Bloomberg: Plynové sporáky spôsobujú ročne až 40 tisíc úmrtí

• Bloomberg: Plynové sporáky spôsobujú ročne až 40 tisíc úmrtí: Plynové sporáky vypúšťajú oxid dusičitý a pevné častice, ktoré spôsobujú ochorenia dýchacích ciest a vedú k predčasnej smrti. Ročne spôsobujú až 40 000 úmrtí v Európe.
• Klimatické dopady: Okrem zdravotných rizík plynové sporáky vypúšťajú aj skleníkové plyny, ako je oxid uhličitý, čo prispieva k zmene klímy.
• Výskum a štúdie: Štúdia bola financovaná Európskou klimatickou nadáciou a je súčasťou projektu „čistého varenia“. Výskum ukazuje, že problém je vážnejší, než sa pôvodne predpokladalo.
• Verejné zdravie: Vedci a odborníci vyzývajú na zvýšenú pozornosť a opatrenia na zníženie používania plynových sporákov v domácnostiach kvôli ich negatívnym dopadom na zdravie a životné prostredie.

Plynové sporáky, ktoré používa asi tretina európskych domácností, vypúšťajú oxid dusičitý a tuhé častice, čo podľa štúdie španielskych vedcov vedie každý rok k predčasnej smrti 40 000 Európanov

Plynové sporáky v európskych domácnostiach (krajiny EÚ a Spojené kráľovstvo) sú spojené s takmer 40 tisíc predčasnými úmrtiami ročne, uvádza agentúra Bloomberg s odvolaním sa na štúdiu vedcov zo španielskej univerzity Jaume I.

Bloomberg: Plynové sporáky spôsobujú ročne až 40 tisíc úmrtí

Podľa štúdie približne tretina európskych domácností v súčasnosti používa plynové sporáky. Pri použití takýchto kachlí sa však uvoľňuje oxid dusičitý a pevné častice, ktoré spôsobujú ochorenia dýchacích ciest a vedú k predčasnej smrti. Plynové sporáky navyše vypúšťajú skleníkové plyny, ako je oxid uhličitý, ktorý prispieva k zmene klímy.

Vedci pripomínajú, že zemný plyn sa tiež široko používa na vykurovanie domácností v európskom regióne. Celkovo sa domácnosti podieľajú na celkových emisiách skleníkových plynov v EÚ približne 25 %. „Z hľadiska verejného zdravia sú plynové sporáky toxické,“ povedala pre agentúru Bloomberg hlavná autorka štúdie Juana Maria Delgado-Saborit. Problém predčasnej úmrtnosti v dôsledku plynových sporákov je podľa nej „oveľa horší, ako sme si mysleli“.

Štúdia bola financovaná neziskovou Európskou klimatickou nadáciou a je súčasťou širšieho projektu „čistého varenia“ organizovaného Európskou alianciou pre verejné zdravie.

Najvážnejšie problémy so znečistením domácností škodlivými časticami sa podľa vedcov pozorujú v krajinách s vysokou spotrebou plynu, ako je Spojené kráľovstvo, Rumunsko, Poľsko a Taliansko. „Táto štúdia by mala slúžiť ako budíček pre tých, ktorí rozhodujú, pretože veľmi jasne ilustruje vplyv, ktorý môžu mať plynové sporáky na zdravie ľudí,“ povedal pre agentúru Bloomberg Christian Pfrang, profesor atmosférických vied na univerzite v Birminghame.

O tom, že plynové sporáky inštalované v obytných budovách môžu spôsobiť astmu a iné zdravotné problémy, informovala agentúra Bloomberg pred rokom s odvolaním sa na opýtaných odborníkov a vedecké štúdie. Podľa štúdie verejného zdravia z roku 2013 teda používanie plynu na varenie v obytných budovách zvýšilo riziko dočasnej astmy o 42 %, riziko chronickej astmy na celý život sa zvýšilo o 24 %.

Agentúra poukazuje na to, že táto korelácia bola štatisticky významná, ale vedci nezistili významný nárast počtu detí s astmou v domácnostiach s vyššou koncentráciou oxidu dusičitého, vedľajšieho produktu spaľovania plynov. Autori vyzvali, aby sa s jeho výsledkami zaobchádzalo opatrne kvôli obmedzeným údajom.

V novších štúdiách vedci zistili súvislosť medzi oxidom dusičitým a zvýšeným rizikom astmy u detí, povedal pre Bloomberg Bert Brunecrif, emeritný profesor environmentálnej epidemiológie na Utrechtskej univerzite v Holandsku a spoluautor štúdie z roku 2013. Poznamenal: „Existuje dôvod na podozrenie z toho, čo sa deje [s vedľajším produktom spaľovania plynu] v miestnosti.“

Andrej Kondrakhin, lektor na Katedre farmakológie na Pirogovovej Ruskej národnej výskumnej lekárskej univerzite, predtým vyjadril pochybnosti o správnosti záverov výskumníkov. „Je to zvláštne. Faktom je, že táto astma je multifaktoriálne ochorenie a je založená na nesprávnej imunitnej odpovedi. A dôvodom tejto odpovede môže byť čokoľvek. A keby sme poznali príčinu, potom by sa dala ľahko liečiť. <… >Aká je vzorka [štúdie]? Ktorí pacienti boli postihnutí? Prečo majú všetci kachle, ale nie každý potom ochorie?“ poznamenal.

Zdroje v texte