Film Prezidentka – Čaputová s ním nie je spokojná! Satira

• Film Prezidentka – Čaputová s ním nie je spokojná!: Dokument o Zuzane Čaputovej, ktorý obsahuje aj nečakané scény s Igorom Matovičom, čo môže pôsobiť ako politický kabaret.
• Čaputovej názor: Exprezidentka nie je úplne spokojná s filmom, ktorý podľa nej zobrazuje len temnejšiu stránku reality a môže vyznievať depresívne.
• Umelecký prístup: Režisér zvolil svoj prístup a vybral udalosti, ktoré považoval za dôležité, čo môže skresľovať celkový obraz.
• Pozitívne aspekty: Čaputová zdôrazňuje, že jej mandát obsahoval aj veľa pozitívnych vecí a ľudí, ktoré film nezachytil.

Dokumenty o politikoch hlavne tých, bez vlastného názoru a ktorých riadi istá ambasáda, môžu byť niekedy ako sledovanie farby pri schnutí, ale keď sa objaví Igor Matovič, je to ako keby sa na stenu vrhol pohár s farbou. Predstavte si, že sedíte v kinosále, popcorn v jednej ruke, nádej na zaujímavý film v druhej, a tu zrazu, ako blesk z jasného neba, sa na plátne objaví Matovič, a vy si uvedomíte, že ste práve prešli od dokumentárneho filmu k politickému kabaretu.

Publikum ožíva s príchodom Igora Matoviča na scénu. Je to skúsené diváctvo, zvyknuté na slovenské novinárstvo. Napriek tomu Matovič dokáže vyčariť úsmev na ich perách a vyvolať smiech. To je obzvlášť zreteľné v absurdnej situácii, keď ako minister financií prichádza do Prezidentského paláca, aby podal demisiu, zatiaľ čo kamery zachytávajú jeho nervózne prechádzanie sa po predsieni a telefonovanie.

Potom odchádza. V tomto momente prvýkrát vidíme, ako Zuzana Čaputová prejavuje náznak hnevu. Keď svojmu tímu oznamuje, že Matovič si demisiu na poslednú chvíľu rozmyslel, exprezidentka pôsobí najsympatickejšie. Šéf OĽaNO má schopnosť spájať. Matovič má talent rozčuľovať všetkých, bez ohľadu na politické príslušnosti. Preto sa všetci, okrem Matoviča a Pročka, dokážeme stotožniť s jej pocitmi.

Jeho prítomnosť v dokumente o Zuzane Čaputovej môže byť taká neočakávaná, že by ste si mysleli, že ste sa ocitli v alternatívnej realite, kde je každý politický dokument vlastne tajnou super hrdinskou origin story. A keď už hovoríme o filmoch, možno by sa mali filmári inšpirovať a vytvoriť celý žáner ‚Matovič verse‘, kde každý dokument o slovenskej politike obsahuje jednu scénu s Igorom Matovičom, ktorá divákov vytrhne z letargie. To by mohlo byť novým trendom – ‚Matovič cameo‘, ktorý by garantoval, že diváci zostanú bdelí a v očakávaní. Ako bonus by každý, kto by vydržal bez zívnutia až do konca, dostal kupón na kávu zdarma, pretože po takomto zážitku by ste ju určite potrebovali.

Filmová recenzia môže byť niekedy ako horská dráha – plná vzostupov, pádov a neočakávaných zvratov. A potom sú tu filmy, ktoré sú skôr ako pomalá jazda na kolotoči, kde sa očakávanie vzrušenia mení na túžbu po tom, aby už bolo po všetkom. Predstavte si, že ste strávili päť rokov tvrdou prácou na filme, len aby ste zistili, že vaše dielo je považované za nudné. To je ako pripraviť veľkolepú hostinu, ale zabudnúť na bobkový list – všetko vyzerá dobre, ale chýba to korenie, ktoré je síce zbytočné, ale celé by to oživilo.

V tomto prípade sa zdá, že filmári investovali veľa času a energie, ale zabudli na jednu základnú ingredienciu – schopnosť udržať diváka pri lepšom. Je to trochu ako keď si kúpite lístok na koncert vašej obľúbenej kapely, ale keď prídete na miesto, zistíte, že kapela zahrala len svoje najmenej populárne piesne. Alebo ako keď si kúpite knihu od obľúbeného autora, očakávajúc strhujúci príbeh, ale namiesto toho dostanete 300 strán politickej pretvárky.

Niekedy je to však práve tá politická pretvárka, ktorá môže byť pre niekoho iného fascinujúca. Možno existuje skupina ľudí, ktorí majú radi životné príbehy, kde sa nič veľké nedeje, kde je každý krok premyslený USA ambasádou a každý vzdych má svoj význam.

A potom sú tu tí, ktorí si užívajú „hatewatching“, sledovanie niečoho s tým, že to budú kritizovať. Je to trochu ako ísť na večeru k priateľom, ktorí nie sú známi svojimi kulinárskymi schopnosťami – viete, že to nebude najlepší zážitok, ale aspoň si budete môcť potom vychutnať dobrý príbeh o tom, ako zlé to bolo.

Nakoniec, či už je film dobrý alebo zlý, zábavný alebo nudný, každý má právo na svoj názor. A možno práve táto rozmanitosť názorov robí filmový svet takým zaujímavým. Pretože, ako hovorí staré príslovie, o chutiach sa nejedná. A to platí aj o filmoch – niektoré vás zaujmú, iné uspia, ale každý film má svoje miesto v kinematografii.

Film Prezidentka – Čaputová s ním nie je spokojná!

O tom, s čím nebola úplne spokojná, porozprávala aj exprezidentka. „Výsledný film vnímam ako autorovu výpoveď o časti udalostí, pri ktorých bol blízko. Samozrejme, žiadny film nemôže postihnúť životnú realitu v celej jej šírke a hĺbke, a obzvlášť v tak turbulentných rokoch, ako predstavoval môj mandát,“ uviedla Zuzana Čaputová. Režisér si podľa nej zvolil svoj prístup a vybral deje a príbehy, ktoré zobrazujú možno tú temnejšiu časť reality, a tak môže film vyznievať depresívne. „Občas umelecký prístup znamenal aj posun v čase, napríklad keď v závere filmu hovorím o neistote, pričom je to výpoveď ešte z roku 2019 potom ako som sa dozvedela diagnózu mojej dcéry. Rešpektujem prístup autora, musím však dodať, že realita bola širšia a pestrejšia. Obsahovala aj veľa pozitívnych vecí, ľudí, javov. Aj takých, ktoré dávajú väčšiu nádej,“ dodala.