Očakával sa zásah Fica, ale namiesto toto prišli požiadavky Huliaka

• Očakával sa zásah Fica, ale namiesto toto prišli požiadavky Huliaka: Súčasné rozpory v koalícii sú spôsobené jej zložením, kde SNS má na kandidátke rôzne osobnosti, ktoré nie sú členmi strany.
• Požiadavky Huliaka: Namiesto očakávaného zásahu Fica prišli nečakané požiadavky Huliaka, čo viedlo k odchodu jeho skupiny z poslaneckého klubu SNS.
• Politický parazitizmus: Marginálne politické zoskupenia, ako Národná koalícia, sa snažia dostať do parlamentu cez kandidátky iných strán.
• Budúcnosť SNS: Preferencie SNS sú nízke a je pravdepodobné, že v ďalších voľbách neuspeje. Huliak hľadá nové možnosti spolupráce, napríklad so Smerom.

Súčasné rozpory v koalícií sú do veľkej miery dané jej zložením. Zatiaľ čo poslanci Smeru a Hlasu sú súčasťou týchto strán, SNS dalo na kandidátku rôzne osobnosti, ktoré mali v určitých kruhoch popularitu, ale ktorí neboli členmi SNS. Z prvej desiatky pôvodne navrhovaných kandidátov na kandidátnej listine  uspeli len Danko a Taraba. Ostatní sa prekrúžkovali a vytlačili členov SNS. Do NR SR dostali SNS práve tieto „nezávislé“ osobnosti. Danko dobre počítal s tým, že strane pomôžu, ale určite nerátal s tým, že stranu takto prevalcujú. Po voľbách odišli Taraba, Šimkovičová, Kuffovci do štátnych funkcii a došlo tak k doplneniu klubu na súčasnú podobu.

Očakával sa zásah Fica, ale namiesto toto prišli požiadavky Huliaka

SNS v prieskumoch dlhodobo stráca a predpoklady zmeny tejto situácie sú malé. Danko nemá potenciál ani schopnosti byť lídrom a na jeho vystupovaní a nápadoch je vidieť, že nevie čo a ako zmeniť. Hľadá cesty ako zvýšiť svoj politický výtlak, ale jeho nápady majú skôr opačný efekt.  Začal  predkladať vyššie nároky, než je reálny politický význam SNS. Mal záujem o miesto predsedu NR SR aj keď podľa koaličnej zmluvy tento post patrí Hlasu. Keď neuspel tak začal otvárať rôzne problémy vo vzťahu k nominantom Hlasu a prostredníctvom tlačových konferencii sa medzi Hlasom a SNS odohrávali rôzne mediálne prestrelky.

Všeobecne sa očakával zásah Fica, ale namiesto toto prišli nečakané požiadavky Huliaka a o niekoľko týždňov aj odchod jeho skupiny z poslaneckého klubu SNS, ktorý sa týmto dostal do existenčného ohrozenia. V politike sa málokedy odohráva niečo náhodou a je preto logická otázka, či Huliak konal sám od seba, alebo jeho správanie malo aj nejaké politické pozadie a súvislosti.

Preferencie SNS sú dlhodobo nízke a s najväčšou pravdepodobnosťou v ďalších voľbách SNS neuspeje. Opätovná kandidatúra Huliakovej „Národnej koalície“ na kandidátke SNS by tak s najväčšou pravdepodobnosťou bola neúspešná. Huliak vie, že jeho politické zoskupenie nie je schopné samostatného života a preto musí hľadať ďalšieho „hostiteľa“, ktorý im môže ponúknuť perspektívu ďalšieho pôsobenia v NR SR.

Nie je to nič nové, sú to u nás už historicky overené postupy, ktoré sa dajú nazvať parazitická politika. Marginálne politické zoskupenia idú na kandidátky iných strán, ktoré majú potenciál dostať ich do parlamentu. Oni na oplátku prinesú určitý počet hlasov, pretože v konečnom dôsledku má každý hlas význam. Majstrom v tomto politickom parazitizme je poslanec Ondrej Dostál, ktorý bol v rokoch 2010 – 2012 poslancom NR SR zvolený na kandidátke strany Most-Híd ako člen Občanskej konzervatívnej strany (OKS). A za túto stranu bol opakovane zvolený do parlamentu na kandidátke SaS (hlasy). Dostál získal 17 703 preferenčných hlasov, čo rozhodne nie je zanedbateľný počet.

Tento spôsob svojej existencie zvolila aj Národná koalícia a parlamentné voľby ukázali, že jej ponuka nie je bezvýznamná. Národná koalícia (Huliak, Ševčík, Ľupták) získali približne 100 000 preferenčných hlasov. Huliak bol celkovo na 25 mieste v získaných preferenčných hlasov. SNS je v parlamente vďaka nej. Huliak si je toho vedomý a pravdepodobne vychádza z pocitu svojho výtlaku preferenčných hlasov, že má čo ponúknuť niekomu inému, keďže SNS sa stáva neperspektívnou. Do úvahy pripadá Smer alebo KDH, ale pre KDH by asi boli pravdepodobne moc výrazní a boli by hrozbou pre ich vlastných kandidátov (podobne ako u SNS).

Je preto možné, že Huliak sa dohodol na spolupráci s Ficom. Huliak svojim voličom ukázal svoju svojbytnosť, umravnil Danka a súčasne urobil za Fica čiernu prácu, bez nutnosti jeho priameho zásahu. Odchod poslancov Národnej koalície z klubu SNS a jeho následné doplnenie poslancom Smeru, aby tento vôbec mohol existovať znamená, že záleží len a len na Ficovi, či bude mať Danko a jeho strana poslanecký klub.

Aký je možný prínos Národnej koalície pre Fica? V parlamentných voľbách v roku 2023 bolo zaregistrovaných  4 388 872 voličov a volieb sa zúčastnilo 3 007 123 voličov (68,51%). SNS získala 166 995 hlasov (5,62%). Traja zástupcovia Národnej koalície na kandidátke SNS získali celkom 98 000 preferenčných hlasov. Huliak sa zo 150 miesta prekrúžkoval na 3 miesto, Ševčík zo 148 miesta na 6 miesto a Lupták zo 140 miesta na 10 miesto! Napríklad v Očovej získala SNS 24% hlasov, takže Huliak je celkom obľúbený starosta. Národná koalícia má voľbami potvrdenú schopnosť priniesť 1-2% hlasov a v ďalších voľbách môžu ísť na kandidátku Smeru a priniesť hlasy tohto typu voličov. Prípadný „tichý“ príklon Huliaka k Ficovi posilní jeho postavenie a možno mu aj umožní viac prezentovať Národnú koalíciu. Táto nie je pre Fica hrozbou, ale naopak pri postavení týchto ľudí na kandidátku môže priniesť ďalšiu skupinu voličov.

Na jednej strane je oprávnená námietka, že takýto postup nie je známkou nejakej obsahovo ucelenej politiky a Smer by sa v tomto prípade neusiloval o ľavicovo orientovaného voliča, ale o výrazne národne konzervatívne orientovaného voliča. Náš politický systém je ale založený na získaní maximálne možného počtu hlasov a strany sa tak často usilujú osloviť aj ľudí, ktorí k nim až tak nepatria, pretože skutočne  každý hlas má veľký význam. Napríklad v nedávnych krajských voľbách v Česku, chýbalo v Libereckom kraji koalícii Stačilo! k zisku mandátu len osem hlasov!

To, že Národná koalícia môže kandidovať za Smer je len hypotéza, ktorá sa nemusí potvrdiť, ale tento spôsob širokospektrálnej politiky je realitou. Ako inak je napríklad možné hodnotiť prestup poslanca Viliama Tankóa z OĽaNO do PS. To je tam snáď nejaký  hodnotový prienik, alebo osobný prínos tohto človeka pre politiku PS? Alebo ide najmä o snahu osloviť jeho prostredníctvom rómskych voličov.

Každý, kto chce vyhrať,  musí získať najviac hlasov. A v konečnom dôsledku je úplne jedno ako ich osloví a získa, ale musí ich osloviť a získať tým, na čo voliči reagujú. Víťazom bude ten, kto dokáže urobiť najväčší prienik spoločnosťou. Nemusí sa nám to páčiť, ale takto je nastavený náš volebný systém.

 Roman Laml