. Ako som sa tam dostal, že ma to nestálo ani halier? Jednoducho: ako novinár som pre slovenský cudzojazyčný časopis EUROPA VINCET, v ktorom som bol predsedom redakčnej rady (časopis mal za úlohu prezentovať Slovensko vo svete), urobil rozhovor s prvým britským veľvyslancom na Slovensku Michaelom Batesom. Bol prekvapený, že som ho v liste osobitne požiadal o rozhovor bez tlmočníka, to sa mu stalo prvý raz. Načo by nám bol tlmočník? Rozhovor bol v angličtine, pre časopis vychádzajúci v angličtine – Mr. Bates bol Angličan a ja som angličtinár, píšuci články a úvodníky v anglickom jazyku. Skončilo to tým, že mi veľvyslanec Bates na záver ponúkol študijný pobyt v Anglicku na základe Cheveningovho štipendia, udeľovaného britským ministerstvom zahraničných vecí. Občas treba mať šťastie a ja som tú ponuku neodmietol. V tom čase som pracoval ako prekladateľ na najväčšom výskumnom ústave v oblasti lekárskych vied na Slovensku a zároveň som bol podpredsedom Združenia slovenských novinárov (ZSN).

Študijný pobyt v Anglicku som okrem získavania skúseností využil na prezentáciu svojej vlasti v tom najlepšom svetle. V tom čase v Anglicku veľa našincov nebolo, v Leeds som vraj bol úplne prvý Slovák – čosi ako exotická atrakcia – preto som bol požiadaný o niekoľko vystúpení a besied o Slovensku pre zahraničných študentov z celého sveta. Mal som so sebou hromadu pekných farebných materiálov o Slovensku, ktoré som nechal kolovať, spolu so stokorunovou bankovkou. Študenti z Francúzska ma požiadali o časť materiálov s tým, že budú robiť ročníkovú prácu o Slovensku. Okrem našich prírodných krás, bohatej histórie a kultúry som prezentoval aj naše vyspelé zdravotníctvo a medicínsky výskum. Na recepcii s námestníkom ministra zahraničných vecí Douglasom Hoggom som s ním urobil rozhovor pre môj časopis. Spriatelil som sa s prezidentkou Združenia britských vedeckotechnických novinárov Barbarou Dillsmou a s generálnym tajomníkom Britskej novinárskej únie (NUJ) Johnom Fosterom, ktorý mi ponúkol vystúpenie a besedu o Slovensku na výročnom rokovaní ich Zahraničného výboru v Londýne. Opäť prezentácia Slovenska, podobne ako rozhovor s Dr. Briggsom, predsedom Britského združenia pre podporu a rozvoj vedy, ktorému som predstavil naše zdravotníctvo a vskutku unikátne slovenské kúpeľníctvo.

Osobitne si spomínam na zaujímavý exkluzívny rozhovor s riaditeľom Kráľovského inštitútu medzinárodných vzťahov v Londýne, profesorom Laurencom Martinom, o medzinárodnej situácii a v závere exkluzívneho rozhovoru aj o Slovensku. Sir Martin ma ako novinára požiadal o vysvetlenie, prečo sa Slovensko v roku 1993 osamostatnilo. Jeho Inštitút patrí k veľkým svetovým centrám, kde sa „varí“ medzinárodná politika – jedným je Centrum pre strategické a obranné štúdie vo Washingtone a druhým je Kráľovský inštitút v Londýne. Prezentovať svoj názor na dôvody a príčiny rozdelenia Československa takému človeku bola mimoriadna príležitosť vysvetliť, prečo Slováci chceli mať svoj vlastný samostatný štát.

Moji vyučujúci na univerzite v Leeds vedeli, že sa zaujímam o to, ako je Slovensko prezentované v Británii a môj školiteľ a popredný svetový psychológ, profesor Keith Tones, mi priniesol články o Slovensku v britskej tlači, na ktoré som reagoval listom šéfredaktorom, rovnako ako aj listom generálnemu riaditeľovi BBC po ich mimoriadne tendenčnom dokumentárnom filme o Slovensku, ktorý nás v britskej televízii predstavil ako národ utláčateľov rómskej menšiny…. Navštívil som kvôli tomu aj BBC

V cudzine môžeš toho urobiť veľa – môžeš tam reprezentovať svoju vlasť v tom najlepšom svetle ak si rozumný, všímavý a hrdý Slovák, ale môžeš sa tam aj nechať zaočkovať ideami, ktoré nie sú tvojej vlasti prospešné lebo ohrozujú jej jedinečnú kultúru. Presne ako mi raz v Tatrách povedal dovolenkujúci šéfdizajnér truckovej divízie švédskej automobilky Volvo: „Dajte si na Slovensku pozor, aby ste sa nenechali zamerikanizovať ako my. Nechceli sme americké Švédsko ale bohužiaľ máme ho. Vy si chráňte a opatrujte ako oko v hlave vašu tradičnú a jedinečnú kultúru, vaše kroje, zvyky a spôsob života, vaše tradičné slovenské jedlá, vašu ľudovú hudbu, lebo to je to, čo váš národ robí zaujímavým.“ To varovanie vyslovil v roku 1993. Nedali sme si žiaľ pozor a stali sme sa tým, čím aj jeho Švédsko.

Ísť do cudziny a odtiaľ kritizovať, či dokonca dehonestovať svoju vlasť pod akoukoľvek „konštruktívnou“ zámienkou „podpory demokracie“, je prejav vlastizrady – nie je to síce nič v rozpore so zákonom, ale vrátiť sa s tým, že treba Slovensko zglajchšaltovať na spôsob predstáv univerzít ako je Stanford alebo Sorošova stredoeurópska univerzita je mi bytostne cudzie. Nie som primitívny nacionalista alebo „hejslovák“ , iba sa držím zdravého rozumu, ktorý nemusí byť nevyhnutne sedliackym.

Michal Zoldy TG