Michal Zoldy: Hymny, zástavy, štátne zástavy & Zbytočné reči

• Michal Zoldy: Hymny, zástavy, štátne zástavy & Zbytočné reči: Autor vyjadruje podporu Oskarovi Rózsovi za jeho hudobnú úpravu slovenskej štátnej hymny, ktorú považuje za príliš „burácavú“.
• Národná hrdosť: Diskutuje o dôležitosti národnej hrdosti a kritizuje tých, ktorí sa vysmievajú slovenským národným symbolom, ako sú hymna, štátny znak a zástava.
• Historické polemiky: Spomína na kontroverzie okolo návrhu spievať hymnu na začiatku školského vyučovania a na polemiky okolo sochy Svätopluka.
• Kritika a humor: Oceňuje humor a sarkazmus ako odpoveď na kritiku a nenávisť voči národným symbolom a tradíciám.

Ako bývalý amatérsky hudobník rozumiem veľmi dobre o čo ide Oskarovi Rózsovi. Hoci som jeho hudobnú úpravu našej štátnej hymny ešte nepočul, viem si veľmi dobre predstaviť ako bude znieť lebo presne to isté, čo cíti pri jej súčasnom znení on, som vždy cítil aj ja. V mojom prípade preto, lebo som bol vždy výrazne lyricky až sentimentálne orientovaný hudobník a textár (o tom neskôr osobitný status, možno ním mnohých prekvapím), preferujúci jemné melódie, a naša hymna, na rozdiel trebárs od takej hymny Islandu, mi vždy pripadala trochu „burácavá“, teda… na môj vkus, ktorý nikomu nevnucujem. Takže Oskarovi už dopredu tlieskam. A nech jeho kritici hoci aj puknú od zlosti.

Vypočul som si jeho reakciu na Nvotovú a včera aj jeho dlhší rozhovor s Dannym Kollárom a tlieskam mu nielen ako skvelému hudobníkovi, ale aj ako nebojácnemu človeku s humorom a nadhľadom – človeku od ktorého sa ako od „panciera“ odráža celá tá tupá a nenávistná kritika ako neškodné táranie. Má pravdu, na dnešných slniečkárov je humor a sarkazmus najlepšou odpoveďou. Presne tak, ako to robí Infovojna.

Pokiaľ ide o našu štátnu hymnu, možno si ešte ľudia pamätajú to pobúrenie a obrovský megacirkus, ktorý tu v roku 2009 a 2010 spustili vtedajší protoslniečkári najmä v denníku SME keď SNS prišla s iniciatívnym návrhom, aby sa školské vyučovanie začalo v triedach spevom štátnej hymny…. no čosi hrozné, podľa pseudointelektuálskych globalistov, ktorí nenávidia všetko slovanské a slovenské vrátane našej hymny, štátneho znaku s dvojkrížom, zástavy a dokonca aj nášho rodného jazyka, ktorý im znie príliš drevene ako fialový jazyk obesenca.

Taká čvarga nevynechá žiadnu príležitosť na výsmech a posmech a hoci je pre nich Amerika vo všetkom vzorom, nápad so spevom slovenskej štátnej hymny na začiatku vyučovania rozniesli na kopytách s nenávisťou sebe a Sorošovi vlastnou. A ja sa pýtam, prečo do čerta nie? Prečo by sa na nádvoriach škôl nemala vztyčovať aj naša štátna zástava? No preto, hlupáčik, lebo dvíhanie národného povedomia a pestovanie národnej hrdosti je niečo, čo smú iba Američania. U nás je to neprípustné….!

Rovnaké šialené besnenie, plné pohŕdania, nenávisti a averzie, sa spustilo aj v júni 2010

Pamätám sa aj na jalové polemiky a verejné okiadzanie nášho štátneho znaku s dvojkrížom pred tridsiatimitromi rokmi lebo také čosi smrdelo zarytým čechoslovakistom, ktorým bohato stačil k šťastiu český lev, lebo veď Slováci sú iba zaujímavou nárečovou skupinou českého jazyka a českého národa…..tak načo tu nejaký dvojkríž?

Rovnaké šialené besnenie, plné pohŕdania, nenávisti a averzie, sa spustilo aj v júni 2010 okolo nadživotnej sochy Svätopluka na koni pred bratislavským hradom. Tu si pre osvieženie pamäti dovolím zacitovať zo 14 rokov starého vydania denníka SME, lebo to považujem za trvale užitočné: „Socha Svätopluka je nevydarená až perverzná,“ „Nesúhlasím s tým, aby sa rehabilitoval človek, ktorý bol symbolom starého režimu, až mi z toho behá mráz po chrbte“, „Jazdecký pomník Svätopluka je z umeleckého hľadiska retardovanou, gýčovou, koncepčne a teda aj sochársky slabo zvládnutou skicou ku kompozícii, ktorú podľa môjho názoru ešte pred dokončením odliali do bronzu“, „Vedel som, že Ján Kulich to nemôže urobiť dobre“, „Samotnej soche možno vyčítať všeličo, je tam použitých mnoho nezmyselných prvkov a symbolov. Celá jej modelácia a osadenie pôsobia veľmi zvláštne.“

To je len časť z vyjadrení podobných „odborníkov“ ako je Nvotová

To je len časť z vyjadrení podobných „odborníkov“ ako je Nvotová. A prečo to celé? No samozrejme „lebo Fico“. Vtedy aj teraz, „lebo Fico“….. Zakončím dobovým citátom zo SME pred štrnástimi rokmi : „Pútnické miesto, ku ktorému budú chodiť Slováci s deťmi, aby si pripomenuli svätoplukovskú tradíciu. Taký význam by podľa premiéra Roberta Fica mala získať socha Svätopluka, ktorú v nedeľu večer odhalili v priamom prenose Slovenskej televízie na nádvorí Bratislavského hradu.“ A je to jasné, za všetkým je „LEBO FICO“. Dnes je to Nvotová, vtedy to boli Roman Ondák, Ján Hoffstädter, Zuzana Bartošová, no a samozrejme náš starý známy Marián Leško.

A majestátna socha Svätopluka vysoko na Dunajom stojí presne tam, kde stáť má a je presne taká, aká má byť. Prekáža tam dnes niekomu? Naopak.

Rovnako to bude aj s novou hudobnou úpravou našej štátnej hymny – psi brešú, ale karavána pôjde ďalej.

Mical Zoldy TG